Adrian Gubčo 01.07.2020 12:03

Prvému bratislavskému mrakodrapu už rastú základy

Výstavba druhej etapy multifunkčného komplexu Eurovea od developera J&T Real Estate naberá na obrátkach. Po spustení budovania prvých podzemných podlaží pod predĺžením nákupného centra a kancelárskych budov sa spúšťajú práce na základovej doske ikony celého developmentu: Eurovea Tower, ktorá sa stane prvým bratislavským mrakodrapom.

Zhotoviteľ hrubej založenia stavby, spoločnosť VHS-PS, postupne vypĺňa hmotou celú stavebnú jamu druhej etapy Eurovey. Práce sú najviac pokročilé v západnej časti staveniska, kde sa pokračuje v betonáži jednotlivých záberov základovej dosky a v armovaní záberov stropov tretieho podzemného podlažia. To je čiastočne prestropené pod nákupným centrom aj kancelárskou budovou Pribinova X.

Tretie podzemné podlažie výraznejšie rastie aj pod rezidenčnou časťou Eurovea Riverside, ktorá sa napojí na obytný dom, dokončený v roku 2010. Vysoké tempo výstavby je umožnené, okrem iného, aj tým, že v tejto časti projektu je už aktívnych päť vežových žeriavov. Pri danej rýchlosti stavebných prác sa dá očakávať, že úroveň terénu stavba aspoň čiastočne dosiahne už v druhej polovici leta.

Intenzívnejšia aktivita sa však spúšťa aj o čosi východnejšie – v uzlovej časti celého projektu, na mieste budúceho mrakodrapu Eurovea Tower. Zhotoviteľ tu už začal s betonážou základovej dosky v dotyku s budovou, v ktorej je zreteľne viditeľný tvar veže. Betonáž základov samotného mrakodrapu sa spúšťa taktiež, v čase fotenia bol zrealizovaný prvý záber. Čoskoro tu bude osadená ďalšia minimálne dvojica vežových žeriavov.

Pozorovanie výstavby Eurovea Tower bude nepochybne zaujímavé pre laikov aj odborníkov. S takouto vysokou vežou na Slovensku zatiaľ skúsenosti nie sú a konštrukčne ide o výrazne náročnejšiu úlohu, ako to je v prípade doteraz postavených výškových budov. Pre projektantov aj architektov z kancelárie GFI to bude výzva, napriek tomu, že sa už podieľali napríklad na výstavbe Sky Parku a v tíme sú tvorcovia, ktorí sa pracovali na mrakodrapoch v zahraničí.

Doterajší pohľad ukazuje, že veža má pomerne mohutný pôdorys, ktorý je inak pre bratislavské veže typický, keďže investori maximalizujú metráž jednotlivých podlaží. V tomto prípade však bude vyvážený výškou, ktorá dosiahne 160 metrov po atiku a 168 po architektonický vrchol. Najvyššie susedné veže prerastie o vyše 50 metrov, čo jej zaručí miesto nespochybniteľnej dominanty.

Okrem Eurovea Tower postupuje aj betonáž základov kancelárskej budovy Pribinova Y. Vzniká tu taktiež základ pre ďalší vežový žeriav, v dohľadnej dobe tak pravdepodobne uvidíme výraznejší rast podzemných podlaží tejto časti projektu.

 

 

Pokračovanie Eurovey sa tak postupne stáva realitou a nateraz sa nezdá, že by malo tempo výstavby poľaviť. Hoci sa v čase spustenia obmedzení v dôsledku pandémie koronavírusu COVID-19 nakrátko upravoval režim prác, teraz už výstavba pokračuje rýchlo.

Výhodou projektu je fakt, že sa tu nachádza pomerne dosť bytov, ktoré sú už z veľkej časti vypredané, kým potenciálni nájomníci v kancelárskej či retailovej časti zatiaľ pravdepodobne necítia akútnu potrebu odstupovať od zmlúv, keďže do dokončenia prvých častí projektu sa môže ekonomická situácia ešte výrazne zmeniť.

