Adrian Gubčo 08.06.2023 17:55

Ohnisko mestskej kultúry? Vzácny komplex sa vracia do života, môže byť pamiatkou

Komplex Obchodného domu Prior a hotela Kyjev patrí k najvýznamnejším príkladom neskoromodernistickej architektúry v Bratislave. Počas svojej vyše polstoročnej histórie zažil vzostupy aj pády, pričom dnes je skôr bližšie k úpadku. Postupne by sa to ale mohlo začať meniť, k čomu môže, paradoxne, dopomôcť vyhlásenie komplexu za pamiatku.

Ilustračný záber. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Vzácnosť v jadre metropoly

V povojnovom období Bratislava populačne výrazne narástla. Do mesta sa sťahovali desaťtisíce ľudí, ktorí si našli domov predovšetkým na postupne rastúcich sídliskách. Vtedajšie vedenie mesta však zamýšľalo Bratislavu pretvoriť na významnú metropolu, s čím súvisela potreba vytvorenia nového reprezentatívneho centra. Kľúčovým rozvojovým priestorom bol blok medzi Špitálskou, Rajskou, Dunajskou a Námestím SNP.

V roku 1960 tak bola ukončená veľká architektonická súťaž, v ktorej sa presadil vtedy ešte mladý architekt Ivan Matušík. Zadaním bolo vytvorenie obchodno-spoločenského centra, ktorého jadrom by bol obchodný dom a medzinárodný hotel. Obchodný dom, nazvaný Prior, sa postavil ako prvý a v čase dokončenia bol unikátom v rámci celého Československa. Kritici architektúry oceňujú jeho trojhrannú figúru, ktorú dopĺňa vertikálna veža hotela, stojaca na horizontálnej doske. Vo všeobecnosti ide o jedno z najlepších diel neskorej moderny na Slovensku.

Hoci sa nepodarilo realizovať celý urbanistický koncept a v lokalite sa zachovali relikty pôvodnej zástavby, komplex naozaj plnil úlohu významného komerčného centra socialistickej a určitú dobu aj postsocialistickej Bratislavy. Svoju pozíciu stratil až v 21. storočí, kedy sa vybudovali prvé nákupné centrá, doplnené o pohodlné parkovanie. Prior aj s Kyjevom začali upadať, hotel so vzácnym interiérom bol dokonca zatvorený.

Do lokality vstúpil britsko-český developer Lordship, ktorý sa dlhodobo prezentuje záujmom o rozvoj územia. Pôvodne tieto plány pripúšťali aj zánik komplexu, čo sa stretlo s odporom verejnosti. Dnes už tvrdí, že hotel Kyjev chce zrekonštruovať.

Nejasná je situácia okolo Prioru, keďže tento jeho predošlý vlastník – reťazec Tesco – predal známemu žilinskému podnikateľovi Georgeovi Trabelssiemu. V jeho vlastníctve je trojuholník obchodného domu aj časť horizontálnej podnože. Svoje dlhodobé plány nepredstavil, v tejto chvíli sa však snaží o oživenie priestorov obchodnými a gastronomickými prevádzkami, pričom verbálne pripomína historický a architektonický význam budovy.

Napriek tomu existujú určité dôvody pre nervozitu. Ani jeden z objektov nie je dnes v režime národnej kultúrnej pamiatky. Prevádzkovať obchodný dom v centre Bratislavy je v konkurencii oveľa lepšie vybavených nákupných centier dlhodobo nerentabilné, v prípade hotela je zas oživenie jeho pôvodnej funkcie otázkou enormných nákladov – možno väčších, ako by si vyžadovalo postavenie obdobne mohutnej budovy odznova. Vlastníci by tak teoreticky mohli tieto objekty zbúrať a územie prestavať.

Išlo by o stratu pre slovenskú architektúru, zvlášť pre povojnovú architektúru neskorej moderny. Budovy sú obložené vzácnym spišským travertínom (medzičasom takmer vyťaženým), ich súčasťou sú viaceré atraktívne a hodnotné detaily a obe budovy dnes už spolutvoria identitu mesta. Je otázne, či je reálne ich nahradiť niečím hodnotnejším.

