Andrej Sárközi 22.12.2022 17:32

Vláda si urobila z rozpočtu samospráv špajzu. Čo to bude pre mestské časti znamenať?

Zväčša platí, že mestské časti nedisponujú masívnymi finančnými zdrojmi a tak nemôžu investovať do veľkých projektov. Tento rok sa k tomu pridáva aj škrtanie peňazí zo strany vlády. Viaceré mestské časti, ako aj samotné Hlavné mesto, začnú rok 2023 v rozpočtovom provizóriu.

Ide napríklad o Ružinov alebo Petržalku, ktoré presne nevedia, ako budú hospodáriť. Budúcoročný rozpočet totiž ovplyvní energetická kríza, ale aj vyšší daňový bonus na dieťa v rámci novely zákona o daní z príjmov, ktorý bude zaplatený z peňazí samospráv. Mestá a obce budú mať podľa primátora Matúša Valla znížené príjmy až o 544 miliónov eur. Vláda to chce sčasti kompenzovať, no ide o kvapku v mori. Nejedná sa totiž ani o pätinu zo spomenutej sumy.

Pre chudobné mesto, akým je Bratislava, je to značný problém. Primátor Matúš Vallo dokonca uviedol, že hlavné mesto Slovenska je druhým najchudobnejším európskym hlavným mestom hneď po Sofii.

V ankete sme sa pozreli na to, aké projekty chcú realizovať mestské časti v najbližších rokoch, s akými inštitúciami plánujú spolupracovať a do akej miery ich zasiahnu zmeny vo financovaní samospráv.

Otázky:

Aké sú najvyznámnejšie investičné projekty, ktoré plánujete realizovať v najbližších štyroch rokoch?
Ktorý z nich pokladáte za kľúčový a prečo?
Plánujete nejaký spoločný projekt s Hlavným mestom a Metropolitným inštitútom Bratislavy?
Do akej miery ovplyvňujú plánovanie pripravované zmeny vo financovaní samospráv?

Odpovedajú:

Matej Vagač, starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto
Martin Chren, starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov
Matúš Čupka, starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto
Michal Drotován, starosta mestskej časti Bratislava - Rača
Igor Polakovič, starosta mestskej časti Bratislava - Lamač

Oslovené boli aj mestské časti Petržalka, Dúbravka, Podunajské Biskupice a Vrakuňa. Do uzávierky neodpovedali.

Aké sú najvyznámnejšie investičné projekty, ktoré plánujete realizovať v najbližších 4 rokoch?

Matej Vagač: S ohľadom na dnešnú turbulentnú dobu považujeme za dôležité najmä pokračovať v rozbehnutých projektoch, z ktorých sú mnohé spolufinancované z externých zdrojov. Medzi ne patrí dostavba ZŠ Dubová či materská škola na Myjavskej. Ďalšie dôležité projekty sa týkajú napríklad rekonštrukcie bytov v priestoroch budovy na Smrečnianskej ulici, ktoré by sme chceli využiť ako nájomné byty pre učiteľov. Ďalej ide o dokončenie rekonštrukcie priestorov na Konventnej ulici, rekonštrukcia zóny Panenská a koncepčná rekonštrukcia a využívanie priestorov na Gaštanovej ulici sú taktiež projekty, ktorým sa chceme venovať. Samozrejme, máme pripravené aj ďalšie návrhy či dokonca projekty v rôznom stupni rozpracovanosti, avšak samotná realizácia je priamo závislá na rozpočtových možnostiach mestskej časti, ktoré sú po vládnych opatreniach veľmi obmedzené a budeme musieť dôkladne zvažovať, čo bude na konci dňa realizovateľné a realizované.

Martin Chren: Ružinov má spracovanú svoju aktuálnu stratégiu – Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja – a ten počíta s budúcimi investíciami rádovo v hodnote desiatok miliónov eur. Treba však brať do úvahy, že realizácia viacerých z nich je podmienená získaním externého spolufinancovania, a to najmä zo zdrojov európskych fondov a Plánu obnovy.