Preto neočakávam, že by malo byť pokračovanie Eurovey pandémiou výraznejšie ohrozené. Bratislava sa, podľa všetkého, dočká svojho prvého mrakodrapu, ale aj rozšírenia nákupného centra, nových kancelárskych a rezidenčných kapacít v novom centre mesta, ako aj predĺženia nábrežnej promenády. Prvé časti by mali byť dokončené na konci roka 2022, Eurovea Tower v roku 2023.

Developer predpokladá, že v rámci celého súboru projektov Eurovea City (kam patria aj dokončené projekty Panorama Towers či Landererova 12 a Pribinova 19, spolu s pripravovanou vežou East Tower a komplexom Ganz House) by tu malo žiť tritisíc ľudí, pracovať 40-tisíc a denne lokalitu navštevovať 65-tisíc ľudí. Ak sa tieto čísla potvrdia, pôjde o jednu z najživších lokalít v Bratislave a jedno z jej komerčných centier. To kladie vysoké nároky na dopravnú dostupnosť a verejný priestor.

JTRE v tomto smere pokračuje v pripomínaní výhod dovedenia električkovej trate do lokality, ktorá má prepojiť Petržalskú a Ružinovskú radiálu spojkou cez Pribinovu, Košickú a Miletičovu. Pribinova samotná sa má transformovať na atraktívny bulvár s integrovanou cyklotrasou, stromoradiami a širokými chodníkmi, kým automobilová doprava bude vovedená pod zem. Autorkou dizajnu verejných priestranstiev je architektka Beth Galí s kanceláriou BB+GG.

Hoci výhodnosť takéhoto vedenia trate potvrdzuje aj Hlavné mesto, diskusie o vhodnosti vloženia električiek do priestoru Námestia M. R. Štefánika pokračujú, pričom najprudšie sa voči plánu stavia časť kultúrnej obce – divadelníci a časť architektov, ktorí namietajú narušenie pešej zóny námestia. Mesto sa v tomto smere usiluje o dialóg, v rámci ktorého chce vysvetliť príčiny svojho rozhodnutia (viac o téme čoskoro), zatiaľ však zhoda medzi samosprávou a umelcami nenastala.

 

O vedení trate po Pribinovej ulici sa aj naďelj vedú debaty. Zdroj: JTRE

 

V každom prípade je mesto každým dňom bližšie k ďalšej zásadnej transformácii svojho obrazu. Už prvá etapa Eurovey priniesla výrazné predĺženie nábrežnej promenády, čo zvýšilo mestotvornosť nábrežia a dodalo Bratislave viac veľkomestský charakter. Medzičasom prešla slovenská metropola ďalšími veľkými zmenami, no len málo z nich bude tak viditeľných, ako dotvorenie nábrežia a vznik prvého mrakodrapu.

Bratislavská panoráma konečne získa akú-takú variabilitu a skutočnú dominantu, ktorá aspoň čiastočne naruší v súčasnosti vznikajúcu „stenu“ rovnako alebo podobne vysokých budov, ktoré pri diaľkových pohľadoch vyzerajú zle. Príčinou je do veľkej miery zlá výšková regulácia a nepochopiteľné trvanie mesta (a mestskej časti) na tom, aby sa neprekračovala výška 115 metrov. Výsledok nemôže oceniť žiaden odborník ani laik, aj napriek tomu, že jednotlivé veže majú svoje individuálne kvality.

Bratislava v minulosti spravila chybu, že neurčila jednu lokalitu, kde by mohli vertikálne dominanty vznikať, v dôsledku čoho vzniklo mnoho veží aj tam, kde ich osadenie nebolo vhodné. V čase, kedy sa do veľkej miery samovývojom začínajú skutočne koncentrovať v jednej časti mesta, sa zas spravila druhá chyba v podobe nevhodnej regulácie.

Eurovea Tower túto neschopnosť aspoň čiastočne napraví. Či však k tomu prispeje aj ďalší rozvoj bratislavského downtownu, je nateraz otázne.

 

Fotografie z 28.6.2020. Pozrite si výstavbu Eurovey vo fotogalérii. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.