Author photoAdrian Gubčo 05.10.2022 11:01

Zo zastaranej barabizne moderné komunitné centrum: Spoločenský dom Prievoz zmení svoju tvár

Bratislava má oproti vyspelejším metropolám obrovský deficit v absencii moderných komunitných centier. Spoločenské aktivity sa realizujú v zastaraných objektoch a priestoroch, ktoré už nedokážu naplniť súčasné požiadavky. Zmeniť by sa to malo v Ružinove, ktorého samospráva predstavila už druhý projekt v krátkom čase.

Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova

Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova

Ružinov je druhou najľudnatejšou mestskou časťou, ktorá je tvorená mnohými špecifickými zónami. Okrem najznámejšieho sídliska sú to aj tradičnejšie štvrte Nivy a predovšetkým Trnávka a Prievoz. Posledná menovaná oblasť bola dlho samostatnou obcou s vlastnou identitou. Dodnes tu existuje bohatý komunitný život, ktorý sa do veľkej miery koncentruje v objekte Spoločenského domu Prievoz na Kaštieľskej ulici.

SD Prievoz je architektonicky banálnou budovou typového charakteru, aké sa za socializmu stavali bežne. Podobných príkladov je viacero aj v iných bratislavských mestských častiach. Podobne ako tieto stavby, aj objekt v Prievoze je už morálne zastaraný a v zlom stave. V konštrukcii sa navyše nachádza azbest. Samospráva preto už dlhšie hovorí o potrebe radikálnej modernizácie prevádzky. Tá pritom nemusí znamenať rekonštrukciu – ako uvádza starosta Ružinova Martin Chren, jednoduchšie je stavbu zbúrať a nahradiť úplne novou.

Má ísť o lepšie aj lacnejšie riešenie. „Takýto prístup nám navyše umožní vytvoriť nové komunitné centrum, hodné 21. storočia,“ hodnotí starosta. Nový objekt by podľa neho nemal priniesť do Prievozu žiadnu „obludu“. Namiesto súčasnej dvojpodlažnej budovy vznikne dom s tromi podlažiami, čím len veľmi zľahka prevýši okolitú zástavbu. Našťastie sa nesplnili predstavy niektorých lokálnych politikov o „rustikálnom ráze“ alebo šikmých strechách, ktoré majú byť vhodnejšie do dedinského prostredia Prievozu. Návrh je vkusný a uvažované využitie keramického obkladu na fasáde dodá budove vlastný, špecifický charakter.

Ružinov sa pri tvorbe podoby zámeru spojil s Bellušovými ateliérmi na FAD STU. „Architektonickú štúdiu sme opäť pripravili v spolupráci s Fakultou architektúry STU, dopracoval ju NAMI ateliér z Ružinova,“ približuje starosta. „Obnovený kultúrny dom by mal byť ekologický, atraktívny.“

Komunitné centrum bude pozostávať z niekoľkých častí. Hlavnou je samotné centrum, ktoré bude poskytovať flexibilné priestory pre rozličné aktivity, určené pre všetky vekové skupiny. Druhou je veľká spoločenská sála s vysokým stropom, vhodná pre organizovanie kultúrnych podujatí. Prepojené budú hlavným foyer, slúžiacim ako rozptylový priestor alebo ako miesto pre rozličné prezentácie. Dôležitým priestorom bude aj priľahlý exteriér – bude tu terasa kaviarne (nezávislej od prevádzky centra), vonkajšia multifunkčná plocha alebo populárne detské ihrisko.

Z návrhu je zreteľný dôraz na ekológiu. Všetky strechy sú riešené ako vegetačné s intenzívnou výsadbou, zachytávaním dažďovej vody a čiastočne aj solárnymi kolektormi. Doplnená bude nová vegetácia. Architekti uvažujú aj s úpravami blízkych komunikácií, aby sa upokojili (napríklad vo forme zvýšenia povrchu alebo jeho vydláždením kameňom), aby sa zlepšil prístup cyklistov a výhľadovo by tadiaľto mohli premávať aj trolejbusy.

Vedenie Ružinova sa netají vysokou spokojnosťou s návrhom. „Žiadne byty, žiadna masívna výstavba, krásny dizajn, ktorý zapadá do konceptu "dediny v meste",“ píše M. Chren. Vznikne tak atraktívny priestor pre prievozskú komunitu, aktivity seniorov, detské krúžky, malé divadlá alebo cvičenie. Vyššie spomínaná kaviareň s pekárňou bude zachovaná.

Starosta uzatvára, že v tejto chvíli ešte nevie odhadnúť termín realizácie. Náklady na projekt odhaduje na tri milióny eur, čo je nad štandardné investičné možnosti Ružinova. Preto bude nutné zámer financovať z externých zdrojov, teda eurofondov. Mestská časť preto bude čakať na príslušné výzvy na predkladanie projektov a po zabezpečení prostriedkov rozbehne samotnú výstavbu. Vznik nového prievozského komunitného centra možno očakávať azda niekedy v druhej polovici tejto dekády.

Galéria

  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova
  • Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova

Ružinov predstavil už druhý projekt výstavby alebo vzniku moderného komunitného centra. Ďalšie sa plánuje v Trnávke, kde sa má zrekonštruovať miestny kultúrny dom. Pre menšie časti, akými sú práve tieto staršie štvrte, môže kvalitné komunitné centrum znamenať veľmi veľa – ide o jadro spoločenských aktivít, miesto pre rozvoj susedských vzťahov a dôležitý identitotvorný prvok. Vznik alebo modernizácia komunitných centier je mimoriadne dôležitou úlohou, v ktorej Bratislava bohužiaľ zaostáva nielen za najvyspelejšími mestami, ale napríklad aj oproti Česku.

Je preto správne, že sa Ružinov – ale nielen ten - začal tejto téme venovať. Konkrétnymi výstupmi sú síce v tomto momente viacmenej len vizualizácie a architektonické štúdie, oproti nedávnej dobe však ide o pokrok. Ak sa podarí získať financovanie, v tomto desaťročí by Bratislava a jej mestské časti mohli získať hneď niekoľko nových priestorov. Okrem Ružinova sa nové centrum pripravuje v Rači, kde bolo dokonca výsledkom architektonickej súťaže. V Rači funguje aj nezávislé komunitné centrum Stará jedáleň. 

Pôjde azda o inšpiráciu aj pre iné bratislavské štvrte. Nie je žiadnym tajomstvom, že súčasná spoločnosť trpí „epidémiou samoty“. Týka sa to aj Bratislavy. Hoci tu žije približne pol milióna ľudí, miera vzájomnej interakcie je pomerne nízka (nehovoriac o interakcii naprieč sociálnymi skupinami), čo má negatívne dôsledky na stav spoločnosti, ale napríklad aj na psychické zdravie jednotlivcov. Podpora spoločných aktivít má preto množstvo benefitov, vrátane ekonomických.

Mestá tvoria od princípu anonymnejšie prostredie. Na druhej strane ale umožňujú rozvoj potenciálne oveľa bohatších kontaktov, aktivít a záujmov. Pre tieto činnosti je však potrebné vytvoriť vhodné priestory. Moderné komunitné centrá – podobné, ako sa pripravuje po novom aj v Prievoze – patria medzi kľúčové.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Komentáre

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube