Winwin 02.07.2023 16:12

Zážitok z obeda nie je len o jedle. Nová kantína ukazuje význam svetla aj akustiky

Hoci sú svetlo a zvuk neuchopiteľné veličiny a pri navrhovaní interiérov sa môžu zdať ako menej podstatné faktory, priestor vedia veľmi vyzdvihnúť alebo, naopak, znehodnotiť. Pri verejných interiéroch rôznych funkcií, kde človek trávi určitú časť dňa, je dôležité myslieť na všetky tieto zložky, vytvárajúce komplexný vnem.

Autor: Tomáš Manina

Väčšina z nás pri pobyte vo verejnom interiéri už zažila nevysvetliteľnú únavu alebo nervozitu. Pri vnímaní priestorov samozrejme dominuje vizuálny dojem, ale rozhodne riešime, hoci i podvedome, aj svetelnú a akustickú pohodu.

Slovenská sporiteľňa je inštitúcia, ktorá si dáva záležať na zlepšovaní (nielen) pracovného prostredia pre zamestnancov. Nedávno prebehol refit kantíny v centrále na Tomášikovej ulici. Architektky z ateliéru Winwin dostali za úlohu zmeniť charakter veľkej, neosobne až upäto pôsobiacej jedálne na miesto, kde budú ľudia radi tráviť svoju pauzu na jedlo. Hlavné problémy, ktoré architektky identifikovali, predstavovali práve akustika a osvetlenie.

Snahou banky bolo vytvoriť zamestnancom, tráviacim väčšinu dňa v kancelárii, iné prostredie, ktoré počas obedovej prestávky prinesie do ich dňa príjemnú zmenu. Ideálne by bolo včleniť si do pracovného dňa posedenie v parku na pikniku. Preto inšpiráciu pri návrhu a náladu, z ktorej architektky vychádzali, predstavoval Monetov obraz Raňajky v tráve. Do relatívne strohej a neprirodzene pôsobiacej kancelárskej budovy sa snažili vniesť viac neformálnej atmosféry. Veľa zelene, prírodné materiály, zákutia na sedenie rôzneho typu – to všetko by malo pracujúcim spríjemniť čas obeda.

Kantína je špecifickým zadaním a pri jej realizácii sa musí myslieť na rýchle a efektívne zabezpečovanie stravovania. Architektky chceli priestor opticky rozčleniť, no zároveň bolo nutné zachovať prehľadnosť pri hľadaní voľného stola. Takisto nechceli zasahovať do existujúcich konštrukcií budovy. Preto vznikla myšlienka vybudovania „parkových pavilónov” či „altánkov”, ktoré priestor vizuálne a akusticky delia, pričom ho však striktne nedefinujú.

Medzi dve veľké zrkadlové plochy zo skla – vnútornú a vonkajšiu fasádu – sa vložili tieto akustické „prekážky”, ktoré svojím tvarom, štruktúrou a materiálom rozbíjajú zvukové vlny. Základným konštrukčným prvkom sú stojky a preklady z masívneho mäkkého smrekového dreva. V nich sú nepravidelne rozmiestnené rôzne druhy výplní, ktoré veľký priestor členia opticky, ale aj zvukovo. Drevené polopriehľadné mriežky sa striedajú s plnými, filcom čalúnenými panelmi.

Pavilóny boli zároveň nápomocné pri riešení ďalšieho problému, ktorý architektky identifikovali – prílišné difúzne osvetlenie zo zdrojov umiestnených na strope, ktorý je vo výške asi troch štandardných podlaží. Vďaka konštrukciám týchto deliacich prvkov vznikli miesta, kde sa mohli inštalovať svetlá, ktoré sú v zornom uhle stojaceho či sediaceho človeka. Svietidlá majú úmyselne zvolený charakter downlightov, osvetľujú stoly podobne ako v reštaurácii či doma pri jedálenskom stole. Obvykle volená farba osvetlenia v kancelárii je neutrálna biela. V kantíne však bol tento kancelársky stereotyp schválne narušený doplnkovými svetlami a ako teplota svetelných zdrojov bola zvolená teplá biela – 3.000K. Pri takejto farbe svetla vyzerá i jedlo na tanieri lepšie.

Mobiliár tiež prešiel značnou úpravou, pridali sa prírodné materiály a – najmä pre kantíny možno trochu netypické, ale vo Winwin tradične obľúbené – lavicové sedenie. Čalúnené lavice sú doplnené menšími stolmi na stredovej podnoži, čo umožňuje s priestorom variabilne pracovať a vytvárať tak stoly rôznych veľkostí. Čalúnenie vo všeobecnosti zas pomáha akustike. V tomto prípade sa na stoličkách a tienidlách svietidiel použilo aj špeciálne, zvuk pohltivé čalúnenie vyrobené z recyklovaných PET materiálov.

Jednu z dôležitých výziev pre architektky predstavovala aj koncepcia zelene. Hľadali netypické, neopozerané druhy, ktoré by viac ako dnes často používaná zeleň „urbánnej džungle” evokovali park, záhradu či posedenie pod stromom. Väčšina druhov, ktoré pôvodne vybrali, má radšej exteriér ako interiér. Na základe konzultácií so špecialistkou však nakoniec vytvorili krásnu výsadbu, ktorej by sa malo v kantíne dariť. Pomerne bohaté výsadby rastlín v interiéri navyše tiež vedia prispieť k väčšej akustickej pohode.

Ďalšou zaujímavou veličinou, ktorú architekti, ale aj marketéri radi využívajú vo verejnom interiéri, je vôňa. Tá však ostala v prípade novej kantíny Slovenskej sporiteľne zatiaľ len v rukách kuchárov a kuchárok.

 

Autorka: Ing. arch. Soňa Salnerová

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.