Author photoKristína Liďáková 24.01.2025 18:30

Bratislavské vnútrobloky skryté pred bežnými pohľadmi. Ako prvorepubliková architektúra formovala metropolu

Uprostred dynamického mestského prostredia Bratislavy možno nájsť tiché nádvoria, vnútrobloky poskytujúce zázemie obyvateľom bytových domov, či dvory podporujúce socializáciu a angažovanosť. Ukryté pred bežnými pohľadmi, predstavujú nielen výnimočnú architektúru, ale aj historické vrstvy metropoly. Upozorňuje na ne ich popularizátorka a influencerka, Lucia Lišková.

Autorka: Lucia Lišková

Autorka: Lucia Lišková

Lucia roky objavuje vnútrobloky a zákutia Bratislavy. Delí sa o ich príbehy, zaujímavé architektonické výrazy či približuje tvorbu architektov bytových domov naprieč storočiami. Zamerala sa aj na obdobie rondokubizmu v architektúre, ktoré má v hlavnom meste zaujímavé zastúpenie. 

Rondokubizmus vychádza z kubizmu samotného, ale vkladá doň rôzne valcové, oblé a kruhové prvky v plastických formách. Spájal avantgardné idey pražského kubizmu s tradičnou architektúrou českých a moravských zemí. Je založený na pomerne nacionalistickej idey spájať národ pomocou architektúry. Po Prvej svetovej vojne sa myšlienka rondokubizmu rozšírila aj na Slovensko (a Podkarpatskú Rus), pričom spojená je aj s Bratislavou. Hoci sa rondokubistická architektúra zásadnejšie nepresadila v prípade úradných budov, v meste je viacero predovšetkým bytových domov, ktoré možno zaradiť do tohto smeru.

Galéria

  • Štetinová ul. Autorka: Lucia Lišková
  • Štetinová ul. Autorka: Lucia Lišková
  • Sasinková ul. Autorka: Lucia Lišková
  • Sasinková ul. Autorka: Lucia Lišková
  • Grosslingová ul. Autorka: Lucia Lišková
  • Grosslingová ul. Autorka: Lucia Lišková
  • Klemensova ul. Autorka: Lucia Lišková
  • Klemensova ul. Autorka: Lucia Lišková
 


Vnútroblok družstevného domu, Štetinova ul.

Obytný dom na Štetinovej ulici v Bratislave realizovaný v roku 1923, navrhnutý príznačným architektom Klementom Šilingom, patrí medzi najprepracovanejšie príklady architektonického rondokubizmu v Bratislave. Známy architekt stojí za viacerými budovami využívajúcimi princípy tohto smeru, postavených v 20. rokoch 20. storočia. 

Patrí medzi ne aj ikonický Anatomický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského s rozpoznateľným kupolovitým vstupom, či Internát a menza Lanfranconi alebo Nájomný dom pre poštových zriadencov. V kontexte obytných domov je Šilingerovo dielo nielen spomínaný dom na Štetinovej, ale aj na Heydukovej ulici, či legendárny činžový dom Avion. 

Bytový dom na Štetinovej disponuje viacerými charakteristickými rysmi smeru, pričom samotný pôdorys je lineárne prispôsobený ulici do tvaru L s kubisticky orientovanou, symetrickou fasádou. Rondokubizmus je prítomný v detailoch, akými sú vertikálne aj horizontálne výstupky, zaoblené do mäkkého tvaru. 

Celková dynamika objektu je založená práve na plastickosti inak puristickej budovy, pracujúc s reliéfnymi geometrickými prvkami, typickými pre rondokubizmus. Dvor, orientovaný vnútroblokovo, už ukazuje miernejšiu dekoratívnosť, založenú na jemnom do priestoru vystupujúcom lemovaní.

Podľa dostupných zdrojov od historikov architektúry Hammerovej, Moravčíkovej a Dullu, vyniká najmä použitím “dynamických portálov, ihlanovitých hlavíc, kruhových terčov i konštruktivistických balkónov. Výtvarné pôsobenie takto rozhýbanej plochy fasády K. Šilinger ešte umocnil sýtymi farbami”. Éru rondokubizmu charakterizuje aj manzardová strecha stavby.

