Martina Gregová 21.10.2022 18:53

Žilina ako model pre Slovensko. Regulačný plán z roku 1929 je vzorom rozvoja miest

V medzivojnovom období boli vypracované regulačné plány viacerých slovenských miest, ktoré predstavovali ucelené kompozičné aj funkčné riešenia urbanizmu. Patrila k nim aj Žilina, ktorá sa plánu držala desaťročia a tento sa na jej rozvoji pozitívne podpísal. V súčasnosti sa slovenské mestá pridržiavajú skôr abstraktných územných plánov, čo prináša mnoho problémov.

Zdroj: zilina.sk

Na území Slovenska do roku 1918 viac-menej neexistovali ucelene spracované územné plány ani stavebné zákony, ktoré by usmerňovali výstavbu miest. Po vzniku prvej Československej republiky došlo k ich prudkému rozvoju. Jedným z perspektívnych sídiel bola aj Žilina, významná železničná križovatka, ktorá sa na necelé dva mesiace dokonca stala hlavným mestom Slovenska. To otvorilo diskusie o budúcej podobe moderného mesta.

Jedným z problémov rozvoja bolo, že Žilina nemala vyhotovené riadne katastrálne mapy. Až v roku 1926 boli po prvýkrát zamerané časti mimo historického centra a následne aj zmapované ako celok. V nadväznosti na to vypísalo o tri roky neskôr mestské zastupiteľstvo urbanistickú súťaž na návrh Regulačného plánu mesta Žilina. Do súťaže boli prizvaní traja projektanti z Brna – Fuchs, Peňáz a Zakrejs.  

Medzi hlavné podmienky súťaže patrilo podrobné zakreslenie uličnej siete s navrhovanou zástavbou, riešenie námestí, stromoradí, promenád, priemyselných štvrtí a zakreslenie obrysov nových budov. Nový regulačný plán riešil aj vhodné umiestnenie škôl, radnice, kostolov, centrálneho trhoviska, verejných kúpeľov, múzea a rôznych iných úradných aj občianskych stavieb. V blízkosti centra mali byť ponechané veľké plochy, na ktorých by vznikli nové parky. Utvoriť sa tiež mali priestory na ihriská. Podmienky pre súťažné návrhy kládli aj živnostníci. Tie súviseli najmä s rozvojom mesta a patrilo k nim napríklad vybudovanie modernej železničnej stanice, všeobecnej nemocnice alebo budovy pošty. 

Víťazom súťaže sa stal Jozef Peňáz. Práve jeho regulačný plán položil základ pre budúci urbanistický vývoj mesta s cieľom vytvoriť modernú metropolu severného Slovenska. Vypracovaný materiál mal slúžiť ako podklad pre rozvoj a výstavbu mesta na niekoľko ďalších desaťročí, pričom koncovým dátumom bol rok 2000. Žilina princípy plánu skutočne nasledovala ešte desaťročia po jeho vzniku.

V morfológii mesta je Regulačný plán mesta Žilina viditeľný doteraz. Už vteda sa riešil rozvoj historického jadra, ktoré malo byť ohraničené prstencom komunikácií. Koncepcia návrhu vychádzala z centrického tvaru mesta v kombinácii s pásovým mestom. Vznikol tak elegantný efekt (pri pohľade od severu): rekreácia, bývanie, rieka – zeleň, priemyselná zóna, dopravný koridor – bývanie, hlavná pešia zóna, bývanie, rekreácia – park. 

Ďalším dôležitým bodom regulačného plánu bolo zachovanie nedotknutého historického námestia. Nové funkcie mali byť umiestnené popri navrhovanom obchvate mesta. Ten mal vytvárať dostatočný rezervný priestor pre budovanie nových mestských štvrtí, ktoré potom plynulo nadväzujú na existujúcu urbanistickú štruktúru komunikácií a centra. Návrh pracoval s potrebami mesta do budúcna a prispôsobil sa aj prírodným danostiam Žilinskej kotliny. 

Po druhej svetovej vojne mesto pokračovalo v koncepcii z roku 1929. V päťdesiatych rokoch vznikla honosná mestská trieda "Bulvár" a tiež sídlisko Hliny. Projekt prvého žilinského sídliska vypracoval Ferdinand Čapka. Toto miesto s jasnou urbanistickou štruktúrou v tesnej blízkosti centra žije doteraz svojím vlastným životom. V súčasnosti poskytuje obytný súbor Hliny I – IV obyvateľom základné služby ako jasle a materské školy alebo súbory predajných priestorov. Na opačnej strane ústi hlavná trieda do Námestia Ľ. Štúra, kde však bol nanešťastie urbanistický koncept popretý výstavbou nákupného centra.  

