Kristína Liďáková 11.04.2025 16:36

Tajomné vnútrobloky cisárskej Bratislavy. Prehliadané secesné dvory ukazujú, čo sú skutočné poklady mesta

Éra cisára Františka Jozefa, teda obdobie medzi druhou polovicou 19. storočia až približne po koniec prvej svetovej vojny, formovalo aj Bratislavu. Mesto sa začalo industrializovať a rozvíjať, vďaka čomu bolo zrealizovaných viacero významných architektonických diel, ktoré sú dodnes súčasťou bežných trás Bratislavčanov aj turistov. Zároveň s nimi vznikli mnohé výnimočné vnútrobloky, často prehliadané. Ich mapovaním sa zaoberá fotografka a nadšenkyňa architektúry Lucia Lišková.

Autorka: Lucia Lišková

Budovanie Bratislavy začalo naberať na intenzite ku koncu 19. storočia. Do istej miery to bolo spojené s blízkosťou Viedne, kľúčovým faktorom ale bola industrializácia, najmä po vzniku pevného mosta cez Dunaj v roku 1890. Ďalšími faktormi rozvoja mesta bola aj regulácia Dunaja, vznik prístavu a zlepšovanie železničnej infraštruktúry naprieč celým Uhorskom. Vznikli mnohé ikonické stavby, počnúc nájomnými domami či vilami, cez významné kultúrne a verejné objekty, ktoré sú dodnes klenotmi mesta.

Na začiatku 20. storočia sa začala rozvíjať aj tzv. Dunajská štvrť, v tom čase súčasť Mesta Františka Jozefa. Nachádzala sa v strategickej polohe medzi centrom, mostom a priemyselnými areálmi v zázemí prístavu. Preto tu vznikali aj elegantné nájomné domy, nezriedka inšpirované vtedy módnou secesiou. Práve v tomto smere vidno vplyv neďalekej Viedne. Secesia priniesla Bratislave vznik atraktívnych budov aj dvorov. 

Výrazne sa rozvinula najmä štvrť v okolí Jakubovho námestia, pričom za transformáciou stála industrializácia mesta aj zavedenie železnice. Územie sa tak stalo centrom obchodu aj remeselnej výroby, čo prirodzene nasledoval vývoj potrebného bývania.

Secesný vnútroblok na Jakubovom námestí

Vtedajšie urbanistické tendencie vplývali na výstavbu a podobu rezidenčných objektov. Štandardom boli vnútrobloky, ktoré mali ekonomický aj komunitný účel. Domy s príťažlivými dvormi vznikli aj v okolí Jakubovho námestia, oplývajúcom rozmanitými architektonickými vrstvami aj mestskou zeleňou. Centrálne umiestnený park si dodnes zachováva veľa zo svojej pôvodnej podoby. Pribudlo mu však aktívne detské ihrisko.

Secesný dom z roku 1903 so súpisným číslom 13 dal postaviť Antal Durvay. Návrh pre majiteľa tehelne v okolí petržalskej Kopčianskej ulice, tesárskeho závodu a obchodníka s drevom spracoval Ludwig Baumann. „Dvor tohto domu je prekvapivo veľký a obsahuje viaceré objekty, v dvoch sídlia firmy a v jednom sa vraj ešte býva. Dom je z dvora obrastený paviničom a v hlavnej budove sa nachádza stále krásne schodisko so secesným zábradlím,” približuje Lucia Lišková súčasný stav.

Dostupnosť medzi jednotlivými časťami mesta sa zlepšila výstavbou železnice, pričom najrýchlejšie rástlo okolie Dunajskej a Grosslingovej ulice a to pod vplyvom Durvayovej kolónie, ktorú tvorili obytné domy robotníkov blízkych tovární. V roku 1899 nahradila obchodníkov tesársky závod na Jakubovom námestí, ako uvádza v knihe Architekti a stavitelia v Prešporku 1890 - 1914 Benzovský.

Secesnú dekoratívnosť na fasáde zastupujú skôr geometrické tvary a symetrické línie, odkazujúce na menej zdobenú funkčnosť. Súčasťou je aj tehlová textúra, evokujúca tehlové závody investora. Strana, lemujúca uličný blok, prešla rekonštrukciou a prinavrátila objektu farebnosť. V interiéri sú zachované prvky ako organickými tvarmi zdobené zábradlie, točité schodisko či pôvodná nástenná fontánka, umiestnená vo vnútrobloku. Zachovali sa aj oblúky, ako vo vnútorných, tak aj vo vonkajších priestoroch. 