Bytový dom má tri vchody, ktoré majú detailne prepracované vnútorné priestory, viditeľné najmä na kovaní zábradlia schodiska. Aj samotné byty majú vizuálne špecifické vchodové dvere, odlišné od vstupu do domu. Ozdobné prvky na vnútornom vybavení tak zodpovedajú geometrickej povahe estetiky tohto smeru. Dom má stále viacero zachovaných častí, ktoré ilustrujú výnimočnú precíznosť autorovho konceptu. 

Vchody jedna, tri a päť majú rozsiahly spoločný dvor, v ktorom si obyvatelia zachovali posedenie, pieskovisko aj udržiavanú zeleň. Vchod päť disponuje ešte samostatným betónovým dvorom, smerujúcim k Štetinovej 7. Koncept vnútroblokov, podporujúci sociálnu interakciu obyvateľov bytov, v tomto prípade funguje a je zásadným zachovaním účelu, na ktorý boli vytvorené. 

 

Autorka: Lucia Lišková

 


Ďalší Šilingerov unikát, bytový dom na Sasinkovej ulici

Architekt Klement Šilinger postavil množstvo rondokubistických stavieb Bratislavy. Okrem koncepčne nenahraditeľného diela, spomínaného Anatomického ústavu, navrhol aj obytný dom na Sasinkovej ulici. Rondokubistický činžový dom na Sasinkovej  9 až 11 bol postavený v roku 1923. Plnil účel bývania pre štátnych zamestnancov, železničiarov. 

Architektúru Šilingerovej tvorby z 20. rokov 20. storočia prepája najmä opakujúci sa prvok kruhových terčov, zvyčajne umiestnených na predných fasádach a kubistické geometria zábradlí - ako v exteriéri, tak aj v interiéri. Zásadná je aj intenzívna farebnosť, ktorej expresivita však nie je výlučným princípom kubizmu či rondokubizmu, ale špecifickým výrazovým prostriedkom autora. Ten sa výraznejšie zmenil po roku 1925, kedy sa priklonil k Le Corbusierovi a sovietskej avantgarde.

Vnútroblok bytového domu na Sasinkovej ulici sa tiahne pozdĺž jeho vnútornej fasády, pričom vzhľadom na uličnú líniu aj hmotu budovy je pomerne úzky. Od dvora domu na Moskovskej ulici ho delí len vyvýšené oplotenie. Farebná fasáda obytného komplexu na Sasinkovej viditeľná z ulice, ostrejšie kontrastuje s jednoduchosťou tej vnútroblokovej. Časť uzavretého nádvoria je menej členitá a pracuje s jednofarebným základom. Dvor tak plní praktické potreby obyvateľov, pričom jeho architektúra umožňuje komunikáciu medzi jednotlivými bytmi.

 

Autorka: Lucia Lišková

 


Prepojené dvory, ulice Grösslingova a 29. augusta

Ďalším architektonickým unikátom z obdobia tesne po vzniku prvej republiky, zapadajúca do rondokubizmu, je komplex bytových domov umiestnených medzi ulicami Mlynské Nivy, 29. augusta a Grösslingovou. Bol navrhnutý architektom Aloisom Balánom a postavený v rokoch 1922 - 24. Balán patrí medzi jedného z tvorcov ikonickej budovy Umelky, teda areálu Umeleckej besedy slovenskej, na Dostojevského rade. Spolu s Jiřím Grossmanom navrhli aj objekt Školy umeleckých remesiel v Bratislave. 

Napriek tomu, že Balán patrí skôr k predstaviteľom funkcionalizmu, obytný súbor prepájajúci tri zásadné body centra, prejavuje zjavné princípy rondokubistického smeru. Práve ním začal svoju architektonickú cestu. Ráz budovy je umiernenejší v porovnaní so Šilingerovou stavbou, pričom ju definuje najmä geometrická linearita v podobe horizontálneho zdobenia, či trojrozmerného orámovania. Interiér spoločných priestorov taktiež kopíruje čistejšiu formu rondokubizmu.