V neskoršom období bola koncepcia od Peňáza nesprávne pochopená. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia vzniká nový územný plán, ktorý veľmi negatívne zasahuje do urbanizmu Žiliny. Namiesto navrhovaného obchvatu a snahy odkloniť medzinárodnú dopravu mimo mesta, vznikla sústava mimoúrovňových križovatiek, ktoré uzatvárajú centrum. Na ich úkor boli zbúrané viaceré časti pôvodných štvrtí. Toto riešenie dopravnej infraštruktúry má za následok vytvorenie limitov pre rozvoj centra a tiež veľkú ekologickú záťaž.  

Napriek tomu regulačný plán vytvoril hlavnú kompozičnú kostru územia s princípmi, ktoré pretrvali až do súčasnosti. Výrazným spôsobom zvýšil kvalitu mestského prostredia, umožnil výstavbu a územný rast mesta. Medzi jeho hlavné prínosy patrilo zachovanie historického centra, vytýčenie hlavnej osi "Bulváru" a tiež výstavba nových mestských štvrtí s kompaktnou štruktúrou. V 30. rokoch 20. storočia sa napríklad zrealizovala mestská štvrť Svojdomov, jedna z najvýznamnejších kolónií rodinných domov v Československu, kde sa použili myšlienky moderného bývania prezentované na svetovej výstave nemeckého Werkbundu Die Wohnung v Stuttgarte v roku 1927. Viaceré časti v pláne mesta z roku 1929 však neboli nikdy zrealizované.

Vďaka prizvaniu odborníkov sa už v medzivojnovom období podarilo vytvoriť urbanistický plán vysokého štandardu. Žilina bola jediným slovenským mestom, ktoré sa dlhé roky – po vydaní regulačného plánu – pridržiavalo zásad v ňom uvedených.

 

Svoj regulačný plán mohla mať aj Bratislava, po Druhej svetovej vojne sa však od neho odchýlila. Zdroj: iMHD.sk

 

Zatiaľ čo vtedajšie zastavovacie plány predstavovali ucelené kompozičné aj funkčné riešenia, dnešné mestá sa rozvíjajú skôr podľa abstraktných územných plánov. Tie vytvárajú skôr predpoklad pre výstavbu sídlisk a modernistických miest - prežitého konceptu, od ktorého sa najprogresívnejšie svetové metropoly v čoraz silnejšej miere odkláňajú. Navyše predpokladajú plánovanie a v podmienkach totality, kedy jeden orgán dohliada na výstavbu celých rozsiahlych štvrtí a obytných súborov. Dnes, kedy do plánovania zasahuje množstvo aktérov, vrátane stoviek individuálnych investorov, sa stávajú maximálne problematickými. 

Pokiaľ totiž investor splní formálne požiadavky územného plánu - funkčnú reguláciu alebo rozličné indexy - má voľné pole k výstavbe. Nemusí pritom brať do úvahy charakter či identitu územia, kompozíciu verejného priestoru, viaceré urbanistické vzťahy a podobne. Preto nevznikajú ucelené štvrte ako v minulosti, ale modernizované sídliská, prezentujúce prehliadku rozličných prístupov k architektúre a urbanistickému riešeniu. Druhým nedostatkom je prísne naviazanie sa na funkciu, ktorá je v čase predmetom zmeny a vývoja. To neplatí pri základnej organizácii priestoru (rozložení ulíc, námestí či parkov), ktorá má nezriedka stáročnú trvanlivosť. 

Žilina by tak mala byť príkladom mesta, ktoré doteraz ťaží z existencie charakteristického medzivojnového regulačného plánu. Ten sa citlivo staval k pôvodnej stavebnej podstate mesta, morfológii terénu, základným funkčným vzťahom a požiadavkám na vytvorenie atraktívneho prostredia. Nešlo o technokratický dokument, ktorý by vznikol dnes. Výzvou súčasnosti by mal byť návrat k tradícii klasického prístupu k plánovaniu mesta. Výsledkom bude lepšie a udržateľnejšie prostredie pre život. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.