Adrian Gubčo 08.12.2024 16:30

Toxické dedičstvo, na ktoré sa zabúda. Azbest zostáva hrozbou, najviac ohrozené sú deti

Azbest bol v minulosti mimoriadne rozšírený stavebný materiál. Používal sa v celej Európe vrátane Slovenska, kde sa nachádza v obrovskom množstve povojnových stavieb. O jeho zdraviu škodlivých látkach sa vie už dlhšie, preto je zakázaný a postupne sa odstraňuje. Napriek tomu zostáva mimoriadne rozšírený, navyše jeho sanácia sa deje často neodborne a nekvalitne, čo ohrozuje obyvateľov i pracovníkov.

Zdroj: Azbestop by Dilmun System

Z obľúbeného stavebného materiálu zdravotné riziko

Pod azbestom je chápané súborné označenie vláknitých silikátov, teda minerálov, ktoré sa prirodzene nachádzajú v prírode vo forme tzv. amfibolov alebo chryzotilov. Vďaka svojim vlastnostiam, medzi ktoré patrí nehorľavosť, čiastočná žiaruvzdornosť, pevnosť, ohybnosť či odolnosť voči kyselinám a zásadám sa široko uplatnil v stavebníctve. Používal sa najmä na výrobu eternitu, potrubí, ako prísada do cementov či ako požiarna izolácia.

V priebehu 20. storočia tak bolo s použitím azbestu realizované obrovské množstvo stavieb. Najviac rozšírený je eternit, ktorý bol používaný ako strešná krytina, a hoci sa veľmi o tom nehovorí, podobné využitie našla aj alternatíva v podobe asfaltových (bitumenových) strešných krytín, ktoré sa dodnes nachádzajú na množstve starších budov. Azbest sa nezriedka objavoval aj v bežných stavbách, najmä v druhej polovici 20. storočia. Československou špecialitou je použitie azbestu v tzv. boletických paneloch (paneloch, tvorených pohľadovým farebným sklom v kovových rámoch).

Azbest sa takto dostal do prakticky každého kúta krajiny. Boletické panely sa intenzívne využívali v dôsledku typizácie a štandardizácie výstavby, preto ho možno dodnes nájsť na budovách škôl, škôlok, športových halách alebo administratívnych budovách. V dôsledku použitia v cementoch, nástrekoch a potrubiach je aj súčasťou mnohých obytných domov, ktoré vznikli v rámci panelovej výstavby.

Ku koncu minulého storočia však postupujúci výskum v kombinácii s rastúcim počtom karcinogénnych ochorení viedol k odhaleniu škodlivosti vlákien azbestu. Keďže sú mimoriadne malé, prenikajú do ľudského tela (najmä do pľúc) a spôsobujú problémy. Tieto nastávajú aj niekoľko desiatok rokov po vystavení sa azbestu.

V tom dodnes spočíva veľké nebezpečenstvo, súvisiace s azbestom. „Azbest je klinicky preukázaný karcinogén. Pokiaľ ho vdýchneme do pľúc, už ho nikdy nevydýchneme,“ upozorňuje Zoja Guschlová, nezávislá súdna znalkyňa so špecializáciou na azbest z Česka a podpredsedníčka České asociace pro odstranění azbestu (ČAPOA). „Azbest nie je vidieť ani cítiť. Pokiaľ ste v prostredí s jeho výskytom, môžete sa domnievať, že je všetko v poriadku. Istotu ale nemáte.“

Aj z týchto dôvodov je používanie azbestu zakázané už od 90-tych rokov minulého storočia. Napriek tomu je dodnes v mnohých budovách prítomný. Najnebezpečnejší je pri manipulácii počas výstavby či rekonštrukcie, keď dochádza k uvoľňovaniu vlákien do okolia. Na zdravie populácie môže mať vplyv ešte desaťročia.

Keďže postupne prebieha modernizácia mnohých budov, čo teraz aktívne podporuje aj Európska únia, hrozí riziko, že bez pozorného odstraňovania dôjde k zvýšeniu rizika karcinogénnych ochorení. V tomto smere je ale na Slovensku kameň úrazu. Slovenská legislatíva nie je na kvalifikované a zdraviu nezávadné odstraňovanie azbestu pripravená.

Slovensko je krajina so šiestym najväčším výskytom azbestu na domácnosť v EÚ. Priemerné množstvo azbestu v prepočte na domácnosť na Slovensku sa odhaduje na približne 300 kilogramov. Zdroj: Rada Európy

Zdesenie zahraničných expertov

Podľa slovenskej legislatívy môžu azbest odstraňovať len kvalifikované firmy, ktoré majú povolenie likvidovať azbest zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR. Ako uvádza Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH), v celej krajine je 472 takýchto firiem. V rámci sekcie likvidácie azbestu pri APOH sú však registrované len štyri spoločnosti, ktoré skutočne postupujú podľa tých najprísnejších noriem a postupov.

