Martina Gregová 10.04.2025 18:00
Obrovské investície do kultúry v Maďarsku pokračujú. Vzniknúť má jedinečné múzeum, nachádzať sa bude neďaleko slovenských hraníc
Kvalitná architektúra kultúrnych inštitúcií má schopnosť formovať verejný priestor a dlhodobo ovplyvniť charakter mesta. Hoci sa významné stavby často sústreďujú do metropol, čoraz viac projektov smeruje aj do menších miest, kde môžu mať ešte väčší spoločenský dosah. Práve v týchto lokalitách je totiž kultúra dôležitým impulzom pre rozvoj a posilnenie regionálnej identity.
Zdroj: BIG
V posledných rokoch architekti čoraz častejšie pristupujú ku kultúrnym stavbám ako k spoločenským katalyzátorom. Ich nové podoby majú často schopnosť redefinovať identitu lokality, podporiť komunitný život a prepojiť návštevníkov s umením takým spôsobom, ktorý prekračuje hranice tradičného výstavného priestoru.
V susednom Maďarsku sa kvalitnou kultúrnou architektúrou navrhnutou medzinárodne uznávanými štúdiami môže pochváliť najmä Budapešť. Spomenúť možno napríklad nedávno otvorené Etnografické múzeum či cenami ovenčený Dom hudby. Nedávno však bolo ohlásené významné rozšírenie kultúrnej mapy Maďarska. Výnimočný projekt má vzniknúť v meste, nachádzajúcom sa pomerne blízko slovenských hraníc – v Debrecíne.
Budúcu podobu Maďarského prírodovedného múzea v Debrecíne navrhlo štúdio BIG. V Bratislave sa toto meno spája v prvom rade s novou centrálou softvérovej spoločnosti ESET. Za našimi hranicami však majú na svojom konte aj viaceré výnimočné realizácie či pripravované projekty z kultúrneho prostredia. Ikonickú kultúrnu stavbu vďaka nim získa napríklad Praha v podobe Vltavskej filharmónie či dokonca Kosovo v podobe novej opernej sály.
Maďarské prírodovedné múzeum v Debrecíne sa má nachádzať v areáli bývalého športoviska na severnom okraji mestského lesa. Nová inštitúcia nahradí už existujúce múzeum rovnakého zamerania, sídliace v Budapešti. Ide o jeden z mnohých krokov, ktoré podporujú vládnu víziu premeniť Debrecín na regionálne centrum vzdelávania a kultúry do roku 2030.
Z funkčného hľadiska sa v priestoroch nového múzea budú popri výstavných sálach nachádzať tiež vzdelávacie a výskumné zariadenia. Celková podlažná plocha inštitúcie má podľa zverejnených informácií dosiahnuť 23-tisíc metrov štvorcových. Aj napriek pomerne vysokej zastavanej ploche sa však architektom podarilo objekt vizuálne začleniť do okolitého prírodného prostredia.
„Navrhovaný dizajn obsahuje tri navzájom sa prekrývajúce objemy, ktoré vychádzajú z lesného terénu a postupne formujú celý objekt,“ približujú architekti zo štúdia BIG. „S masívnou drevenou konštrukciou a zuhoľnatenou drevenou fasádou je múzeum čiastočne zapustené do zeme a zapadá do okolia parku, zatiaľ čo jeho šikmá strecha umožňuje prístup verejnosti a ponúka rozsiahle výhľady na mesto,“ dodávajú.
Objekt múzea sa bude skladať z piatich výstavných krídel, určených pre stále expozície, a jedného krídla, vyčleneného pre dočasné výstavy a doplnkové programy pre verejnosť. V objekte nebude chýbať ani veľkorysá vstupná hala, reštaurácia či centrum vzdelávania hostiace rôzne semináre či workshopy. Vďaka efektnému architektonickému riešeniu sa aktívnou súčasťou kultúrnej inštitúcie stanú aj zelené strechy objektu.
„Náš dizajn je koncipovaný ako priesečník ciest a línií. Pretínajúce sa pásy krajiny sa prekrývajú, aby vytvorili sériu výklenkov a biotopov, sál a galérií, ktoré spájajú vnútorné a vonkajšie, intímne a mastodontické v hladkej kontinuite. Výsledkom je umelo vytvorený kopec na lesnej čistinke; geometricky jasné, ale jemne organické – vhodný domov pre zázraky prírodného sveta,“ uviedol Bjarke Ingels, zakladateľ a kreatívny riaditeľ spoločnosti BIG.
Z materiálov bude v konštrukčnom systéme, rovnako ako v interiéroch múzea, prevažovať predovšetkým masívne drevo. Chýbať nebudú ani technologické prvky ako geotermálne tepelné čerpadlá či fotovoltické panely. Podľa Hanny Johansson zvolené prístupy povedú k tomu, aby budova nielen zachovávala existujúcu krajinu a biodiverzitu, ale ju aj zveľaďovala a regenerovala.
Nové múzeum v Debrecíne zosobňuje zaujímavý obrat v uvažovaní o lokalizácii kultúrnych inštitúcií a zároveň je dôkazom, že súčasná architektúra čoraz častejšie smeruje aj mimo veľkých metropol. Debrecínske múzeum tak môže byť výnimočným príkladom toho, ako sa aj v menšom urbanistickom kontexte dajú realizovať architektonicky ambiciózne a kultúrne relevantné projekty, ktoré reflektujú súčasné hodnoty aj potreby spoločnosti.
U nás možno podobný trend pozorovať napríklad pri plánoch na výstavbu Centra tradičnej kultúry, ktoré sa má, rovnako ako v prípade Maďarska, nachádzať v druhom najväčšom meste Slovenska. V tomto prípade budúca podoba kultúrnej inštitúcie vzišla z architektonickej súťaže, v ktorej zvíťazil projekt od ateliéru Bakyta. Aktuálne prebieha súťaž aj na rekonštrukciu Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea, podobne odvážne výsledky ale pravdepodobne očakávať nemožno.
(BIG, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
