Adrian Gubčo 30.04.2025 14:43
Kľúčový zámer pre celú krajinu. Národná nemocnica vo Vajnoroch spoznáva detaily, objavujú sa aj riziká
Predstavitelia Vlády SR v priebehu včerajška ohlásili zámer vybudovania Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika, dlhoočakávanej bratislavskej koncovej nemocnice. Vzniknúť má vo Vajnoroch v areáli kasárni na Regrútskej ulici a stáť približne 1,2 miliardy eur. Monumentálny plán vyvolal mnohé reakcie, vláda však uisťuje, že pôjde o dobre pripravený projekt.
Ilustračný záber - budúca nemocnica v Prešove. Zdroj: Ministerstvo obrany SR
Strategický projekt so štandardným postupom
Zámer vzniku novej koncovej nemocnice v Bratislave je predmetom úvah už dlhšie ako pol storočia. V roku 1987 začalo takéto zariadenie skutočne vznikať v lokalite Rázsochy, neskôr však bola výstavba utlmená – nemocnica bola pritom už v štádiu hrubej stavby a začali sa inštalovať prvé technológie. Neskôr bol jej skelet odstránený a navrhnutý bol nový projekt, aby sa presunul do Ružinova.
Ako však včera oznámili predstavitelia Vlády SR, napokon takáto nemocnica nevznikne ani v tejto polohe. Pre významný projekt bol určený priestor vo Vajnoroch, v areáli bývalých kasární na Regrútskej ulici. Zahŕňať má vznik zariadenia, ktoré bude poskytovať komplexnú starostlivosť bez potreby zbytočného presúvania pacienta medzi pracoviskami v rámci spádovej oblasti Bratislavy. Slúžiť má aj na výučbu alebo výskum a výhľadovo pre umiestnenie detskej nemocnice.
Z pohľadu štátu pôjde o strategickú investíciu. Rozhodla o tom vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica. Návrh na určenie národnej univerzitnej nemocnice za strategickú investíciu vypracovali na základe rozhodnutia investora, ktorým je Slovenská republika zastúpená štátnymi orgánmi, Ministerstvom obrany (MO) SR a Ministerstvom zdravotníctva (MZ) SR.
Dôvody približuje oficiálny vládny materiál. „Investičný projekt spĺňa osobitné strategické požiadavky podľa zákona o strategických investíciách, keďže ide o stavbu zdravotníckeho zariadenia, ktoré bude zaradené do verejnej minimálnej siete poskytovateľov a plánované výdavky na investičný projekt presahujú 50 miliónov eur,“ tvrdí MZ v návrhu. Vláda zároveň súhlasí s realizáciou tejto nemocnice v úzkej spolupráci ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD).
Financovať sa má z kapitálových výdavkov, ktoré zabezpečia vypracovanie projektovej dokumentácie a začatie stavebných prác a úprav, potrebných na realizáciu samostatnej funkčnej bezpečnostnej základne pre výstavbu strategickej investície. Ako ale tvrdí Kaliňák, výstavba bude prebiehať štandardne.
Minister deklaroval, že okrem bezpečnostnej základne, ktorú chce rezort vybudovať v podzemí, bude vrchná časť nemocnice riadne verejne súťažená. „Tak, ako súťažíme Prešov, kde v tejto chvíli končí súťaž, ktorá je verejná, aj v tomto prípade bude verejná a myslím si, že bude samostatné súťaženie zdravotníckej techniky, bude samostatné súťaženie vybavenia, čiže všetky tieto súťaže vy uvidíte,“ uviedol.
Výnimkou bude zmieňovaná bezpečnostná základňa. „My vytvoríme bezpečnostnú základňu, v ktorej potrebujeme umiestniť veci, ktoré dlhodobo z pohľadu ministerstva obrany v hlavnom meste chýbajú a nemáme ich v rámci infraštruktúry obrany,“ ozrejmil minister.
