Adrian Gubčo 17.05.2025 18:24

Veľké plány, tvrdá realita. Bratislava chce byť najlepším mestom pre výchovu detí, má pred sebou dlhú cestu

Hlavné mesto už nejakú dobu deklaruje veľkorysú ambíciu – chce byť najlepším miestom pre výchovu detí v medzinárodnom kontexte. V tejto súvislosti začalo realizovať prvé kroky, cesta k naplneniu cieľa je však ešte veľmi dlhá. Dokazuje nedávno zverejnený rebríček najlepších európskych miest pre pohyb detí, v ktorom je Bratislava na neveľmi priaznivej pozícii.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Pred niekoľkými dňami bol zverejnený rebríček najlepších európskych miest pre pohyb detí. Hodnotených bolo 36 významných metropol, ktoré majú predstavovať prierez geografických lokalít, veľkostí miest a prístupov k mobilite. Rebríček vychádza z oficiálnych údajov, ktoré päť mesiacov zbierala z verejných zdrojov medzinárodná nezisková organizácia Clean Cities Campaign, informovalo o ňom združenie Cyklokoalícia.

Organizácia porovnávala mestá na základe troch ukazovateľov, ktoré úzko súvisia s odporúčaniami UNICEF a ďalších odborníkov, ako urobiť mestá a mobilitu priateľskejšími k deťom, ktoré sú obzvlášť zraniteľné. Zameriavala sa pritom na počet tzv. školských ulíc, rozsah oddelených cyklotrás a obmedzenie maximálnej rýchlosti na 30 km/h.

V prvom prípade sú pod školskými ulicami pri základných školách myslené také ulice, na ktorých je obmedzená automobilová doprava s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, obmedziť hluk a zlepšiť kvalitu ovzdušia, ako aj podmienky pre pešiu a cyklistickú dopravu. Len Londýn ich má 525, veľké množstvo ich vzniklo aj v Paríži či Miláne.

Oddelené cyklotrasy boli do štúdie zaradené kvôli ich vnímaniu užívateľmi – považujú ich za bezpečné, preto ich využívajú omnoho intenzívnejšie. V tomto smere vynikajú Paríž a Helsinki, kde dĺžka chránenej siete cyklotrás tvorí takmer polovicu (48%) dĺžky ich cestnej siete. Na ďalšom mieste je Kodaň so 43%.

Obmedzenie maximálnej rýchlosti zas znižuje znečistenie a nehodovosť, čo je možnosť podporovaná WHO, OECD aj European Transport Safety Council. Paríž obmedzuje rýchlosť na 30 km/h alebo menej na takmer celej dĺžke svojich komunikácií (89%), čo je viac ako v ktoromkoľvek inom meste v rebríčku. Za ním nasledujú Brusel a Lyon.

Na základe týchto údajov nie je prekvapivé, že práve Paríž sa umiestnil na prvom mieste. Hlavné mesto Francúzska sa v posledných rokoch dramaticky zlepšilo v sledovaných kategóriách, keď masívne implementovalo nové oddelené cyklotrasy, znižovalo rýchlosť a zavádzalo množstvo nových školských ulíc. Na ďalších miestach rebríčka sa umiestnili Amsterdam, Antverpy, Brusel, Lyon a Helsinki.

Experti, ktorí zostavovali rebríček, upozorňujú, že zmena k lepšiemu nemusí byť nedosiahnuteľná. „Náš rebríček však ukazuje, že rodičia, učitelia a samosprávy môžu dosiahnuť obrovský a rýchly pokrok,“ hovorí Barbara Stoll, riaditeľka kampane Clean Cities Campaign. „Prejsť sa dnes Parížom je v porovnaní so situáciou spred 10 rokov ako závan čerstvého vzduchu. Vyžaduje si to víziu, vedenie a trvalé investície, ale väčšina miest môže a mala by dosiahnuť podobný pokrok.“

Oddelených cyklotrás je zatiaľ nedostatok, realizujú sa najmä ochranné pruhy. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava sa napriek svojim plánom umiestnila hlboko v druhej polovici rebríčka, na 27. mieste. Podľa priloženej správy, školské ulice má dve, oddelené cyklotrasy vykazuje len na 12,5% dĺžky cestnej siete. Znížená rýchlosť je zas na 36,2% ciest. Slovenská metropola sa tak zaradila k mestám, ktoré sú spravidla v strednej a východnej Európe. Cyklokoalícia však pripomína, že pozitívnymi výnimkami sú v tomto ohľade Vroclav, Ľubľana a Varšava na 21. až 23. mieste.

Aktivisti zdôrazňujú, že naše mesto tak má pred sebou náročnú úlohu. „Hodnotenie ukazuje, že kým sa Bratislava stane mestom skutočne priateľským k budúcim generáciám, má pred sebou ešte veľa práce,“ myslí si Dan Kollár, prezident Cyklokoalície. „Pre zdravé a samostatné deti je potrebné v oveľa vyššom tempe vytvárať oddelenú cyklistickú infraštruktúru a upokojovať automobilovú dopravu.“

Lídrov v rebríčku považuje za inšpiratívnych nielen kvôli konkrétnym riešeniam, ale aj (politickej) odvahe vedení jednotlivých miest. „Ukazuje sa, že noví aj starí lídri rebríčku často vďačia za svoj úspech angažovaným vedúcim predstaviteľom miest, čo je faktor, ktorý môže narušiť inak jasné rozdiely vo výkonnosti medzi severom a juhom Európy, západom a východom alebo medzi úrovňami príjmov,“ konštatuje Cyklokoalícia. Platí to najmä v prípade Paríža, ktorý rýchlo poskočil vďaka mimoriadne aktívnej starostke Anne Hidalgo.

Jednotlivé mestá boli hodnotené na stupnici od A po F, pričom A bolo najlepšie. Túto známku však nedostalo žiadne mesto, hoci Paríž sa jej priblížil. Dôvodom bol zatiaľ nedostatočný počet školských ulíc, čo sa má v najbližších rokoch zmeniť. Mestá si vo všeobecne najlepšie vodia v obmedzovaní rýchlosti.

Bratislava dostala hodnotenie D, čím sa tesne vyhla označeniu za zaostávajúce mesto. Najväčšie medzery má taktiež v absencii školských ulíc. Prvé pilotné realizácie však už postupne vznikajú, takže v tomto smere by mohlo v najbližších rokoch nastať zlepšenie.  

Ako uzatvára Cyklokoalícia, organizácia Clean Cities vyzýva všetky mestá, aby prijali prístup k mestskej mobilite, zameraný predovšetkým na deti. Vlády by podľa odporúčaní organizácie mali posilniť postavenie samospráv, zatiaľ čo Európska komisia by mala v pripravovanej legislatíve viac podporovať vytváranie školských ulíc a cyklotrás, a tiež zlepšiť zber údajov v oblasti mobility na celoeurópskej úrovni.

(Cyklokoalícia, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.