Matúš Čupka: Našou najvyššou prioritou je dokončenie už rozbehnutých projektov, pričom ide o nadstavbu základných škôl na uliciach Cádrova a Odborárska spolu s vybudovaním novej škôlky na Teplickej ulici. Mimo týchto investičných akcii by som v tejto chvíli nechcel uvádzať konkrétne záväzky nakoľko štát nedávnymi rozhodnutiami veľmi výrazne zasiahol do financovania samospráv a na úrade som zatiaľ odpracoval 15 dní.

Michal Drotován: Dokončenie kompletnej rekonštrukcie ZŠ Plickova vrátane zariadenia školy a vybudovania vonkajšieho areálu na oddych a šport, vybudovanie a otvorenie materskej školy Kadnárova/Tramín, vybudovanie a otvorenie parku Strelkova. Tieto projekty sú rozbehnuté a určite sa dokončia. Iné projekty, ako kompletná oprava Koloničovej kúrie, kultúrneho strediska Žarnovická, hasičskej zbrojnice či dokončenie rekonštrukcie Nemeckého kultúrneho domu, závisia od získaných externých zdrojov. Tiež chceme v rámci finančných možností pokračovať v obnovách verejných priestorov a dokončiť posledné neopravené ihrisko na Sklabinskej.

Igor Polakovič: Najvýznamnejším projektom za celú modernú existenciu našej mestskej časti je nadstavba Základnej školy a rozšírenie kapacít jedálne na Malokarpatskom námestí. Projekt sa realizuje v našej réžii a je spolufinancovaný z eurofondov. Ďalšími sú projekt revitalizácie Vrančovičovej ulice, ktorý realizuje hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislava a projekt rezidenčnej garáže na Studenohorskej ulici.

Po rokoch útrap prejde revitalizáciou park na Račianskom mýte. Zdroj: Marko&Placemakers

Ktorý z nich pokladáte za kľúčový a prečo?

Matej Vagač: Kľúčový projekt nie je jeden, ale všetky, ktoré sa aktuálne nachádzajú v akejkoľvek fáze rozpracovanosti z pohľadu stavebného procesu a tiež projekty naviazané na externé zdroje financovania. Spomínané schválené opatrenia vlády nám však veľmi skomplikovali ich realizáciu a bude náročné popasovať sa s finančnou situáciou, do ktorej sme boli zatlačení.

Martin Chren: Kľúčové investície sú nasledujúce: Rozvoj kapacít základných a materských škôl – projekty výstavby dvoch nových plnohodnotných škôl na Medzilaboreckej a na Ostredkovej ulici či rekonštrukcia MŠ na Pivonkovej. Ružinov tiež prijal stratégiu, na základe ktorej je ochotný zo zdrojov developerského poplatku odkúpiť materské a základné školy, ktoré vytvoria developeri v rámci svojich väčších projektov. Ďalej ide o domy kultúry na Trnávke a v Prievoze, areál hier Radosť na Štrkovci, Zimný štadión V. Dzurillu a vybudovanie novej plavárne vedľa štadióna, Trhovisko Miletičova alebo revitalizácia jazera Rohlík. Pre mestskú časť je rovnako dôležitý aj projekt Hirošima, na ktorom úzko spolupracuje s developerom, rozvoj nových električkových tratí či MUŠ Mlynské Nivy, kde je kľúčové zapracovanie do územia základnú občiansku vybavenosť.

