Martina Gregová 08.05.2023 12:14

Špičková architektúra pre špičkové vzdelávanie: Nová knižnica v Grazi posúva univerzitu do budúcnosti

Hesla, že vzdelávanie na úrovni sa má realizovať v budovách vysokej kvality, sa držali aj architekti, ktorí stoja za návrhom Univerzitnej knižnice v Grazi. Výsledkom je objekt, ktorý prepája pamiatkovo chránenú historickú budovu s modernou nadstavbou.

Autor: David Schreyer

Budovy, ktoré sú sídlami rôznych vzdelávacích inštitúcií, nielenže formujú našu spoločnosť a jej budúcnosť, ale tiež pomáhajú určovať kvalitu samotného výskumu a vzdelávania, ktoré sa v nich odohráva. V ideálnom svete by tak tieto objekty mali byť kombináciou kvalitného vzdelávacieho programu a vhodných, architektonicky daných podmienok, ktoré celý proces podporia. Tieto myšlienky sa stali impulzom pre vyhlásenie architektonickej súťaže na renováciu a rozšírenie Univerzitnej knižnici v Grazi. V roku 2015 ju vyhlásila organizácia BIG.  

Univerzitná knižnica v Grazi je najväčšou vedeckou a verejnou knižnicou v spolkovej krajine Štajersko a tiež treťou najväčšou v celom Rakúsku. Pôvodná budova bola postavená už v roku 1573. V priebehu nasledujúcich storočí sa však jej podoba, lokalita aj samotné zameranie výrazným spôsobom menilo.  

Jej súčasnú podobu navrhol rakúsky ateliér Thomas Pucher. Ten v roku 2015 so svojim návrhom vyhral spomínanú medzinárodnú architektonickú súťaž na renováciu a rozšírenie Univerzitnej knižnice Karla Franzensa. Realizácia projektu bola ukončená v roku 2019, tri roky od jej začiatku. Úžitková plocha celého objektu je viac ako 9,5-tisíc metrov štvorcových.  

Architekti chceli prepojiť jednotlivé stavebné vrstvy, ktoré by formovali celkový zážitok z projektu.„Výsledkom návrhu je spojenie protikladov medzi existujúcou, pamiatkovo chránenou budovou, a novou budovou, ktorá slúži ako inšpirácia pre každého, kto knižnicu navštívi, a zároveň sa stáva srdcom univerzitného kampusu,” opisujú svoj hlavný zámer autori. 

Prvým bodom prestavby bolo odstránenie mnohých nevhodných architektonických nánosov, predovšetkým prístavby, ktorá bola postavená v 70. rokoch 20. storočia. Vďaka jej zbúraniu sa architektom podarilo odkryť historickú, pamiatkovo chránenú fasádu na severnej strane objektu, ktorá sa následne stala jedným z ústredných prvkov celého dizajnu. 

Nad strechou historickej budovy sa ďalej vyníma rozsiahla plávajúca konštrukcia, ktorá je od pôvodného objektu odlíšená nielen hmotovo, ale aj materiálovo. V jej vnútorných priestoroch sa nachádza študovňa. Pod ňou je situovaný hlavný vchod do budovy a toto miesto sa zároveň stalo aj centrom stretnutí a potrebnou rozptylovou plochou.  

Dôležitou súčasťou návrhu je aj presklené átrium, ktoré spája historickú budovu knižnice s neďalekou hlavnou budovou univerzity. Átrium slúži tiež ako vstupný foyer, miesto na usporadúvanie rôznych eventov a je jedným z hlavných komunikačných priestorov. 

Vďaka rozšíreniu budova získala novú poslucháreň pre vyše 430 študentov, viac ako 650 nových čitateľských a pracovných miest, niekoľko skúšobní, administratívne a skladové priestory aj novú študovňu. V súčasnosti sa v knižnici nachádza viac ako 4 milióny kusov študijných materiálov. Pri návrhu interiérových priestorov sa architekti držali striedmej palety farieb. Jednotlivým priestorom dominuje najmä biela, ktorá je v niektorých častiach doplnená o výraznejšie farby s cieľom ich funkčného odlíšenia.  

Výsledok reprezentuje celkové nastavenie univerzity. „Vynikajúca veda si vyžaduje vynikajúcu architektúru. Nová univerzitná knižnica má všetko, čo by ste mohli od vzdelávacej a výskumnej inštitúcie 21. storočia potrebovať. To zahŕňa atraktívne vzdelávacie priestory, ako aj prístup k digitálnym médiám a najmodernejším technológiám v prednáškovej sále – čo dokonale zapadá do nášho progresívneho hesla tu na univerzite v Grazi: „Pracujeme pre zajtrajšok!" povedala na margo projektu bývalá rektorka Christa Neuper. 

Súčasná podoba univerzitnej knižnice zaujme už na prvý pohľad, a to práve vďaka jedinečnému architektonickému princípu, ktorý bol pri jej renovácii použitý. Odhalenie historickej fasády budove pomohlo ľahšie zapadnúť do existujúcej okolitej mestskej štruktúry a vizuálne ju prepojilo s objektom univerzity.  

Na druhej strane, nová plávajúca konštrukcia dopomohla k jej jasnému priestorovému vymedzeniu. Vďaka vhodne situovanej presklenej prístavbe architekti navyše upriamili pozornosť okoloidúcich aj na historickú fasádu, ktorá bola v rámci projektu odkrytá. A v neposlednom rade, zvolený architektonický výraz vyzdvihuje potenciál knižnice ako vzdelávacej inštitúcie 21. storočia. Vďaka spomínaným prednostiam budova získala v roku 2020 ocenenie BIG SEE v kategórii Verejná a komerčná architektúra.  

 

(Thomas Pucher Architects, BIG SEE, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.