Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 27.04.2022 16:27

Nový stavebný zákon je definitívne schválený

Nový stavebný zákon, teda Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, je po takmer piatich desaťročiach od schválenia pôvodnej legislatívy realitou. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali vládne návrhy nových zákonov počas dnešného rokovania. Priniesť by mali radikálne zrýchlenie povoľovania výstavby, elektronizáciu, zjednodušenie postupov aj prísnejšie postihy voči čiernym stavbám.

Article Big

Ilustračný záber

Ukončila sa tak dlhoročná séria pokusov o komplexnú reformu legislatívy v oblasti výstavby a územného plánovania. Pôvodný Stavebný zákon pochádza z roku 1976, odkedy prešiel viacerými novelizáciami. Napriek tomu nebol schopný reagovať na súčasné požiadavky po rýchlejších a efektívnejších procesoch, menšej byrokracii a administratívnej záťaži, znížení vplyvu politického zasahovania do povoľovania alebo digitalizácii. Po dnešku (ak zákony podpíše prezidentka) sa otvoril priestor pre komplexné riešenie týchto neduhov, negatívne ovplyvňujúcich rozvoj Bratislavy aj Slovenska.

Dvojica nových zákonov, ktoré sú schválené s účinnosťou od 1. apríla 2023 (Zákon o územnom plánovaní), resp. 1. apríla 2024 (Zákon o výstavbe), prinesú do súčasného fungovania úradov aj tvorby projektov hlboké zmeny. Jednou z najvýraznejších, ktorá sa začne realizovať už v priebehu tohto leta, bude vznik Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý bude riadiť stavebné konania. Jeho založenie súvisí s návratom stavebných konaní, ktoré sú dnes na obce preneseným výkonom štátnej správy, späť do rúk štátu. Poslanci tak dnes schválili aj kompetencie úradu v rámci Zákona o činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy.

Nový Zákon o územnom plánovaní má podľa predkladateľov priniesť „posilnenie výskumu v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania, profesionalizáciu štátnej správy a znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním“. Územné plánovanie sa má okrem toho elektronizovať, digitalizovať a vďaka využívaniu dát sa majú zrušiť územné stanoviská prostredníctvom územného konania. Procesy územného plánovania sa majú celkovo zjednodušiť, zrýchliť by sa mohlo prijímanie zmien a doplnkov územných plánov. Plánom musí disponovať každá obec, štruktúra plánov bude zjednotená.

Radikálne zmeny prináša aj Zákon o výstavbe. Hlavnou zmenou je prenos kompetencií na centrálny orgán, ktorý bude konať prostredníctvom podriadených stavebných úradov s vymedzenou územnou pôsobnosťou (na kraje). Zjednoduší sa povoľovanie stavieb vďaka elektronizácii, zavedeniu informačného systému a nárastu významu projektantov, ktorí budú zabezpečovať povoľovanie stavby pre stavebníka. Zruší sa dvojstupňové konanie (územné a stavebné konanie), namiesto toho sa bude vydávať iba rozhodnutie o stavebnom zámere. Zámer s príslušnou dokumentáciou bude vložený do nového informačného systému Urbion, ktorý ho automaticky posúdi a zverejní pre dotknuté strany na vyjadrenie. Zložitejšie a väčšie projekty budú dodávať ešte podrobnejšiu dokumentáciu.

Omnoho tvrdšie by sa mali postihovať tzv. čierne stavby. Zruší sa inštitút dodatočného povolenia stavby, v prípade porušenia zákona sa bude postihovať nielen stavebník či zhotoviteľ, ale aj osoby poverené výkonom stavebného dozoru a stavbyvedúci. Zákon bude precizovať účasť týchto strán na nepovolených stavbách. Doplnili sa pokuty a teoreticky je možné prepadnutie stavby do vlastníctva štátu. Posilniť sa má stavebná inšpekcia.

Na základe pozmeňujúcich návrhov z výborov sa súčasne upravila definícia susedného pozemku, vymedzenie účastníkov konania, ktorých postavenie sa posilnilo, a tiež situácia, ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu. Zároveň sa vypustilo mimoriadne kritizované postavenie pamiatkového úradu ako špeciálneho stavebného úradu. Po výhradách nastal aj ročný posun účinnosti Zákona o výstavbe.

