Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 01.03.2022 18:33

Hlavné mesto má výhrady k Stavebnému zákonu

Nový stavebný zákon, resp. Zákon o územnom plánovaníZákon o výstavbe, prinesie zásadné zmeny do povoľovania výstavby, ako aj plánovania budúcnosti slovenských miest. Zvlášť sa to týka Bratislavy, kde je tlak investorov najväčší. Práve tu sa najviac zrážajú nedostatky starého zákona s požiadavkami súčasnosti. Ako na zákon reaguje samotné Hlavné mesto?

Article Big

Ilustračný záber

Nová legislatíva prichádza s mimoriadnymi ambíciami. Podľa jej predkladateľov z Úradu podpredsedu vlády pre investície a Ministerstva dopravy a výstavby SR, nové zákony prispejú k zrýchleniu povoľovacích procesov, vyjasneniu pravidiel, elektronizácii povoľovania nových stavieb, zlepšeniu možností pre odstraňovanie čiernych stavieb, ale aj k zvýšeniu významu územného plánovania. Zmenia sa kompetencie stavebných úradov, čo povedie aj k zmene na úrovni starostov a starostiek – po novom už nebudú mať na rozhodovanie o výstavbe taký vplyv, keďže nebudú štatutármi stavebných úradov.

Bratislava je v tomto všetkom pomerne špecifická. Predurčuje ju k tomu už dvojúrovňová (do istej miery trojúrovňová) samospráva, teda existencia magistrátnej úrovne a úrovne mestských častí. Magistrát Hlavného mesta SR bude mať aj naďalej v kompetencii prípravu Územného plánu a územných plánov zón, kým mestské časti už nebudú plniť prenesený výkon štátnej správy v podobe stavebných úradov, budú nanajvýš pripravovať svoje územné plány zón. Vplyv mestských častí sa tak zásadným spôsobom zníži. Teraz však prichádza ďalšia zmena.

Hlavné mesto malo mať pôvodne k dispozícii nástroj v podobe záväzného stanoviska k investičnej činnosti, v rámci ktorého overí súlad zámeru s Územným plánom. Toto funguje aj dnes a ide o kľúčový spôsob, ako môže Magistrát ovplyvniť charakter výstavby. Teraz však tvrdí, že sa v rámci pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní Zákona o územnom plánovaní má táto kompetencia vyškrtnúť a preniesť na mestské časti. Mesto by tak už nemohlo vydávať záväzné stanoviská, čo bratislavský Magistrát a primátor Matúš Vallo vnímajú ako „...úplnú stratu kontroly nad tým, ako naše mesto vyzerá a ako sa rozvíja ako funkčný celok.“

Mestské časti majú podľa primátora len obmedzené možnosti vnímať celomestské súvislosti pri posudzovaní jednotlivých projektov. Takisto nemusia mať dostatočné kapacity na posudzovanie developmentov, zvlášť tých veľkých, a zhoršená by bola podľa neho aj verejná kontrola, rozdelená na viacero menších úradov. „Na celoeurópskej úrovni je dnes trendom sústreďovať kompetencie územného plánovania a rozvoja mesta práve na úrovni mesta, ako napríklad v škandinávskych metropolách, ale aj v susednej Viedni,“ konštatuje Vallo.

Hlavné mesto preto navrhuje, aby záväzné stanoviská vydávalo len mesto. Požiadavka na to, aby to robili mestské časti, prišla od starostov a starostiek – aby si udržali akú-takú kontrolu nad výstavbou, argumentujúc lokálnou znalosťou, pričom stanoviská by mohlo vydávať aj mesto aj mestské časti. V tejto chvíli nie je známe, či sa uvažované zmeny a v akej podobe zavedú do definitívnej podoby zákona. Ak by však záväzné stanovisko bolo len v kompetencii mestských častí, išlo by, slovami primátora, o „najväčšiu legislatívnu ranu, ktorú by hlavné mesto za poslednú dekádu utŕžilo.“

 

Starostovia a staroskty mestských častí sa obávajú o stratu kompetencií. Zdroj: nc via Bratislavské noviny

 

Aj táto diskusia ukazuje, že nová legislatíva prinesie obrovské zmeny v tom, ako mesto a investičný proces fungujú. Robí to z pripravovaných, resp. už schvaľovaných zákonov nesprávny krok, ktorý prispeje k devastácii mesta?

