Simona Schreinerová 09.10.2025 11:33

Prehliadaný symbol veľkomesta. V Bratislave vznikali po vzore metropol atraktívne pasáže, dnes čakajú na renesanciu

Pasáže nie sú len architektonickým prvkom, ale historicky aj dôležitou súčasťou mestského života. Vytvárajú prirodzené spojenia medzi ulicami, sprístupňujú vnútrobloky a prinášajú život do miest, ktoré by inak zostali uzavreté. Bratislava získala najmä v medzivojnovom období viaceré príťažlivé a rušné priestory tohto typu. Ako dnes vyzerajú známe pasáže a majú ešte vôbec zmysel?

Pasáže ako nezastupiteľná súčasť pohybu v meste

V priebehu 19. storočia sa začala s rastom mestskej buržoázie aj rozvojom nových stavebných techník meniť podoba mestského obchodu. Klasické trhoviská začali nahrádzať nové kryté priestory, pričom k mimoriadne významným patrili pasáže. Vtedajšia spoločnosť ich považovala za symbol veľkomestského života, ešte pred prvou svetovou vojnou tak pribúdali slávne pasáže v Paríži, Londýne, Miláne, ale aj v Prahe. V Bratislave sa objavili až v medzivojnovom období, v čase, keď začala prejavovať svoje metropolitné ambície.

Hoci mnohé z bratislavských pasáží stratili svoj pôvodný spoločenský význam, dodnes zostávajú dôležitou súčasťou mestskej identity. „Pasáž má v rámci mesta a jeho sídelnej štruktúry opodstatnenie najmä ako prechodový alebo spojovací prvok. Vďaka pasáži nemusia chodci robiť zbytočné obchádzky, pretože ich priamo prepája medzi ulicami, námestiami či vnútroblokmi,“ vysvetľuje Jana Ilčíková, urbanistka zo sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Podľa urbanistky tak majú pasáže nezastupiteľný význam pre pohyb v meste, pretože zvyšujú jeho priepustnosť a zároveň podporujú spoločenský a obchodný život. „Skracovanie vzdialeností zvyšuje priechodnosť územia a pozitívne vplýva na komfort pohybu. Pasáže ako Central, Royko, Liga či Luxor zároveň vytvárajú priestory pre obchodné prevádzky, služby a kultúru ako živé obchodné koridory. Ich výhodou je, že ide o úrovňové prepojenia – sú ľahko prístupné a ich užívatelia nemusia prekonávať výrazné bariéry v priestore,“ pokračuje Ilčíková.

Zároveň upozorňuje, že existujúca územnoplánovacia dokumentácia sa touto témou zatiaľ priamo nezaoberá. „V aktuálnom územnom pláne mesta sa pasáže neregulujú vzhľadom na jeho mierku. Riešia sa buď v územných plánoch zón, alebo sú predmetom pamiatkovej regulácie, nakoľko centrum Bratislavy je súčasťou pamiatkovej zóny Centrálna mestská oblasť,“ objasňuje Ilčíková.

Situácia by sa však mala zmeniť po prijatí nových územnoplánovacích pravidiel, ktoré umožnia lepšie koordinovať rozvoj týchto verejných priestorov.
„Podľa novej legislatívy bude možné v územných plánoch miest a obcí regulovať pasáže pomocou voliteľného regulatívu prepojenia verejných priestorov. Nová metodika spracovania územnoplánovacích dokumentácií dokonca definuje dva typy tohto regulatívu, ktorých uplatnenie bude vhodné najmä pri podrobnejšej mierke spracovania, a to na úrovni zóny,“ zhŕňa Ilčíková.

Galéria

Obnovená, no prehliadaná

Jednou z najznámejších obchodných pasáží je Royko na Obchodnej ulici. Ako sa uvádza na stránke Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave (MÚOP), v meste pôsobila od roku 1840 tzv. Roykova základina. Išlo o charitatívnu inštitúciu založenú A. S. Roykom, ktorý v tom období patril k najmajetnejším bratislavským mešťanom.

Základina využila uvoľnený pozemok na Obchodnej ulici a postavila na ňom bytový dom s obchodnými priestormi. So súhlasom Konventu milosrdných bratov bol v roku 1931 zrealizovaný projekt dnes známej Royko pasáže, ktorá prepája Obchodnú ulicu s Jedlíkovou.

Architektonický návrh spracoval v roku 1924 architekt Ernst Steiner v duchu čistého funkcionalizmu. Budova disponuje piatimi nadzemnými podlažiami a jedným ustúpeným podlažím. V prízemí sa nachádzajú obchodné priestory a vstup do samotnej pasáže. Charakteristickým prvkom interiéru je pôsobivo modelovaný strop a presvetlenie pomocou sklobetónových tvárnic, ktoré jej dodávajú jedinečný architektonický výraz.

Funkcia pasáže ako dôležitého prepojenia a obchodného centra bola v neskoršom období oslabená existenciou neďalekého trhu na Jedlíkovej ulici, ktorý ponúka podobnú možnosť prechodu na Obchodnú ulicu. Royko pasáž prešla kompletnou rekonštrukciou v roku 1999, ktorú realizoval ateliér Bogár, Králik, Urban. Aj dnes v pasáži fungujú (alebo skôr prežívajú) obchodné prevádzky.

Royko pasáž. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Prvá pasáž je aj dnes elegantná

Najstaršou klasickou pasážou v Starom Meste je však Central pasáž (äeblo Central Passage), ktorá spája Laurinskú ulicu s budovou Starej tržnice. Podľa Registra architektúry predstavuje obytný dom s pasážou jednu z prvých puristických architektonických realizácií na území Slovenska.