 

Podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie a jeden z predkladateľov zákonov Štefan Holý. Zdroj: Národná rada Slovenskej republiky

 

Nová legislatíva bola negatívne vnímaná najmä samosprávami, ktoré sa obávajú o stratu kontroly nad svojim územím. Bratislavský Magistrát zas uvítal niektoré zmeny v rámci Zákona o územnom plánovaní – okrem zjednodušení pri prerokúvaní návrhov územnoplánovacích dokumentácií aj možnosť tvoriť „metropolitný plán“ – horšie však vníma pozmeňovací návrh, podľa ktorého už nebude vydávať záväzné stanoviská k výstavbe. Namiesto toho ich budú vydávať mestské časti, ktoré prišli o stavebné úrady. Podľa primátora Bratislavy Matúša Valla ide o „najväčšiu legislatívnu ranu, ktorú by hlavné mesto za poslednú dekádu utŕžilo.“

Kým pre mestské časti ide o zásadnú vzpruhu, ktorá zvýši ich význam, pre Magistrát to je problém. Narušené môžu byť aj jeho vlastné projekty, napríklad súborov nájomného bývania, ktoré teraz budú musieť obdržať stanovisko od mestskej časti. V prípade nejednoznačného výkladu územného plánu a po odpore verejnosti sa môže mestská časť rozhodnúť niektoré zámery odmietnuť. To by bol veľký škrt cez rozpočet Hlavného mesta – symbolicky aj doslovne.

Kľúčovou sa stane vysoká kvalita územných plánov, ktoré sa po dnešku stávajú omnoho dôležitejším nástrojom ovplyvňovania výstavby pre obce a mestá. Spolu s ich úrovňou však bude mimoriadne závisieť aj na rýchlosti prijímania zmien a doplnkov. V opačnom prípade bude iniciatíva takmer úplne v rukách mestských častí a ich starostov či starostiek. To predstavuje pre hladší priebeh výstavby v Bratislave potenciálne veľké riziko – aj napriek zavedeniu lehôt a fikcii súhlasu pri ich nedodržaní.

Bude teda nový zákon (zákony) pre metropolu prínosom? Snáď áno, hoci sa napriek pozmeňovacím návrhom nevyhýba výrazným chybám. Posilnenie účastníkov konania, vplyv mestských častí, skorý termín prechodu na Urbion a riziká centralizácie rozhodovania sú teoretickými hrozbami pre jeho úspešnosť. Na druhej strane – dokonalý zákon, ktorý by uspokojil všetky strany, je nereálny. Preto si treba počkať na zavedenie novej legislatívy do praxe a na priame skúsenosti s ňou. Novelizácia chybných ustanovení predsa nie je nepredstaviteľná.

V každom prípade, Slovensko urobilo dôležitý krok k tomu, aby dokázalo pružnejšie reagovať na požiadavky stavebníkov, podporovať svoj ekonomický rast a odstrániť časť byrokracie. Bez prijatia novej legislatívy by boli akékoľvek úvahy o lepšej a modernejšej krajine i metropole absolútne bezpredmetné.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Vláda schválila Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní

12.01.2022 16:37:13 Adrian Gubčo

Vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí schválila návrhy Zákona o výstavbeZákona o územnom plánovaní, v skratke nového Stavebného zákona. Pôvodný Stavebný zákon platí už od roku 1976, odkedy bol viackrát novelizovaný. Úplne nová legislatíva by však mala reagovať na súčasné výzvy a priniesť zefektívnenie stavebného a územnoplánovacieho procesu. Urýchliť by sa malo aj povoľovanie nových stavieb.

Čítať viac

Hlavné mesto má výhrady k Stavebnému zákonu

01.03.2022 18:33:44 Adrian Gubčo

Nový stavebný zákon, resp. Zákon o územnom plánovaníZákon o výstavbe, prinesie zásadné zmeny do povoľovania výstavby, ako aj plánovania budúcnosti slovenských miest. Zvlášť sa to týka Bratislavy, kde je tlak investorov najväčší. Práve tu sa najviac zrážajú nedostatky starého zákona s požiadavkami súčasnosti. Ako na zákon reaguje samotné Hlavné mesto?

Čítať viac

IUR spochybňuje obmedzenie právomocí samospráv v novom stavebnom zákone

03.02.2022 17:54:34 Adrian Gubčo

Nový stavebný zákon, resp. Zákon o výstavbeZákon o územnom plánovaní, bol nedávno schválený vládou a smeruje do parlamentu. Jeho aktuálna verzia však ani napriek akceptovaniu niektorých pripomienok nie je u mnohých samospráv vnímaná pozitívne. Obávajú sa totiž straty možností regulovať výstavbu. S tým nesúhlasí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý vysvetľuje „mýty“ okolo nového zákona.

Čítať viac

IUR pokračuje v objasňovaní mýtov okolo nového stavebného zákona: Obmedzia sa právomoci verejnosti?

14.02.2022 13:35:11 Adrian Gubčo

Organizácia Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) sa odborne zaoberá analýzou stavebnej legislatívy, vrátane nového stavebného zákona – resp. Zákona o výstavbeZákona o územnom plánovaní. Oba zákony sú tesne pred schvaľovaním v parlamente, sú však predmetom intenzívnej kritiky. Časť oponentov namieta, že budú obmedzené možnosti verejnosti a susedov sa k projektu vyjadriť. Je to naozaj tak?

Čítať viac

Komentáre