Odľahlé sídlisko ožije. Zo zdevastovanej budovy sa stane komunitné centrum, ukazuje príklad pre podobné budovy
Podunajské Biskupice nemajú kvôli svojej odľahlosti u väčšiny obyvateľov Bratislavy najlepšiu povesť. Napriek tomu aj tu prebiehajú aktivity, ktoré môžu zvýšiť kvalitu života a priblížiť ju k známejším a lepšie vnímaným lokalitám. Jednou z nich je pripravovaný vznik komunitného centra na sídlisku Dolné Hony. Prospešný zámer vznikne premenou dlhodobo opusteného a zdevastovaného objektu.
Zdroj: Roman Lamoš - starosta mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice
Hoci sa Podunajské Biskupice do veľkej miery spájajú najmä s pôvodnou obcou, väčšina obyvateľov žije na dvojici sídlisk, Medzijarky a Dolné Hony. Ide o klasickú modernistickú zástavbu, tvorenú viacerými typmi bytových domov a základnou občianskou vybavenosťou, ako sú školy, menšie obchodné centrá, zdravotné strediská, pošta a podobne. Do veľkej miery tu chýba akási nadstavba v podobe kultúrnych a komunitných objektov či kvalitných verejných priestorov.
To sa však má v najbližšej dobe zmeniť. Mestská časť sa po investíciách do športovísk púšťa v priebehu tohto roka aj do premeny minimálne využívaného zeleného priestoru pri miestnej pošte, kde vznikne kultivovaný parčík. V posledných dňoch navyše začali búracie práce na dlhodobo opustenej budove bývalého Slon Pubu na Hronskej ulici. Následne by tu malo vzniknúť komunitné centrum.
Mestská časť odkúpila objekt pred viac ako dvoma rokmi. „Práve budovaním tohto komunitného centra sme zabránili výstavbe bytovky, ktorá bola naplánovaná na tomto mieste. My sme v podstate od developera odkúpili tento starý objekt, pretože obyvatelia z okolitých bytoviek by nesúhlasili s výstavbou bytovky a so zahusťovaním,“ skonštatoval starosta Podunajských Biskupíc Roman Lamoš.
Súčasťou nového centra by mali byť dve hlavné sály. Jedna z nich by mohla podľa starostu slúžiť na potreby športov, napríklad karate či box, prípadne pre spoločenské tance, kurzy či krúžky. Druhá miestnosť na poschodí, aj s väčšou terasou, by mohla slúžiť napríklad ako konferenčná sála pre istý počet ľudí, napríklad pri stretnutiach so seniormi či pri akciách pre deti. Multifunkčná miestnosť by mohla byť prispôsobená na školenia, workshopy, komunitné stretnutia, prezentácie či vernisáže.
Súčasťou komunitného centra by mala byť taktiež spoločenská miestnosť alebo miestnosť, kde sa budú môcť ľudia občerstviť, napríklad pri káve. Vylúčené nie je ani zázemie pre kurzy varenia.
Vzniknúť by tam mali aj ďalšie štyri miestnosti, ich využitie je zatiaľ otvorené. Slúžiť by mohli napríklad aj pre niektoré oddelenia miestneho úradu, pre komunitnú činnosť alebo by sa mohli prenajať na služby, ktoré v mestskej časti chýbajú, typu notársky úrad.
Súčasťou projektu sú aj parkovacie miesta pre návštevníkov pred budovou. Mestská časť tiež počíta s modernizáciou susedného detského ihriska. Samotnej rekonštrukcii, respektíve výstavbe objektu predchádzali prípravné a búracie práce. Projekt podľa všetkého vznikol v réžii Bytového podniku Podunajské Biskupice.
Asi najambicióznejší projekt komunitného charakteru sa realizuje v Rači. Zdroj: Michal Drotován - starosta mestskej časti Bratislava - Rača
Pre miestnych obyvateľov pôjde o veľké zlepšenie. V súčasnosti totiž v bezprostrednej blízkosti chýbajú zariadenia podobného druhu. Komunitný charakter má Dom kultúry Vetvár a Dom kultúry Vesna, obe sa však nachádzajú v pôvodnej obci. Obe budovy sú zároveň už relatívne staršie a potrebovali by rekonštrukciu. Potenciál pre vznik priestorov pre miestnych obyvateľov je aj v prípade objektov na Latorickej (kde bol zanedbaný objekt prebraný do správy od Hlavného mesta) a pri detskom ihrisku na Latorickej, kde by mohla vzniknúť gastronomická prevádzka.
Komunitné centrá sú v Bratislave dosiaľ chýbajúcim prvkom vybavenosti. Moderné zariadenia tohto typu sa však predsa len pripravujú. Najďalej je v tomto smere Rača, ktorá začala prestavbu Kultúrneho strediska na Žarnovickej. Vlastné plány má aj Ružinov v prípade bývalého Domu kultúry Trnávka alebo Spoločenského domu Prievoz. Zlepšenia sa pripravujú aj v Devínskej Novej Vsi a čiastočne v Petržalke.
Veľkým rozvojom v posledných rokoch jednoznačne prešli miestne knižnice, ktoré majú taktiež veľký vplyv na miestne komunity. Z moderných knižníc sa stávajú miesta stretávania sa a aktivít vo väzbe na literatúru, vzdelávanie či kreativitu a mnohé upravené knižnice to reflektujú. Veľmi vydarené príklady sa nachádzajú v Starom Meste, Ružinove, Karlovej Vsi alebo Petržalke.
Obyvatelia Bratislavy tak postupne získavajú nové a kvalitné priestory pre trávenie voľného času a rozvoj sociálnych väzieb. Týka sa to nielen „prestížnych“ či centrálnych štvrtí s tradične lepšou vybavenosťou, ale postupne aj okrajových mestských častí. Dnes tak už prestáva platiť, že by tieto poskytovali výrazne horšie podmienky pre život – minimálne čo sa týka pokrytia základnými službami.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.


