Matúš Čupka: Naše priority uvádzané v kampani zostávajú stále v platnosti a preto sa chceme výrazne pohnúť s projektami ako Park na Račianskom mýte, Nová Tržnica, Kuchajda, Poliklinika Tehelná a areál bývalej železničnej stanice Filiálka. Z tých nových projektov je ťažko vybrať jeden konkrétny, ale vypichol by som Novú Tržnicu spolu so susednou Konskou železnicou. Obe sú ikonické stavby, ktoré majú dlhé roky problém nájsť si udržateľné uplatenie. Na rozdiel od ostatných projektov tu ide predovšetkým o hľadanie zmysluplnej náplne s programom pre priestor a následne môže ísť aj o potrebu ďalších investícii.

Michal Drotován: Kľúčová je ZŠ Plickova a MŠ Kadnárova z dôvodu, že zabezpečiť miesta v základnej a materskej škole je s jednou z kľúčových kompetencií mestskej časti.

Igor Polakovič: Bez debaty je to projekt rozšírenia kapacít našej školy a to aj pre jeho veľkosť a prínos. Tešíme sa, že škola získa moderné priestory a mestská časť možnosť organizovať väčšie podujatia aj v jedálni, ktorá bude po novom multifunkčná, no zároveň je to rozsahom najnáročnejší projekt, ktorému venujeme nesmierne veľa z našej kapacity a na veľkosť našej mestskej časti aj obrovské množstvo financií.

Lamač zmení podobu Vrančovičovej ulice s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Plánujete spoločný projekt s Hlavným mestom a Metropolitným inštitútom Bratislavy?

Matej Vagač: S magistrátom a Metropolitným inštitútom Bratislavy plánujeme viaceré spoločné projekty, máme za sebou úvodné stretnutie s primátorom Bratislavy k spoločným prioritám. Plány si vyšpecifikujeme nadchádzajúce mesiace tak, aby sme v polovici roka mohli spustiť spoluprácu k vybraným projektom. MIB je pre nás dôležitým partnerom a dobrou cestou ku kvalitnejším verejným priestorom, vzájomné inšpirovanie sa a spolupráca nám šetrí aj nemalé množstvo financií a personálneho zabezpečenia v plánovaní.

Martin Chren: Ružinov úzko spolupracuje s MIB a s magistrátom pri chystanom projekte revitalizácie okolia jazera Rohlík.

Matúš Čupka: Od začiatku chceme byť spoľahlivým partnerom pre Hlavné mesto aj pre Metropolitný inštitút Bratislavy. V prípade Hlavného mesta chceme mimo obvyklej údržby diskutovať najmä o spolupráci pri realizácii našich priorít z predvolebnej kampane, chceme pomôcť pri napredovaní príprav revitalizácie vajnorskej aj račianskej električkovej radiály a revitalizovať spolu konkrétne verejné priestory.

Michal Drotován: V prípade projektu Kultúrneho strediska Žarnovická nám MIB pomohol so súťažou. Či sa bude daný projekt realizovať záleží od externých zdrojov. MIB má v Rači projekt verejného priestranstva pre vozovňu Krasňany a parku Mudrochova. Pevne veríme, že sa zrealizujú a že – tak ako plánujú – zrekonštruujú aj druhú budovu CVČ Hlinická v Krasňanoch. Tiež veríme, že budú pokračovať v opravách magistrátnych ciest a chodníkov v Rači. Mestská časť Bratislava-Rača bude tiež plne súčinná pri mestských projektoch predĺženia Bojnickej a Na pántoch, čo sú projekty celomestského významu.

Igor Polakovič: S Metropolitným inštitútom Bratislavy sme mali nedávno stretnutie a popri nosnej revitalizácii Vrančovičovej ulice s ním plánujeme spolupracovať na viacerých menších projektoch a úpravách verejných priestranstiev. Chceme sa spolu pozrieť napríklad na revitalizáciu starej požiarnej zbrojnice a pošty. Tento priestor môže slúžiť ako komunitné centrum. Radi by sme z nášho kina spravili univerzálnejší priestor pre kultúrne podujatia, no takýto zámer si vyžaduje skúsených architektov. Potom ide o úpravu parku okolo národnej kultúrnej pamiatky Kaplnky sv. Rozálie a drobné zásahy, ktoré by dokázali zútulniť v minulosti nie najšťastnejšie zrekonštruované námestie.