To, že sa bude na výstavbe nemocnice podieľať rezort obrany, vníma ako výhodu z viacerých dôvodov. Poukázal na to, že ministerstvo môže v Bratislave aplikovať projekt prešovskej nemocnice, ktorú aktuálne stavia. „To sú mesiace, možno roky, ktoré vieme ušetriť,“ poznamenal. Vyzdvihol tiež skúsenosť tímu ministerstva obrany, ktorý už jednu nemocnicu postavil a na druhej pracuje.
Výhodou je tiež vlastníctvo pozemkov, ktoré sú priamo v rukách Ministerstva obrany SR. „To, že vládneme pozemku, že môžeme okamžite začať, že netreba vykupovať, robiť komplikované vyvlastňovacie konania a je to v súlade s územným plánom mesta Bratislava, považujem za ušetrenie minimálne jedného až dvoch rokov,“ dodal.
Nemocnica vo Vajnoroch bude vychádzať z modelu projektu v Prešove. Zdroj: Ministerstvo obrany SR
Skorá výstavba a mnoho otáznikov
Podľa Roberta Kaliňáka sa už tento rok sa začne s budovaním základov nemocnice. Podotkol, že to môže trvať niekoľko mesiacov. V roku 2026 by sa podľa jeho slov mohla začať výstavba hrubej stavby. Myslí si, že nemocnica by mohla byť postavená skôr než v roku 2030. Zároveň ale pripustil, že každý plán sa môže skomplikovať.
Ako ale tvrdí minister zdravotníctva Kamil Šaško, nie je dôležité, či bude nemocnica postavená v roku 2030, alebo skôr. „Dôležité je to, že tento model poskytuje možnosť postaviť novú národnú nemocnicu v oveľa kratšej lehote ako pri iných variantoch,“ zdôraznil.
V tomto kontexte odmietol kritiku opozície cielenú i na to, že v projekte sa rezort zdravotníctva spája s Ministerstvom obrany. Poukázal pritom na to, že zdroje Ministerstva zdravotníctva neumožňujú realizovať takýto projekt. „Preto hľadám všetky možnosti, či už z plánu obnovy, alebo duálneho využitia s ultimátnym cieľom, postaviť novú národnú nemocnicu,“ dodal Šaško.
Pripomenul tiež, že vo veci konajú spoločne, ako vláda. Ako priblížil, po analýze možností rozpočtu požiadal ministra obrany o spoluprácu, aby hľadali riešenie v rámci využitia zdrojov z plánu obnovy, ale aj projektov duálneho využitia. „Ministerstvo obrany viackrát deklarovalo, že svoje zdroje, ktoré pochádzajú z navýšenia výdavkov, chce predovšetkým investovať do duálnej infraštruktúry, a infraštruktúry, ktorá chýba ozbrojeným silám, a to najmä zariadenia nemocničného typu,“ doplnil R. Kaliňák.
Pred samotnou realizáciou ale musí vláda ešte odpovedať na niekoľko otáznikov. V tomto zmysle si ministri rozdelili úlohy. Šaško má do 30. júna vypracovať rámcový medicínsky plán národnej univerzitnej nemocnice. Do 1. septembra má spraviť návrh potrebnej reorganizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti v Bratislave a Bratislavskom kraji, spolu s predpokladaným harmonogramom jej vykonania.
Súčasťou medicínskeho plánu majú byť podľa Šaška odpovede, či budú do Vajnôr presunutí lekári, pôsobiaci v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava na Mickiewiczovej ulici a na Kramároch. Riešiť by mal aj spôsob využitia vyvlastnených pozemkov na Rázsochách, na ktorých mala pôvodne stáť koncová nemocnica.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) má podľa uznesenia posúdiť možnosti využitia kapacít investičného projektu pre potreby výučby, vedy a výskumu. Potom má Šaškovi a Kaliňákovi navrhnúť potrebné opatrenia, ktoré by bolo možné zohľadniť pri realizácii nemocnice.
