Adrian Gubčo 19.06.2023 15:52

Nový úder pre Bratislavu. Bernolákovo dostane obrovský projekt a mení sa na mesto

Bratislava síce hovorí o nutnosti zahusťovania a budovaní 15-minútového mesta, realita ju však dobieha. V predmestských obciach pribúdajú nové projekty, ktoré ich nafukujú a postupne menia na malé mestečká. Krok po kroku tak vzniká celistvá zástavba – a spolu s ňou odchádza sen o kvalitnej kompaktnej metropole.

Zdroj: ZET INTEGRA / EIA

Spomedzi predmestských obcí v zázemí Bratislavy je Bernolákovo špecifické. V tejto chvíli ide o najväčšiu obec bez štatútu mesta na Slovensku. Žije tu 9,5-tisíc obyvateľov a pribúdajú ďalší. Čoskoro prekoná „magickú“ hranicu 10-tisíc, čím sa z nej prakticky stane regulárne satelitné mesto. Dynamika stavebného rozvoja je taká vysoká, že sa Bernolákovo možno o niekoľko rokov stavebne spojí s Ivankou pri Dunaji.

V posledných rokoch tu okrem rodinných domov začínajú vo väčšej miere pribúdať aj bytovky. Investori reagujú na vysoký dopyt po bývaní, ktorý sa síce sústredí predovšetkým na Bratislavu, táto je však cenovo nedostupná. Mnohí preto volia lacnejšiu verziu v podobe predmestí.

Nové areály vznikajú najmä na okraji Bernolákova. Jeden by mal v dohľadnej dobe vzniknúť v severnej časti obce, v dotyku so Seneckou cestou. Spoločnosť ZET INTEGRA, ktorá v neďalekom Miloslavove vybudovala na pomery tejto obce mimoriadne veľký development Anna Park, chce premeniť dnes poľnohospodársky využívané plochy na Pastelky – zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti.

Ako píše developer, jeho zámerom je urbanizovať dané územie bytovou zástavbou charakteru bytových a rodinných domov so začlenením občianskej vybavenosti lokálneho resp. nadlokálneho (celoobecného) charakteru. Súčasťou návrhu je aj dopravná infraštruktúra, riešenie statickej dopravy ako aj technické vybavenie (zariadenia a siete technickej infraštruktúry) a sadové úpravy. Chce pritom myslieť na udržanie ekologickej stability.

Celkovo by malo v trinástich bytových domoch s maximálne siedmimi podlažiami vzniknúť 681 bytov. Doplnené budú o štvoricu rodinných domov a objekt občianskej vybavenosti s obchodmi a kanceláriami. Zástavba by mala mať blokový charakter s verejne prístupnými a pootvorenými vnútroblokmi, ktoré budú parkovo upravené. Objekt občianskej vybavenosti by mal byť svojim architektonickým riešením výrazovou dominantou. Tri štvrtiny z celkového počtu 842 stojísk budú v podzemí.

Ide tak nepochybne o veľký projekt, a to aj na bratislavské pomery. Žiť by tu mohlo približne 1,5-tisíc obyvateľov, čo citeľne zvýši populáciu Bernolákova. Daný počet ľudí skutočne vyživí aj vybavenosť. Investor hodlá v šesťpodlažnej budove umiestniť päticu prenajímateľných priestorov pre obchody, 30 ambulancií na druhom až štvrtom podlaží a kancelárske priestory na piatom a šiestom. V jej susedstve má vzniknúť parčík s retenčnou nádržou.

Architektonické riešenie nebolo zverejnené. Predkladateľ v dokumentácii konštatuje, že architektonický zámer lokality stavia na kontraste medzi utilitárnymi a jednoduchými hmotami bytových domov s jemnými farebnými nuansami a pestrými vnútroblokmi či ulicami. To v preklade znamená, že pôjde o čo najbanálnejšie bytovky. Iný nebude ani objekt občianskej vybavenosti, ktorý má byť „minimalistický, pragmatický až puristický“. Autorom je kancelária Hepi Atelier.

Zámer je aktuálne predložený na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Investor predpokladá, že výstavba by sa mohla začať na konci roka 2024 a byť ukončená v roku 2029. Realizácia bude prebiehať po etapách, v prvej by sa vybudovala dopravná a technická infraštruktúra, doplnená o časť sadových úprav, v druhej objekt vybavenosti s dvojicou blokov a napokon by sa dobudovali zvyšné tri bloky a rodinné domy.