Do akej miery ovplyvňujú plánovanie pripravované zmeny vo financovaní samospráv?

Matej Vagač: Do veľkej miery a práve preto sa nechceme spoliehať iba na rozpočet Starého Mesta, z ktorého si vláda urobila takpovediac špajzu. Z toho dôvodu budeme klásť dôraz na posilnenie tímu venujúcemu sa možnostiam externého financovania projektov - napríklad aj z Plánu obnovy. Momentálne pracujeme aj na inventarizácii všetkého majetku našej mestskej časti, s ktorého potenciálom sa dá robiť vždy efektívnejšie. Veľmi dobrým krokom bol aj predaj priestorov divadla Novej scény, ktorým sme konečne dotiahli dlhoročný majetkoprávny problém.

Martin Chren: Odpoveď na túto otázku starosta neposkytol.

Matúš Čupka: V tejto chvíli poznáme odhad dopadu zmien vo financovaní vo výške mínus 1.2 milióna eur. Konkrétny dopad na budúcoročný rozpočet sa prepočítava práve v týchto dňoch. Podobne ako pre iné mestské časti toto znamená najmä utlmenie investičných aktivít, náročné kompromisy pri snahe uspokojiť potreby našich škôl, škôlok, denných centier a náročné hľadanie zdrojov pre naše predvolebné sľuby. Snažíme sa túto situáciu vnímať najmä ako výzvu, ktorú chceme úspešne zvládnuť.

Michal Drotován: Veľmi výrazne. Mestská časť musela zoškrtať projekty na roky 2023 a presunúť ich realizáciu na neskôr. Dokončíme iba aktuálne rozbehnuté projekty. Iné projekty ako KS Žarnovická budú riešenie zatiaľ iba do fázy projektovej dokumentácie. V minulých rokoch mestská časť Bratislava-Rača z ušetrených bežných príjmov z daní riešila aj investičné projekty ako opravy verejných priestorov alebo športovísk. To už teraz nebude možné, nakoľko je veľký problém vykryť aj bežné výdavky (nárast cien energií, inflácia, zvyšovanie minimálnej mzdy a príplatkov a pod.) Štát výrazne negatívne zasiahol do rozpočtov samospráv – je to väčší problém ako bol Covid19 a vojna na Ukrajine dokopy. Pevne verím, že nová vláda bude partnerom samospráv a aktuálne nastavenie zmení.

Igor Polakovič: Doslova brutálne, ale nie je to iba o zmenách v podielových daniach. Vláda a parlament prijala aj povinné navyšovanie platov zamestnancov vo verejnej správe o 17% v roku 2023 a ďalšie navýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu cez víkendy. Na samosprávy má dopad aj inflácia a rast cien materiálov. K tomu pridajme neschopnosť schváliť rozpočet a naň naviazané kompenzácie cien energií. Pri tom všetkom nakoniec budeme radi, ak nasledujúce obdobie dokážeme dokončiť tie veľké projekty a realizovať aspoň aspoň niektoré menej finančne náročné.

Revitalizácia priestoru jazera Rohlík, priestor získa aj pamätník obetí koronavírusu. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Mestské časti tak čakajú ťažké časy. Ak vláda výrazne nezasiahne, už i tak chudobné samosprávy i samotné mesto budú musieť skresať ešte viac svoje rozpočty. Plánované rekonštrukcie či rozvojové zámery tak budú v nedohľadne.

Bratislava sa v poslednom období mení, zväčša k lepšiemu. Vláda však hádže hlavnému mestu polená pod nohy. Takýmto spôsobom sa metropola nikdy nedotiahne na vyspelejšie mestá v okolitých štátoch - práve naopak, priepasť medzi ňou a najvyspelejšími mestami sa bude ešte zväčšovať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.