Autorka: Lucia Lišková

Dvor medzi domami na Klemensovej ulici

Súčasťou Dunajskej štvrte je aj priľahlá Klemensova ulica. Podobne ako v prípade spomínaného secesného domu, aj podobu tohto bloku definuje intenzívny paviničový porast. Na nároží, spájajúcom Klemensovu s Jakubovým námestím, sa nachádza bytový dom, ktorého architekt ani majiteľ nie je známy. Pochádza z roku 1923, pričom sa podľa Lucie Liškovej nachádza v oblasti, kde bola v minulosti pumpa (pred riaditeľstvom Železníc Slovenskej republiky).

Podobne ako tvaroslovie budovy, aj vzhľad fasády je jasne definovaný, linárny a zameraný na funkčnosť. Blokový dvor objektu má rovnaké východisko. Je značne minimalistický, avšak výrazne pokrytý vnútornou zeleňou. Architektonicky však vyniká lichobežníkový výklenok, typický pre stavby 20. rokov 20. storočia, ale aj zaoblené murované detaily na klenbovými oblúkmi prekrytých pavlačových prechodoch. Sú výrazným prvkom inak jednoduchého objektu, ktorý je však objemom rozsiahly.

Spojenie nového s pôvodným dláždením objavila Lucia v interiéri, kde sa nachádza spoj originálnej a súčasnej dlažby. V rámci domu sa zachovali aj okienka s kontrastným mrežovaním.

Autorka: Lucia Lišková

Vnútorný priestor domu na nároží Klemensovej a Grösslingovej 

Podoba Klemensovej a Grösslingovej ulice je definovaná časom výstavby aj urbanistickým charakterom. Súčasťou ulice secesný nájomný bytový dom na Klemensovej 7, od roku 1989 chránený ako národná kultúrna pamiatka. Postavený bol v roku 1900, pričom za návrhom opäť stál rakúsky architekt Ludwig Baumann. Ako pripomína Lucia, na Klemensovej postavil ešte aj nájomné vily, ktoré su často opomínané.

Zaujímavosťou je jeho tehlová fasáda, striktný pôdorys, ale aj prepracované členenie jednotlivých častí budovy. Vytvára sa tak plastická dispozícia, dômyselne integrujúca malometrážne terasy do hmoty stavby. Vizuálne pôsobí celý objekt zjednotene a efektívne využíva dostupnú plochu. 

Okrem toho boli pri stavbe použité na svoju dobu inovatívne postupy, ako využitie železných prekladov nad oknami či viditeľné drevené konštrukcie objektu (tzv. Fachwerk), ktoré sú však v tomto prípade čisto estetická, nie konštrukčná záležitosť. Priznaná tehla a drevo navyše koreluje s romantickým secesným štýlom, typickým rukopisom Baumanna a európskej architektúry začiatkov 20. storočia. 

„Dom na Klemensovej je absolútna ikona celej dolnej časti centra a to, že som sa dostala dnu, bol splnený sen. To, ako nádherne sa na jeseň zafarbí lístie, je dokonalé a vnútri je na moje prekvapenie tiež krásne obrastený,” opisuje s nadšením Lucia Lišková. Vnútorné spoločné priestory uchovávajú pôvodnú dlažbu aj oválne tvarované schodisko s kovaným zábradlím. 

Autorka: Lucia Lišková

Pavlačami lemovaný vnútroblok na Dobrovičovej ulici

Rozvoj mesta a prerod štvrte na dynamickú zónu sa dotkol aj Dobrovičovej ulice. Je pomenovaná po sudcovi, avšak podľa knihy Ulice a Námestia Bratislavy od historika Tivadara Ortvaya je známa aj tým, že bola domovom Polievkového fondu.

Ulica, príbuzná charakterom s Klemensovou a Grösslingovou, tvorí pomerne kompaktný celok. Podobne ako priľahlé ulice je typická tichým a pokojným rázom, za čo môže jej obytná povaha. Tým sa odlišuje od rušných hlavných ulíc, ako sú Štúrova či Obchodná. Zachovala si aj pôvodnú ľudskú mierku s výrazne viedenským vplyvom. „Pavlačový dom na Dobrovičovej 10 bol postavený v neskorosecesnom štýle okolo roku 1910. Dom je celkom udržiavaný, samozrejme, jeho korunou sú prekrásne pavlače,” približuje Lucia. 

Vonkajšiu fasádu tvorí obnovená, výrazne farebná omietka so zachovanou pôvodnou štukovou výzdobou. Stavba však vyniká geometricky uzatvoreným vnútroblokom so symetricky rozloženými pavlačovými otvorenými chodbami. Ide o rozmerný objekt, pričom zábradlie priechodov kontrastuje s farebným murivom. Obytný dom je zachovaný a patrí k viacerým pavlačovým budovám, príznačným pre Dobrovičovu.