Keďže slovenská legislatíva je v súčasnosti deravá, mnohé postupy pri odstraňovaní azbestu nijako neznižujú riziko, spojené s manipuláciou. Pripomína to aj Tomáš Pašovič zo spoločnosti Dilmun System, zástupca sekcie odstraňovania azbestu v APOH. V priebehu septembra sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie slovenských zástupcov s fínskymi a českými odborníkmi, kde bola priblížená situácia na Slovensku alebo Česku a porovnávaná s postupmi vo vyspelých krajinách – najmä vo Fínsku.

Ako vysvetlil Pašovič, rezervy sú predovšetkým v absencii povinných preddemolačných a predrekonštrukčných prieskumov pri starých verejných budovách. Súčasná slovenská legislatíva túto požiadavku zatiaľ nezahŕňa, čím vystavuje riziku zdravie pracovníkov i verejnosti. „V európskych krajinách je bežné, že vlastníci budov majú vypracovaný prieskum na výskyt azbestu v budove,“ konštatuje Pašovič.

Význam prieskumov zdôraznil aj Kai Salmi, zástupca fínskej asociácie pre sanáciu azbestu a prachu SAP ry a člen predstavenstva Európskeho dekontaminačného inštitútu – EDI. „Náš prvý zákon v tomto smere prišiel už v roku 1988,“ hovorí Salmi. „Už predtým ale existovali nekodifikované pravidlá pre nakladanie s azbestom. O jeho škodlivosti sa totiž vedelo už od 30-tych rokov minulého storočia.“

Fínsko napodobnilo existujúcu legislatívu zo Švédska, čo viedlo ku vzniku množstva špecializovaných firiem. Výsledky sa za tie desaťročia dostavili. Kým v celej Európskej únii dochádza podľa Salmiho ročne k 100-tisíc predčasným úmrtiam v súvislosti s azbestom, na Fínsko pripadá menej ako 100 – a toto číslo ďalej klesá. Pred zavedením legislatívy to bolo okolo tisícky, hoci štatistiky nie sú celkom hodnoverné.

Kai Salmi. Zdroj: Sekcia likvidácie azbestu - APOH

Salmi predpokladá, že v skutočnosti v EÚ zomiera na choroby v súvislosti s azbestom ešte väčší počet ľudí, čo sa týka predovšetkým východnej časti únie vrátane Slovenska. Tu sa totiž štatistiky vôbec nezbierajú. V kontexte faktu, že dohľad nad sanačnými prácami pri odstraňovaní azbestu je absolútne nedostatočný, bude situácia trúchlivá.

V našej krajine má kontinuálne overovanie, že všetky práce sú vykonané správne a že nedochádza k žiadnym odchýlkam od schváleného technologického postupu pri sanácii azbestu, vykonávať Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ten je však štandardne odborne a personálne nepripravený na takúto úlohu.

Nie je preto prekvapením, že fínskych odborníkov hodnotenie aktuálnej situácie na Slovensku nepríjemne šokovalo. „Čerešničku“ pridal aj Pašovič, keď poukázal na aktuálne prebiehajúcu rekonštrukciu Prešovskej univerzity, v ktorej sa nachádza veľké množstvo azbestu. Univerzita pôvodne nemala schválené prostriedky na odbornú sanáciu a plánovala postupovať lacnejšou cestou bez dostatočných opatrení, pričom rekonštrukcia mala prebiehať za plnej prevádzky budovy, ktorú navštevuje približne osemtisíc študentov.

Existujúce zákony, žiaľ, umožňujú sanácie tohto rozsahu s minimálnymi bezpečnostnými štandardmi. V praxi to znamená, že sa pri nich nevyžaduje zriadenie uzavretého kontrolovaného pásma s monitorovaným podtlakom a minimálne päťnásobnou výmenou vzduchu, zabalenie budovy ani použitie odsávacích filtračných zariadení.

Vďaka odbornému know-how a trvalému tlaku Sekcia likvidácie azbestu – APOH dosiahla, že v tomto konkrétnom prípade bolo prijaté rozhodnutie o bezpečnejšej a kvalitnejšej sanácii. Škola si uvedomila svoju zodpovednosť voči študentom, verejnosti a ochrane zdravia všetkých zúčastnených. Tento prípad však jasne ukazuje, že súčasná legislatíva je nedostatočná a je potrebné ju urgentne novelizovať tak, aby zamedzovala podobným situáciám v budúcnosti.