Podoba areálu v súčasnosti. Zdroj: Google Maps
Bratislavské samosprávy upozorňujú na dopravu
K veľkému zámeru sa už vyjadrili aj predstavitelia samospráv, predovšetkým mestských častí Vajnory a Rača, ktorých sa projekt v prípade realizácie dotkne najviac. Starosta Vajnôr Michal Vlček víta, že práve vo Vajnoroch by mohla vzniknúť nová národná nemocnica. Mestskú časť považuje za ideálnu lokalitu pre koncovú nemocnicu, aj čo sa dostupnosti týka. Deklaruje pripravenosť rokovať so štátnymi orgánmi a poskytnutie maximálnej súčinnosti
„Už dlhodobo deklarujeme, že Vajnory spĺňajú všetky predpoklady na umiestnenie takejto kľúčovej zdravotníckej aj vzdelávacej inštitúcie. Vrátane výbornej dostupnosti cez diaľnicu, letisko či budúci tunel Karpaty,“ podotýka Vlček.
Ak bude projekt dobre zvládnutý, môže sa podľa neho stať impulzom na riešenie viacerých kľúčových otázok. Od investícií do dopravnej a technickej infraštruktúry mestskej časti a jej okolia, cez nové pracovné miesta a investície po rozvoj školstva a výskumu. „Vzhľadom na súčasný stav slovenského zdravotníctva ide o krok, ktorý je nielen vítaný, ale aj nevyhnutný,“ zdôrazňuje Vlček. Potrebná je podľa neho širšia odborná diskusia.
Avizované plány vníma pozitívne aj starosta Rače Michal Drotován, ktorý sa so starostom Vajnôr dlhodobo snažil, aby lokalita Na pántoch/Rybničná bola „v hre“. Pozitívom je to pre obyvateľov oboch mestských častí. Projekt má však podľa neho zatiaľ veľa otáznikov.
„Keďže ho plánujú stavať cez Ministerstvo obrany SR, tak tam nepôjde o štandardný povoľovací proces. A tiež nie je jasné, či projekt bude spadať pod EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a v akej forme,“ podotýka Drotován.
Samosprávy bude podľa neho zaujímať v prvom rade plánovaná dopravná obslužnosť (autá, sanitky, verejná doprava, zásobovanie), ako aj to, či je šanca, že sa bude riešiť aj predĺženie električkovej trate do navrhovaného areálu. Zdôrazňuje, že projekt takého rozsahu musí mať kvalitné dopravné napojenie. „Ide o oblasť s vysokou spodnou vodou, takže sú očakávané aj zvýšené náklady na zakladanie stavby,“ pripomína Drotován s tým, že sa uvidí, „ako a či sa projekt bude realizovať.“
Zámer novej nemocnice víta aj Hlavné mesto, podľa ktorého už v Bratislave dávno mala byť. Zároveň však avizuje, že sa chce o tomto zámere rozprávať so štátom. Problém totiž vidí v nevyhovujúcom dopravnom napojení predmetnej lokality.
„Nová nemocnica už dávno v Bratislave mala byť, čiže z tohto hľadiska zámer výstavby novej nemocnice možno uvítať. Na druhej strane sa však určite budeme ďalej rozprávať o tomto zámere so štátom. Pretože to, čo vnímame ako riziko pri ohlásenej lokalite, kde by mala nová nemocnica vyrásť, je jej nevyhovujúce dopravné napojenie,“ uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Výber lokality uvítala aj opozičná strana SaS. Bratislavské Vajnory majú podľa poslanca Národnej rady SR Tomáša Szalaya (SaS) dobré dopravné napojenie na diaľnicu. Obáva sa však transparentnosti financovania stavby a predraženia. Pochybuje o tom, že by sa nemocnicu podarilo postaviť do roku 2030. „To, že sú to Vajnory, považujem za dobrú správu. Je to v súlade s tým, čo má napríklad Bratislavský samosprávny kraj vo svojej strategickej vízii pre tento región, že nemocnica má byť skôr vo východnej časti mesta než západnej,“ povedal Szalay.