Celkové dokončenie celej zóny sa očakáva v roku 2029. Odhadované náklady dosahujú 70 miliónov eur.

 

Bernolákovo má víziu ďalšieho rozvoja, podľa ktorej sa premení na mestečko s vysokou kvalitou života. Zdroj: Gogolák+Grasse, Marko&Placemakers

 

Treba pripomenúť, že toto nie je jediný veľký projekt, ktorý sa v Bernolákove pripravuje. Spoločnosť Elite Holding plánuje v priestore bývalej hydinárne vybudovať obdobne veľký polyfunkčný development, ktorého súčasťou bude 590 bytov, škola, vybavenosť a verejné priestory. Aj v tomto prípade bude zástavba riešená ako bloková, vo výsledku tak bude nová zóna pripomínať viac mesto ako vidiecke prostredie.

Veľkú zmenu prinesú aj aktivity spoločnosti Starland, ktorá pripravuje realizáciu gigantického zámeru Park City Triblavina. Hoci sa ťažisko tohto developmentu nachádza v susednom Chorvátskom Grobe (Čiernej Vode), časť z neho sa dotkne aj severnej časti Bernolákova. Postupne tak vznikne celistvá oblasť zástavby, ktorá neprinesie spojenie len s Ivankou pri Dunaji, ale aj s Čiernou Vodou. Žiť tu budú desaťtisíce ľudí.

Miestna samospráva si uvedomuje, že čelí radikálnemu investičnému tlaku. Rozvoj si vyžaduje nastavenie koncepčných pravidiel, ktoré by priniesli nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny rast sídla. Bernolákovo je očividne zmierené s tým, že sa mení na malé mesto. V tomto zmysle vyhlásilo urbanistickú súťaž, v ktorej sa presadili kancelárie Marko&Placemakers a Gogolák+Grasse.

V zmysle ich vízie sa posilnia väzby Bernolákova na krajinu či podmienky pre rozvoj alternatívnej mobility, ale predovšetkým sa z neho stane dobre vybavený satelit s vysokými predpokladmi pre dobrú kvalitu života aj pre ďalší rozvoj. Na Bratislavu bude mestečko napojené železničnou traťou, ktorá mu zabezpečí dlhodobú atraktivitu z hľadiska potenciálu pre bývanie.

Pre Bratislavu tým vzniká problém, keďže vízia Bernolákova ráta s rastom o tisíce obyvateľov. V prípade Park City Triblavina môžu pribudnúť desaťtisíce. Ďalšie projekty v Senci, Miloslavove, Rovinke, Dunajskej Lužnej a inde vedú k ďalšiemu rozširovaniu výstavby za okrajmi hlavného mesta, pripomínajúc chápadlá, naviazané na hlavné komunikačné osi.

Vo veľkej väčšine ide o ľudí, ktorých Bratislava stratila. Štandardne ide o pracujúcich alebo študujúcich v meste, do ktorého dochádzajú najmä automobilmi. S rozvojom satelitných obcí, kde pomaly pribúda vybavenosť a možnosti pre trávenie voľného času, budú títo ľudia ešte viac pripútaní k novému bydlisku a zníži sa šanca, že by ich metropola nalákala späť. Mesto tak neprichádza len o peniaze, ale aj o zdroj života, nápadov, inovácií a atraktivity.

Hoci už aj zo strany zodpovedných miest sa ozýva kritika suburbanizácie, odpor voči nej má zatiaľ skôr verbálny charakter. Kľúčové riešenia – otváranie území v meste pre výstavbu, najmä vo forme brownfields, podpora ich transformácie, prísnejšia ochrana pôdneho fondu či integrované územné plánovanie – sa zatiaľ neaplikujú, resp. sa na nich pracuje veľmi pomaly.

Slabé tempo si vyberie svoju daň v podobe vzniku obrovských obytných súborov na miestach, kde radšej nemali nikdy vzniknúť. Každý postavený byt a každá domácnosť, ktorá tu vznikne, znamená pre Bratislavu stratu. Ľudia sú tým najcennejším, čím mesto disponuje. Hlavné mesto na to očividne zabúda.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.