Adrian Gubčo 03.03.2026 20:37
Viac veží mimo Bratislavy. Ambiciózny developer pripravuje výškovú budovu, ktorá môže kvalitatívne prevýšiť metropolu
Panorámu Bratislavy dnes už okrem Bratislavského hradu, veže Kamzík a Malých Karpát definujú aj desiatky výškových budov. Najvyššia z nich dokonca spĺňa kritériá mrakodrapu a ďalšie sa plánujú. V iných slovenských mestách sú vežiaky, a zvlášť kvalitné vežiaky, takmer nevídaným javom. Čoskoro by sa to ale malo zmeniť.
Zdroj: Mesto Trnava, Slovenská komora architektov
Hoci patrí Trnava medzi jedno z najväčších miest Slovenska, v skutočnosti je celkom malá. Žije tu viac ako 63-tisíc obyvateľov a charakteristická je príjemným zrevitalizovaným centrom s početnými kostolmi, ktorých veže dominujú mestskej vedute. Inak však pôsobí do istej miery provinčným, pokojným dojmom. To sa však môže o niekoľko rokov až desaťročí zmeniť.
Samospráva má totiž veľkorysé ambície, ktoré majú zmeniť tvár aj život mesta. Naplánovaných, resp. už čiastočne v realizácii je niekoľko projektov celých nových mestských štvrtí, ktoré prichádzajú s víziou dramatického zväčšenia Trnavy. Obytné a polyfunkčné súbory Arboria, Prúdy, Cukrovar a predovšetkým veľkolepý koncept Štvrť prinášajú víziu vzniku mesta, ktoré sa začne približovať k magickej hranici 100-tisíc obyvateľov.
Zvýšené sebavedomie sa neprejavuje len na podobe a rozsahu týchto nových okrajových štvrtí, ale aj v podobe niektorých vnútromestských developmentov. Asi najukážkovejším príkladom je zámer na rohu Spartakovskej a Sladovníckej ulice v susedstve futbalového a zimného štadióna. Spoločnosť United Real Estate, ktorá stojí aj za zmieňovaným Cukrovarom, by tu rada vybudovala výškovú budovu.
Investor získal tieto pozemky s rozlohou viac ako 10-tisíc metrov štvorcových v roku 2025 od mesta za približne 7,1 miliónov eur. Nemalú investíciu by chcel kompenzovať využitím plochy v prospech veže s 25 podlažiami a výškou približne 80 metrov, kde by umiestnil približne 240 bytov a vybavenosť v parteri. Podľa developera ide o alternatívu rozširovania mesta do okolitých polí.
Ako pripomína, ide aj o ojedinelé miesto v rámci Trnavy, kde sa dá takáto budova postaviť. „Územný plán umožňuje postaviť výškovú budovu len na tomto mieste, čo sme brali ako výzvu,“ hovorí pre portál Trnavský Hlas Karol Šebo, CEO spoločnosti United Real Estate. „Doteraz sme stavali do šírky, teraz chceme stavať aj do výšky. Zároveň si uvedomujeme svoju zodpovednosť a robíme všetko preto, aby na novú výškovú dominantu mesta mohli byť Trnavčania naozaj hrdí.“
Prostriedkom k špičkovej kvalite projektu má byť čerstvo vyhlásená architektonická súťaž, overená Slovenskou komorou architektov. Developer do nej prizval osem renomovaných slovenských ateliérov, konkrétne Sadovsky & Architects, A B.K.P.Š., GutGut, DKLN, What Architects, Superatelier, Totalstudio a Kuklica Smerek Architekti. Prakticky každá z týchto kancelárií je ovenčená architektonickými cenami alebo vyhráva popredné súťaže. Trnava tak môže skutočne získať atraktívnu dominantu.
Developer počíta práve s takýmto scenárom. „Projekt Spartakovská má potenciál stať sa jedným zo symbolov modernej Trnavy,“ myslí si Martin Vinarčík, konateľ United Real Estate. „Záleží nám na Trnave a chceme v nej pôsobiť dlhodobo, preto nehľadáme rýchle riešenia, naopak, len do samotnej do architektonickej súťaže investujeme vyše 220-tisíc eur.“ Výsledky súťaže by mali byť predstavené na začiatku augusta.
Samotná výstavba projektu sa pravdepodobne naštartuje až v roku 2029. Realizovať sa má po etapách (dvoch alebo troch), keďže okrem výškovej budovy budú súčasťou zámeru pravdepodobne aj iné hmoty zhruba s ôsmimi nadzemnými podlažiami. Túto podmienku developer považuje za veľmi zásadnú. Odhadovaná výška investície je 55-58 miliónov eur.
Okrem Trnavy získa novú dominantu aj Trenčín v projekte Nová Merina. Zdroj: Occam RE, Wood & Company
Vznik výškovej budovy v Trnave možno vnímať ako súčasť postupného rastu a premeny Trnavy na čoraz významnejšie mesto. Prirodzene, výstavba Štvrte, ako aj Cukrovaru, Prúdov, Arborie a ďalších bude trvať ešte dlhé roky, až desaťročia. Kým sa z Trnavy skutočne stane malé veľkomesto (ak sa to niekedy stane), prejdú celé dekády. Napriek tomu existuje vcelku reálna šanca, že sa to stane.
Veže sa výnimočne pripravujú alebo budujú aj v iných mestách. Zmieniť možno Žilinu, Banskú Bystricu, Nitru, Trenčín a v malej miere aj Košice. Štandard týchto zámerov či realizácií je však štandardne priemerný alebo nízky. Aupark Tower v Košiciach východoslovenskej metropole na atraktivite ani modernosti nijako nepridáva, rovnako ako Euroterrace v Žiline. Umiestnenie iných výškových budov je zas vysoko diskutabilné.
To však možno napokon povedať aj o Bratislave, kde je až v posledných desiatich rokoch viditeľná intenzívnejšia koncentrácia výškových dominánt v niektorých lokalitách, resp. lokalite. Neregulované budovanie vežiakov po celom meste sa ukázalo ako problematické a už zďaleka dávalo vedieť, že v urbanistickom plánovaní metropoly čosi nefunguje.
Výškové budovy sú mimoriadne výraznou súčasťou akéhokoľvek mesta, kde vznikajú. Potrebná je preto nielen špičková kvalita ich architektúry, ale aj vhodné osadenie a urbanistické riešenie. V opačnom prípade sa môžu stať neželanou dominantou, ktorá bude skôr predmetom odporu ako pýchy.
(Trnavský Hlas, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