Likvidácia azbestu na Prešovskej univerzite s kontrolovaným pásmom v podtlaku. Zdroj: Azbestop by Dilmun System

Zmena legislatívy je mimoriadne potrebná

Slovenskí aj zahraniční odborníci v tomto smere bijú na poplach. Súčasné postupy škodia nielen užívateľom budov, ale aj samotným pracovníkom, ktorí sú odstraňovaním azbestu poverení. Tí sú štandardne vybavení len veľmi primitívnymi ochrannými pomôckami a pohybujú sa v prostredí, v ktorom sa nachádza obrovské množstvo vlákien azbestu. Podľa APOH je prax, uprednostňujúca krátkodobé zisky pred zdravím, mimoriadne rozšírená.

Pripomína to aj Z. Guschlová. „Likvidácia azbestu je vysoko odborná činnosť, ktorá vyžaduje špeciálne znalosti a skúsenosti a v neposlednom rade technologické vybavenie. Nesprávne vykonaná sanácia vedie k úniku azbestových vlákien a ohrozuje zdravie pracovníkov na stavbe a všetkých ľudí v okolí,“ popisuje.

V blízkej dobe navyše čaká aj Slovensko veľká vlna rekonštrukcií najmä verejných budov. Európska únia sa totiž usiluje o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo si vyžiada rozsiahlu obnovu starších objektov za účelom zníženia ich energetickej náročnosti. Ide presne o tie objekty, v ktorých bol ešte použitý azbest a ktorý sa bude v dohľadnej dobe odstraňovať. EÚ v tomto zmysle prijala v roku 2023 smernicu, ktorá má garantovať ochranu pracovníkov.

Slovenskú legislatívu treba s touto smernicou zharmonizovať. T. Pašovič z Dilmun System priznáva, že spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia SR, kde v rámci pracovnej skupiny presadzuje zavedenie najlepších európskych postupov. „Prijatím prísnejších predpisov a zavedením overených postupov môže Slovensko zabezpečiť, aby sa odstraňovanie azbestu vykonávalo bezpečne a efektívne,“ tvrdí.

Účastníci bratislavskej konferencie a workshopu sú pripravení poskytnúť vláde SR a príslušným ministerstvám potrebnú odbornú súčinnosť pri implementácii potrebných opatrení. Ide najmä o povinné preddemolačné a predrekonštrukčné prieskumy na azbest odborne spôsobilými subjektmi, prísnejšie požiadavky na školenie pracovníkov vykonávajúcich sanáciu azbestu, dôsledné vynucovanie používania osobných ochranných prostriedkov a systém nezávislých kontrol dodržiavania bezpečnostných štandardov pri sanácii azbestov.

„Zdravie a bezpečnosť pracovníkov a verejnosti by mali byť našou hlavnou prioritou,“ uzatvára Pašovič. V snahe o účinnejšiu legislatívu zastupuje celú sekciu azbestu v APOH, ktorú tvoria okrem Dilmun System aj spoločnosti Kovomat Slovakia, Montes Company a Ronar. Zlepšenie podmienok môže mimoriadne účinne pomôcť k ochrane zdravia viacerých skupín obyvateľstva. Najviac sú pritom riziku vystavení tí najzraniteľnejší – deti.

Ochranné pracovné pomôcky pri likvidácii azbestu. Zdroj: Azbestop by Dilmun System

Hrozba, o ktorej sa nevie

K verejným budovám, ktoré sú predmetom záujmu prakticky každého starostu či starostky, patria aj materské a základné školy. Mnohé z nich prechádzajú obnovami, dostávajú nové sociálne zariadenia, zateplenie, strechy, okná alebo učebne. Výnimkou nie je ani Bratislava – školstvo figuruje na prvých miestach medzi všetkými položkami v rámci kapitálových investícií.

Väčšina budov pritom vznikla v povojnovom období v rámci typovej výstavby. Nepochybne tak obsahujú aj azbest, čo potvrdzuje Zoja Guschlová. „Prostredie, kde sú nainštalované azbestové materiály, sú napríklad školy, škôlky. Prebiehajú tu rozličné neriadené rekonštrukcie. Aj bežná údržba zo strany školníka, keď napríklad vymieňa žiarovku na mieste, kde sú namontované azbestové dosky v rámci protipožiarnej ochrany, môže spôsobiť jeho uvoľňovanie. Školníka to ani nenapadne, lebo tam vždy boli,“ popisuje bežný scenár.

Guschlová nesúhlasí s tvrdením, že prostredie je bezpečné, pokiaľ sa s azbestom priamo nemanipuluje. Pripomína, že každý stavebný materiál časom degraduje. Týka sa to aj azbestu, ktorý sa v čase v malom uvoľňuje.

Keďže táto vedomosť mnohokrát nie je výrazne rozšírená, mnohí verejní investori nepoznajú postupy, ktoré by zabezpečili bezpečnú sanáciu azbestu. Kvalifikované firmy pri jeho odstraňovaní vytvoria tzv. kontrolované pásmo, ktoré je hermeticky uzatvorené a napojené na odsávače. Sanační pracovníci tak zabezpečia, aby nedošlo ku kontaminácii priestoru mimo pásma.

Keďže legislatíva v tomto smere nie je prísna, dobrých príkladov sanácie azbestu nie je až tak veľa. V prípade Bratislavy však Pašovič uvádza ako príklad dobrej praxe odstraňovanie azbestu pri búraní komplexu Istropolis na Trnavskom mýte. Investor sa rozhodol pre poctivú sanáciu, spojenú s vytvorením kontrolovaných pásiem. Išlo o časovo náročnejší aj drahší postup oproti bežnej a neodbornej praxi.

Porovnanie kontrolovaného pásma v podtlaku a bez podtlaku. Zdroj: Azbestop by Dilmun System

Guschlová pripomína, že pri iných stavbách sa verejnosť často uspokojí s tvrdením, že firma má udelenú licenciu zo strany Regionálneho úradu verejného zdravotníctva SR. „Laik si myslí, že pokiaľ sanačná firma oznámi RÚVZ začatie prác, tak RÚVZ ochráni zdravie populácie. V skutočnosti ale neochráni, keďže sanačná firma si do návrhu stavebného postupu môže napísať čokoľvek. Na RÚVZ nesedia profesionáli, ktorí by boli schopní odborne posúdiť, či je návrh technologického postupu odstraňovania azbestu účinný,“ varuje.

Táto všeobecná neznalosť sa tak nesie naprieč celou spoločnosťou vrátane tých, ktorí by mali dohliadať na jej bezpečnosť. Týka sa to ľudí na RÚVZ, predstaviteľov samospráv a verejných orgánov a dokonca aj lekárov, ktorí si neuvedomujú, že ide o stále akútnu hrozbu, hoci sa už azbest dnes v novostavbách nevyužíva.

Mnohí lekári taktiež netušia, že napríklad v prípade žien môžu byť zasiahnuté aj vaječníky. „Okrem toho, že azbest je karcinogén, je aj mutagén,“ dodáva Guschlová. „Pri rozmnožovaní má negatívny dopad na genetickú informáciu. Už poškodená informácia sa predáva ďalej na deti.“

Navyše deti sú inhaláciou azbestu omnoho ohrozenejšie ako dospelí. „Dnes je téma deti a azbest tabuizovaná,“ uzatvára. Spôsobené to je mierou rozšírenia eternitu a azbestu najmä vo východnej Európe aj tušeným dopadom na detskú populáciu. Je veľmi pravdepodobné, že obrovské množstvá detí sú už v ranom veku vystavené nebezpečenstvu, ktoré sa mimoriadne negatívne odrazí v ich budúcom živote.

Azbest tak zostáva mimoriadnym problémom, aj keď sa o ňom nehovorí. Verejnosť by sa nemala uspokojiť s tým, že sa už v novostavbách nepoužíva a formálne existujú zákony, ktoré majú zabezpečiť jeho riadne odstraňovanie. Práve naopak, práve dnes treba tlačiť na sprísnenie postupov, keďže čoskoro sa začne omnoho aktívnejšie pracovať s budovami, ktoré ho obsahujú.

Je to v záujme každého jedného človeka. Vlákna azbestu sú príliš malé, aby sa dali vidieť. Predstava, že sa mu dá úplne vyhnúť, je nereálna. Ak sa nebude odstraňovať v súlade s pokročilými postupmi, môže jeho vlákna vdýchnuť ktokoľvek. Nemusí to zistiť roky, dokonca desaťročia, skôr či neskôr ho ale dobehne hoci aj jedna prechádzka okolo neodborne sanovanej budovy alebo pobyt v škole, kde prebiehala rekonštrukcia.

Je to priveľký a v podstate aj zbytočný risk – zvlášť keď sa mu dá zabrániť relatívne jednoduchým spôsobom. Stačí len zmena legislatívy a odkopírovanie postupov, bežných vo vyspelej časti Európy.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Dilmun System. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.