Vnútrobloky areálu troch ulíc sú však koncipované rovnako premyslene, ako architektúra budovy. Umožňujú totiž vzájomný prechod svojim prepojením. Bytový komplex má tri väčšie dvory. Vnútroblok orientovaní bližšie k domu staviteľa Nekvasila je pomerne tmavý. Na prvý pohľad pôsobí zanedbane, avšak pri bližšom skúmaní evokuje dojem mestskej oázy plnej zelene. Je tak zjavné, že susedská komunita sa o zeleň stará. Výhodou tohto vnútrobloku je nielen dostatok tieňa, ktorý podporuje znižovanie teploty v meste počas letných mesiacov, ale aj jeho autentický výraz vzhľadom na lokalitu historického centra.

 

Autorka: Lucia Lišková

 


Vnútroblok tajomného domu na Klemensovej ulici

Vegetáciou obrastený dom na Klemensovej  ulici 4 až 6 predstavuje neraz opomínaný skvost, zatienený výraznejším objektom do staviteľa Durvaya, ktorý stojí oproti. Napriek tomu je obytný komplex pamiatkovo chránený ako národná kultúrna pamiatka. Bytový dom je pôvodná budova bývalého stavebného družstva Slovenský domov, postavená v roku 1924. Za projektom stojí Jindřich Merganec, ktorého prevládajúci sloh tvorby bol kubizmus. 

Prehliadanú stavbu však možno vnímať v rondokubistickom kontexte najmä z hľadiska dekoratívnosti rámovania podlaží, ukončené vystúpeným, zdobeným lemom. Jednoduchá fasáda však kontrastuje s aktuálnym pokrytím paviničom, dodávajúcim Klemensovej ulici charakteristický výraz, obohacujúci celý blok. 

Objaviteľke vnútroblokov, Lucii Liškovej, sa podarilo zmapovať nielen exteriér s dvorom, ale aj priestory bytového domu s originálnymi prvkami ako zábradlie, či dlažba. „Otvoril mi jeden nesmierne milý pán, ktorý ma domom a dvorom povodil a porozprával mi ako sa v dome žilo už od jeho útleho detstva, keďže jeho otec bol jeden z pôvodných obyvateľov, “ spomína. 

Jednoduchý dvor je skôr prakticky riešený, vzhľadom na menšie rozmery samotnej budovy. Majitelia bytového domu si však účelné vybavenie prachárom doplnili rastlinami v nádobách a lavičkou. Vnútorný dvorček je tak príkladom využívania exteriéru domu skôr staršou generáciou, ktorá však buduje socializáciu medzi sebou a nezabúda na vzájomnú starostlivosť.

 

Autorka: Lucia Lišková

 

Obdobie rondokubizmu a kubizmu zanechalo v metropole niekoľko významných stavieb, ukazujúcich architektonické unikáty pred masívnou érou funkcionalizmu. Nielen prvky ako farebnosť, oblá dekoratívnosť, či geometria, obohatili vizuálnu povahu Bratislavy a poukázali na aktuálnosť architektúry, ktorou sa začiatok prvorepublikových čias vyznačoval. Vnútrobloky, aj v tomto období považované za komunitu budujúce priestory, naďalej ukazovali svoju potrebnosť.  Rôznorodosť  ich výzoru, aj v ich využívaní tak neustále dokazuje ich dôležitosť pre odolnosť miest aj v súčasnom kontexte. 

Pozitívny dopad je však viditeľný nielen v rámci viacgeneračnej socializácie, ale aj v ekologickom aspekte, chrániacom mesto pred vlnami horúčav. V neposlednom rade, vnútrobloky učia ako byť angažovaný a viac sa zameriavať na unikáty vo svojom okolí. 


(Register architektúry, Web umenia SNG, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Kategórie

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube