Bratislava YIMBY

Author photoAdrian Gubčo 01.03.2019 09:40

Karlova Ves sa stavia proti projektu Duby

Pred niekoľkými týždňami bola prezentovaná prvá etapa transformácie územia medzi zástavbou Karlovej Vsi a Dúbravky, známeho ako Krčace. Projekt Duby je prvým projektom, ktorý má premeniť túto neurbanizovanú časť mesta na aktívne prepojenie mestských častí, Karlova Ves ho však v danej podobe odmieta.

Article Big

Zdroj: RED / EIA

Podľa vyjadrenia mestskej časti, navrhnutý projekt objemovo aj kompozične nie je pre dané územie vhodný a (mestská časť) nesúhlasí s jeho realizáciou. Zároveň sa konštatuje, že navrhovaná činnosť nie je v súlade s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy. Mestská časť pripomína, že investor nemá k projektu zatiaľ žiadne povolenia – čo je inak samozrejmé, keďže je ešte len v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA.

Územný plán plochu definuje ako rozvojovú s miestom pre zmiešanú funkciu bývania a občianskej vybavenosti (kód 201) popri Karloveskej ulici a malopodlažnou zástavbou (kód 102) vyššie vo svahu. V stanovisku však Karlova Ves uvádza, že sem patria aj záhradky či záhradné a chatové osady (čo ÚP uvádza ako neprípustné).

Zo zverejneného vyjadrenia vyplýva, že práve toto žiadala v území mestská časť (resp. jej vedenie), keď požiadala o spracovanie urbanistickej štúdie pre územie v dvoch variantoch – investor však pravdepodobne odmietol reštriktívne zadanie, preto miestne zastupiteľstvo spracovanie a tým aj schválenie pôvodnej štúdie odmietlo.

Developer RED Duby, s.r.o., totiž pri návrhu vychádza z vlastnej urbanistickej štúdie, ktorú vypracoval architekt projektu Ľubomír Závodný, reagujúci na staršiu štúdiu od kancelárie AŽ Projekt. Urbanistická štúdia spravidla slúži ako podklad pe vypracovanie a prijatie Územného plánu zóny, ktorý spresňuje Územný plán, musí však byť v súlade s ním. Preto by v skutočnosti aj zámer investora mal byť plne v súlade s ÚP Hlavného mesta SR Bratislavy, až na jednu podmienku – ďalší rozvoj územia je podmienený existenciou Územného plánu zóny, čo Karlova Ves svojim rozhodnutím zablokovala.

Projekt sa tak dostáva do slepej uličky, kedže mestská časť je vysoko pravdepodobne odhodlaná blokovať výstavbu v tomto priestore, k čomu má možnosti – obstarávateľom ÚPZ sú práve mestské časti, a kým toto ÚPZ nebude existovať, nebude splnená jedna z podmienok Územného plánu. Iné podmienky, napríklad na funkciu, index podlažných plôch alebo výšku, projekt spĺňa. Posun môže nastať po udelení záväzného stanoviska zo strany Hlavného mesta, ktoré posudzuje súlad s Územným plánom.

 

Urbanistická štúdia, ktorú pripravil developer, by mala byť v súlade s Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, Karlovej Vsi sa však nepáči. Zdroj: RED / EIA

 

Postoj Karlovej Vsi nie je žiadnym prekvapením. Táto mestská časť je dlhodobo známa svojim iracionálnym odporom k developmentu, ktorý sa dá vysvetliť jedine populizmom. Vedenie miestnej samosprávy využíva všetky možnosti, aby zablokovalo výstavbu na svojom území.

Developeri sa tak sústredia na iné časti mesta, ktoré potom profitujú z novej výstavby rozvojom bývania, služieb či upravených verejných priestranstiev, ako aj väčších miestnych rozpočtov vďaka Poplatku za rozvoj. Karlova Ves z toho nemá prakticky nič a aj na jediný výraznejší investičný projekt – Karloveskú lodenicu – musela dostať príspevok od mesta.

Zároveň to boli práve mestskí poslanci za Karlovu Ves, ktorí nehlasovali za vznik Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý má práve nastaviť novú kvalitu rozhodovania voči developerom – kým dvaja poslanci sa zdržali, starostka hlasovala ako jediná proti, argumentujúc obavou zo vzniku „predĺženej ruky developerov“. Túto podivuhodnú myšlienku doplnila konštatovaním, že v rozprave vystúpil obhajca projektu Spojená Bratislava – teda ja – čo má poukazovať na developerský vplyv.

Účelom samosprávy je presadzovať verejný záujem, ktorý možno definovať ako snahu o zvyšovanie kvality života. Hoci „kvalita života“ je pomerne vágny pojem, máme dobrú predstavu, čo by malo mesto spĺňať, aby boli základné podmienky vyššej kvality života naplnené – okrem bezpečnosti, ekonomickej úrovne či kvality vzdelávania a zdravotníctva sem patrí predovšetkým dostupnosť bývania a dobrá úroveň životného prostredia.

Problémom je, že finančne, kapacitne, technicky aj kompetenčne slabé samosprávy nie sú schopné tieto predpoklady napĺňať, preto sa musia spoľahnúť na tých, ktorí majú prostriedky v rukách. A tými sú predovšetkým developeri, ktorí sanujú nedostatok bytov, mesto zahusťujú, čím ho robia efektívnejším, dopĺňajú vybavenosť, čo redukuje nároky na dopravu, oživujú miestnu ekonomiku alebo prinášajú nových daňových poplatníkov, ktorí následne spolufinancujú miestne školstvo.

V záujme dobrého starostu tak nie je boj proti developerom, ale práve naopak – ich lákanie, podpora a transparentná komunikácia tak, aby mali profit všetky strany, čo nie je nič nepredstaviteľné. Na to však treba viac práce, nie len jednoduché heslá a nezmyselné kroky, ktoré iba predĺžia agóniu mestskej časti a v konečnom dôsledku neprinesú nikomu nič – a to je aj podstata populizmu.

Galéria

  • Zdroj: RED / EIA
  • Zdroj: RED / EIA
  • Zdroj: RED / EIA
  • Zdroj: RED / EIA

Súvisiace články

Development v zóne Krčace sa spúšťa

15.01.2019 08:45:00 Adrian Gubčo

nedávnom článku som písal o potrebe spustenia developmentu v dosiaľ prázdnych a nevyužitých územiach v rámci intravilánu mesta. Jedným z týchto území sú aj Krčace na pomedzí Karlovej Vsi a Dúbravky, kde je už dlhšie v príprave development nazvaný KRD. Nedávno bol na posudzovanie predložený konkrétny návrh jeho prvej časti, nazvanej Duby.

čítať viac

Mapa projektu

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

pozrieť viac

YouTube