Zásadnú zmenu hry by prinieslo vyhlásenie komplexu za pamiatku. Historici architektúry sa o to usilujú už dlhšie, no dosiaľ neúspešne – pamiatkari sa kriticky pozerali najmä na deštrukčný vplyv projektu na pôvodnú historickú urbánnu štruktúru a jeho neschopnosť sa lepšie prepojiť s okolitým verejným priestorom (čo je, mimochodom, pravda). Postoje sa však rokmi menia. Všetko nasvedčuje tomu, že tentoraz by už Prior s Kyjevom mohli získať náležitú ochranu.

 

Hotel Kyjev a Prior po dokončení. Autor: Ľubo Stacho / ÚSTARCH SAV

 

Prečo vyhlásenie za NKP nemusí byť zlá správa

Že sa črtá prežitie komplexu v súčasnej podobe, naznačil v rozhovore pre Denník N riaditeľ Pamiatkového úradu SR Pavol Ižvolt. „Spolupracujeme s viacerými významnými vedeckými a zbierkotvornými inštitúciami. Po vzájomnej dohode nám Oddelenie architektúry Historického ústavu SAV poskytlo zoznam priorít z ich pohľadu a my podľa neho postupujeme,“ prezradil.

K pamiatkam by sa tak mali zaradiť viacero známych stavieb. „V súčasnosti napríklad prebieha správne konanie o vyhlásenie komplexu Prior Kyjev, o vyhlásenie radnice v Prievoze z roku 1932 a pripravujeme vyhlásenie ďalších pamiatok druhej polovice 20. storočia,“ hovorí Ižvolt. V tomto momente by tak už mal celý komplex požívať ochranu, ako keby bol pamiatkou. Platiť to bude až do rozhodnutia Pamiatkového úradu SR. Ak sa naozaj Prior a Kyjev stanú NKP, hrozba ich asanácie by mala byť definitívne zažehnaná.

Z pohľadu investorov to môže byť problém. Nielenže zanikne možnosť vybudovania omnoho profitabilnejšieho projektu, ale aj jednotlivé zásahy budú odrazu omnoho náročnejšie – budú ich musieť schváliť pamiatkari, ktorí majú na Slovensku povesť prísnych kontrolórov dodržiavanej kvality. Preto nie je vylúčené, že sa voči konaniu či rozhodnutiu pokúsia odvolať.

V tomto momente to ale nie je ešte známe. „Aktuálne sa oboznamujeme so situáciou a zvažujeme náš ďalší postup. O našich krokoch budeme včas informovať,“ konštatuje Tomáš Gelinger, mediálny zástupca spoločnosti Lordship.

Pamiatkový status by však nemusel do vízie pre budovu vstúpiť tak radikálne. „V rámci našich plánov počítame so zachovaním vzhľadu aj objemov súčasnej budovy Hotela Kyjev. Radi by sme v ňom prevádzkovali naďalej prevažne ubytovacie služby, ktoré budú spĺňať parametre moderných štandardov v centre hlavného mesta členskej krajiny Európskej únie,“ konštatuje Gelinger.

Najväčšími zmenami by mali prejsť skôr budovy v okolí – najmä zástavba v predĺžení Cintorínskej. Investor chce prestavať budovy v susedstve a zmodernizovať verejný priestor. „Plánujeme tiež revitalizáciu vnútrobloku medzi Cintorínskou a Rajskou ulicou vrátane jeho premeny na kvalitný verejný priestor s názvom Námestie umelcov,“ dopĺňa zástupca. V zmysle Územného plánu zóny Dunajská by malo byť možné pristavať aj budovu popri Špitálskej ulici.

Redakcia YIM.BA oslovila aj majiteľa Prioru. Nanešťastie, na naše otázky nereagoval.

V každom prípade, od oboch vlastníkov si bude prípadné vyhlásenie komplexu za NKP vyžadovať opätovné premyslenie konceptu. Je viac ako zrejmé, že po novom už nepôjde o „rýchloobrátkový“ development, v rámci ktorého sa postaví nová budova a investícia sa vráti do niekoľkých rokov. Nutné bude veľmi opatrné zvažovanie, aký koncept zvoliť, aby z priestorov prichádzal dlhodobý príjem vo výške, ktorá ospravedlní investované náklady.