Kritizoval vškak, že o téme s politikmi nikto z rezortu zdravotníctva ani obrany nekomunikoval. Za otázne považuje financovanie stavby. „Ak ministerstvo obrany stavia na tom, že nemusia ísť cez verejné obstarávanie, môžu ísť v nejakom type utajeného režimu. To by mohlo zrýchliť stavbu, ale zrejme ju môže aj predražiť. Ak to bude netransparentný proces, je pravdepodobné, že stavba sa predraží,“ skonštatoval poslanec.
Opozičné KDH negatívne vníma, že nová národná nemocnica v Bratislave má byť postavená cez Ministerstvo obrany SR. Progresívne Slovensko zas kritizuje vládu za to, že nekomunikovala s opozíciou o zámere vybudovať novú národnú nemocnicu v Bratislave. Zároveň, že nie je známe, aká bude úloha ostatných nemocníc v Bratislave, ako rýchlo bude nová národná nemocnica postavená či ako bude financovaná.
V podstate priamym susedom projektu budú Nové Vajnory, pripravovaná štvrť od JTRE. Zdroj: JTRE
Zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni
Podľa dostupných informácií by mala nová nemocnica pokrývať všetky bežné odbornosti. Nachádzať by sa tu malo 800 štandardných lôžok v rámci 31 oddelení, rovnako ako 144-150 intenzívnych lôžok na ARO, popáleninovom oddelení, kardiológii či infektológii.
V nemocnici bude aj stacionár so 127 lôžkami, umiestnenými na popáleninovom oddelení, kardiológii či infektológii. Vzniknúť tu má 21 operačných sál, najmä pre hrudníkovú a ORL chirurgiu, ako aj dve sály s robotickou chirurgiou. Umiestnených tu bude aj 150 ambulancií. Predpokladá sa, že tu bude 44-tisíc hospitalizácii ročne. Priemerná očakávaná dĺžka hospitalizácie sa očakáva na 5,3 dňa.
Celkové plánované investičné náklady odhadujú na úrovni 1,27 miliardy eur bez DPH. 900 miliónov z toho bude stáť stavebná časť a technológie 130 miliónov. Parkovisko bude údajne stáť 80 miliónov eur. Financovať sa má zo štátneho rozpočtu, čiastočne aj z Plánu obnovy a odolnosti, z ktorého by mohlo byť alokovaných 200 miliónov.
Architektonicky bude pravdepodobne nadväzovať na model nemocnice v Prešove, ktorá zas vychádza z projektu Nemocnice budúcnosti v Martine. Tá bola výsledkom architektonickej súťaže, v ktorej sa presadila kancelária Pantograph.
Bratislava môže teoreticky získať dnes už veľmi potrebnú nemocnicu na súčasnej úrovni. Existujúce zariadenia na Kramároch či Mickiewiczovej boli považované za koncepčne zastarané už za minulého režimu, čo podmienilo výstavbu Rázsoch. Dnes sa ich zaostávanie ešte zvýraznilo. Podľa súčasných princípov a postupov funguje Nemocnica Bory, ktorej však chýba komplexnosť nemocnice najvyššej úrovne.
Ak sa Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch skutočne postaví, pôjde o jeden z najdrahších verejných projektov v dejinách samostatného Slovenska. Už dnes sú s ním spojené aj politické otázky (v priamom susedstve areálu napríklad pozemky vlastní jedna z ministeriek súčasnej vlády), napriek tomu ide o vysoko prioritnú tému, o ktorej hovorili všetky vlády v nedávnej minulosti. Či sa podarí projekt konečne rozostavať, by sa malo ukázať už v auguste.
(TASR, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