Ostré geometrické línie sa prenášajú aj do interiéru. Spoločné chodby disponujú rozmernými priestormi s pôvodnými dverami a štukatérskou výzdobou na stropoch, stupňovito zdobiacou každé podlažie. Napriek jednoduchej forme, práve ich vrstvenie docielilo pútavý efekt, podporený kladením dlažby aj tvarom budovy.

Autorka: Lucia Lišková

Vnútorný dvor na ikonickom Šafárikovom námestí

Šafárikovo námestie bolo vybudované v 19. storočí po vzniku Štúrovej ulice. Výrazný symbol územia, nárožný dom na rohu námestia a Dostojevského radu, pochádza z roku 1904. Farebnosť fasády, pozostávajúca z odtieňov zelenej, zdôrazňuje viaceré dynamické prvky a architektonické detaily obytnej budovy. Architektúrou zapadá k ostatným nájomným domom, taktiež v nedávnej dobe obnoveným. Postavený je v neogotickom štýle, čo je zjavné najmä tvarom aj zdobením, ale aj integráciou predsunutých veží, lomenými oblúkmi či dynamickým pôdorysom.

Jeho vnútroblok paradoxne nepatrí k zásadne svojráznemu priestoru, avšak architektúrou aj sofistikovaným interiérom ukazuje svoju osobitosť. Vnútroblok vznikol skôr ako veďlajší produkt pôdorysu budovy, architekti sa absolútne zameriavali na podobu samotného domu.

Ornamentika zvoleného štýlu sa prenáša na schodisko s kazetovým obkladom vo vstupnej hale, podobne ako na technicky náročné prvky v podobe strešných presklení. Samotné podlažia sú prepojené okrúhlymi, prírodnými motívmi, zdobiacimi ako stropy, tak podlahy, pričom pôdorys taktiež tvorí kruh. Za zmienku stojí aj tvarovanie schodiska do dynamickej vlny, príznačné pre eklektické stavby z daného obdobia, rovnako ako lomené zábradlia, bohato ornamentálne.

Autorka: Lucia Lišková

Trojuholníkový vnútroblok medzi Mlynskými nivami a Malým trhom

„Ulica Malý trh je na mape z 1820 ešte širšia ako Mlynské Nivy a pokračuje priamo na Páričkovú ulicu ako jedna z výpadoviek z mesta. Jej význam poklesol možno už v 19. storočí, najneskôr v prvej polovici 20. storočia po tom, čo sa hlavnou výpadovkou na okolí stali Mlynské Nivy. Definitívny pokles významu prinieslo prerazenie Karadžičovej ulice (približne v roku 1900), ktorá z Malého trhu urobila len krátku uličku, spájajúcu Ul. 29. augusta a Karadžičovu,” približuje históriu lokality Lucia. 

V trojuholníkovom cípe Malého trhu a Mlynských nív sa nachádzal v priebehu celého 20. storočia trh so záhradkárskymi komoditami. V roku 1998 na jeho mieste vznikol administratívny objekt tvarovaný do podoby lode. Trh sa preto presunul smerom k Medickej záhrade na Poľnú. Ďalej sa nachádzajú staršie objekty. 

Dom z roku 1920 so živým vnútroblokom funguje pomerne komunitne. Podľa Lucie doň obyvatelia umiestnili vonkajšie posedenie, udržiavajú mestskú zeleň, ale aj prakticky využívajú priestor ako technické zázemie. Napriek zachovanej dekoratívnej výzdobe fasády, obytný dom nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Fasáda je tvorená pravidelnými prvkami, reliéfne vystupujúcich zo stavby, pričom nie je zásadne ornamentálna. Skôr sa prikláňa k praktickej, geometricky plošnej výzdobe.

V rámci architektúry vyniká využitím pomerne malej plochy, pričom tento jav je najvýraznejší najmä v častiach, kde sa na seba zrkadlovo napájajú podlažia pavlačí dvoch traktov. Vzniká tak atypicky formovaný vnútorný dvor s tvarom skoseného trojuholníka. Estetická stránka domu ustupuje jeho forme, pričom však zachováva detaily ako zaoblenie podlahy pavlačí či zdobené kované zábradlia. 

Autorka: Lucia Lišková

Mesto Františka Jozefa, resp. Dunajská štvrť, sa začalo výrazne rozvíjať koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Vznikol tu na bratislavské pomery architektonicky pomerne jednotný súbor stavieb, ktoré dnes formujú identitu mesta. Lokalita pripomína centrá európskych veľkomiest a stala sa vyhľadávaným miestom pre život, nielen pre svoj pokojný, no mestský charakter, ale aj množstvo zelene.  

(Lucia Lišková, Bratislavské noviny, Register architektúry, YIM.BA) 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.