Ako by to teoreticky mohlo vyzerať, sa už možno začína pomaly črtať na najvyššom podlaží OD Prior.

 

Developer chce budovu hotela Kyjev prestavať, po prípadnom vyhlásení objektu za NKP bude ale musieť svoj koncept prehodnotiť. Takto vyzerá posledná známa verzia. Zdroj: Lordship

 

Nové centrum bratislavskej kultúry

Námestie SNP si v poslednom desaťročí pomaly, ale isto buduje reputáciu jadra, na ktoré sa viaže mestská kultúra. Po jeho obvode alebo v bezprostrednom okolí sa nachádzajú kultúrne priestory v Starej tržnici, kunsthalle, Národnom osvetovom centre, galérii Nedbalka, divadle Astorka Korzo 90, Poľskom inštitúte, ako aj v komerčných podnikoch typu KC Dunaj, Bohéma a ďalších. Miestne podujatia priťahujú široké generácie domácich aj návštevníkov mesta.

Najmä komerčné priestory sú však závislé od majiteľov budov, ktorí ich môžu vytlačiť v záujme iných funkcií, prípadne počas rekonštrukcií. To je aj prípad KC Dunaj či Bohémy, ktoré donedávna sídlili v bývalom Obchodnom dome Dunaj. Keďže však majiteľ CTP Invest rozbehol komplexnú rekonštrukciu, známe a populárne podniky si museli nájsť nový domov.

Obe ho našli – kým Bohéma sa presunula do priestoru vyššie na námestí, KC Dunaj sa presťahoval do OD Prior. Fotografie, publikované na sociálnej sieti, jednoznačne ukazujú, ako sa premieňajú priestory najvyššieho podlažia obchodného domu na nové kultúrne centrum. K dispozícii bude mať aj terasu s atraktívnym výhľadom na centrum mesta. Keďže návrat na najvyššie podlažie Dunaja nebude možný, pôjde pravdepodobne o trvalú adresu.

Možno práve toto je cesta, ako posunúť bývalý Prior do 21. storočia. Investor to očividne skúša už dlhšie. Už pred časom sa v priestoroch centra konalo podujatie, zamerané na pouličnú kultúru. V parteri zas vznikla pobočka známej kaviarne. Prior disponuje veľkou variabilitou priestorov, ktoré umožňujú organizovať široké portfólio aktivít. Urobiť z neho akýsi uzol kreativity neprináša okamžitý zisk, z dlhodobého hľadiska môže ale z Prioru urobiť dôležitú adresu celomestského významu.

V prípade Kyjeva zas cesta ostáva v masívnej rekonštrukcii, pričom nový hotel, prípadne apartmánový dom, bude musieť patriť k luxusnejším, keďže sa inak nezaplatí. Pripomínať tak môže budovu, s ktorou je často porovnávaný, teda hotel SAS v Kodani. Vyžadovať si to bude projekt od špičkových architektov, ktorých úroveň nemožno nijako spochybniť. Kombinácia nadštandardného dizajnového hotela a veľkého kultúrneho komplexu je pravdepodobne najvhodnejšia cesta, ako obnoviť Prior a Kyjev, zachovať ich architektonické hodnoty a zabezpečiť obom trvalú udržateľnosť.

V kontexte súčasnej Bratislavy to znie ako sci-fi. Vyhlásenie vzácnych stavieb za pamiatky každopádne ale bude znamenať zánik nádejí na vznik klasického súčasného developmentu. Investor či investori – pričom nie je vylúčené, že po zmene statusu budov sa budú meniť vlastnícke pomery – tak budú musieť rozmýšľať nad iným podnikateľským modelom.

Jeho súčasťou by mohol byť vznik nového kultúrneho jadra metropoly. Koniec-koncov, aj u nás už rastie pochopenie, že kreatívny priemysel je čoraz významnejšou súčasťou ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska bude jeho význam rásť. V jadre Bratislavy sa otvára ideálny priestor, kde ho možno rozvíjať.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.