Trojpodlažný objekt bol dokončený v roku 1929 sa zároveň stal vôbec prvým moderným obchodným domom v centre mesta, ktorý do Bratislavy priniesol prepojenie vo forme pasáže. Toto riešenie bolo prijaté s nadšením, keďže sa slovenské hlavné mesto priblížilo k svojmu vzoru - Prahe s jej pasážami. O návrh sa postarali architekti Andrej Szőnyi a Franz Wimmer.

Pasáž získala podobu dlhej nákupnej galérie, prechádzajúcej stredovou osou budovy a s dvoma úrovňami obchodných prevádzok. Zastrešená je železobetónovou klenbou so sklobetónovou výplňou, ktorá zabezpečuje dostatok prirodzeného svetla. Vstup do pasáže je dnes z Laurinskej ulice, no na prechod peších sa už príliš nevyužíva. V dôsledku nižšieho pohybu sa miestnym prevádzkam až tak dobre nedarí.

Central pasáž. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Veľké funkcionalistické diela a pasáže patria k sebe

Dunajskú a Grösslingovu ulicu prepája Liga pasáž, ktorá dostala názov po Dome Slovenskej ligy. Podľa Registra architektúry bol objekt postavený na pozemku, ktorým pôvodne prechádzala Wiesnerova ulica, spájajúca Grösslingovu a Dunajskú. Liga pasáž tak nahradila pôvodné pešie prepojenie medzi oboma ulicami.

Architektonická koncepcia objektu pozostáva z troch samostatných hmôt, z ktorých každá má odlišnú funkciu a výraz. Päťpodlažná časť situovaná na Grösslingovej ulici bola určená pre potreby Slovenskej ligy. Vyššia budova na Dunajskej ulici mala komerčný charakter.

V centrálnej časti stavby sa nachádzala jednopodlažná dvorana, v ktorej bola prednášková a zasadacia sála – spoločenské jadro aktivít Slovenskej ligy. V neskoršom období sa tento priestor stal známym ako kino Mier, kým v súčasnosti je dvorana využívaná na obchodné účely. Autorom budovy je legendárny architekt Milan Michal Harminc.

Dunajskú, Grösslingovu a Štúrovu ulicu zas prepája pasáž Luxor. Je prepojená s polyfunkčným objektom, v ktorom sa nachádzajú obchodné a kancelárske priestory. Budova bola podľa MÚOP zrealizovaná v rokoch 1937 až 1938 podľa návrhu významného brnianskeho architekta Jána Víšeka. Jej trojuholníkový pôdorys vznikol ako dôsledok tvaru pozemku, určeného regulačnými podmienkami Štúrovej ulice.

Na prízemí sa nachádzali obchodné prevádzky, na druhom podlaží pôsobila známa a obľúbená reštaurácia Luxor, zatiaľ čo vyššie podlažia boli využívané na bývanie a kancelárske priestory. V roku 1998 prešla budova komplexnou rekonštrukciou podľa projektu architekta Jána Bahnu. Súčasťou obnovy bolo aj prepojenie objektu so susednou budovou sporiteľne. V súčasnosti tu fungujú viaceré prevádzky obchodu a služieb.

Pasáž Luxor. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Význam pasáží sa celkom nevytratil

Niekoľko pasáží bolo otvorených alebo zrealizovaných aj relatívne nedávno. Ulice Laurinská a Gorkého napríklad spája obchodná pasáž, ktorá je súčasťou objektu na Gorkého 3. Ide o kancelársku budovu, v ktorej sídli viacero firiem. Päťpodlažná budova bola v roku 2007 zrekonštruovaná. Vo vnútri sa nachádza malé átrium – pasáž, ktorá je domovom rôznych prevádzok vrátane lekárne, masáží a kozmetického salónu. Pasáž sa nachádza v blízkosti Slovenského národného divadla v historickom centre mesta a je plne otvorená pre peších.

Toto spojenie nadviazalo na staršiu spojnicu medzi Laurinskou a Gorkého v budove Zemskej banky na Gorkého 7. Prevádzok sa tu nachádza len minimum, napriek tomu ide o ďalšiu spojnicu, ktorá umožňuje ľahší priechod naprieč dlhým mestským blokom.

Z novších možno spomenúť ešte Pasáž Zlatý jeleň, ktorá sa sprístupnila po dokončení výstavby v priestore medzi Obchodnou a Námestím SNP, alebo nedávn obnovenú Bratislavskú pasáž medzi Námestím SNP a Jedlíkovou. Na tradíciu mestských pasáží sa čiastočne snažilo nadviazať nákupné centrum Eurovea z roku 2010, rovnako ako architekti rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, hoci v tomto prípade malo ísť o nekomerčné riešenie. Pasáže pri SNG však nie sú dobudované a ich budúcnosť je otázna.

Obchodný život sa dnes už v absolútnej miere preniesol do veľkých nákupných centier. Pasáže tak prišli o časť svoho pôvodného zmyslu, napriek tomu si v mestskom prostredí zachovávajú svoj osobitý význam. Stále ide o miesta s atmosférou a v mnohých prípadoch aj s históriou. Na rozdiel od uzavretých centier vytvárajú pasáže prirodzené pešie trasy, ktoré podporujú pohyb v centre, drobný obchod a lokálne služby. Ich budúca renesancia je nateraz len v rovine hypotetických úvah.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.