Samotný Magistrát odmieta vyjadriť jednoznačný názor, keďže vidí okrem negatív aj pozitíva. „Návrh zákona o územnom plánovaní prináša viaceré potrebné zjednodušenia, výrazné benefity pre Bratislavu a jej metropolitný región a oproti prvej verzii návrhu zákona odstraňuje väčšinu pôvodne navrhovaných ingerencií štátu do samosprávnych kompetencií,“ hovorí Dagmar Schmucková, hovorkyňa Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „Problematickými sa nám javia skôr viaceré ustanovenia návrhu zákona o výstavbe.“

Medzi týmito nedostatkami sú súlad nábehu novej legislatívy s uvažovanou digitalizáciou územného plánovania a konania o stavebnom zámere, pripravenosť nielen IT prostredia a aj štátnej a verejnej správy, začlenenie dnešných stavebných úradov do Úradu pre územné plánovanie a výstavbu a presun ich personálnych kapacít. „Nestotožňujeme sa ani s rozšírenou škálou špeciálnych stavebných úradov. Ku zjednodušeniu procesov ale možno konštatovať, že jednostupňové konanie vo výstavbe spolu s fikciou súhlasu pri nedodržaní lehoty pre konkrétny procesný úkon by malo priniesť výrazné skrátenie procesu umiestňovania a povoľovania stavieb, pričom je však potrebné diferencovať lehoty podľa zložitosti príslušnej problematiky,“ vysvetľuje Schmucková.

Niektoré z uvažovaných zmien boli široko komentované a kritizované zo strany viacerých aktérov. Veľmi hlasná kritika prichádza napríklad zo Združenia miest a obcí Slovenska, svoje pripomienky predložilo aj združenie Via Iuris. Veľmi dôležitý je odpor pamiatkarov či archeológov, keďže v tomto smere má návrh novej legislatívy objektívne chyby. Keďže zákony sú ešte stále v parlamente a prešli zatiaľ len prvým čítaním, určité úpravy by sa do ich znenia zapracovať mohli.

Každopádne, pre Bratislavu je aj naďalej kľúčovým Zákon o územnom plánovaní, keďže sa jeho význam zvýši. Mesto je dnes konfrontované nielen so zastaralou legislatívou, ale aj so zastaralým Územným plánom. Prijatý bol síce v roku 2007, vznikal však od roku 1996. Bratislava prešla medzičasom turbulentným vývojom a zmenili sa aj kľúčové paradigmy rozvoja mesta. Preto je potrebné Územný plán častejšie aktualizovať v podobe Zmien a doplnkov územného plánu, ako aj súbežne pripravovať plánu úplne nový.

Oba procesy sú však dnes enormne komplikované. Pri novom pláne sa hovorí o minimálne desaťročí, kým bude realitou (ak vôbec), roky trvá aj proces prípravy a prijatia balíka zmien a doplnkov. Nová legislatíva má v tomto smere čiastočne pomôcť. „Nový zákon kladie dôraz na územné plánovanie, oproti doterajšiemu zneniu ustanovuje aj procesné zjednodušenia pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Uvedené dáva predpoklad pre zrýchlenie procesu prijímania zmien a doplnkov,“ hodnotí hovorkyňa mesta.

Pri novom územnom pláne je aktuálny vývoj menej optimistický. „Príprava nového územného plánu je rozsiahla činnosť, ktorá sa odohráva vo viacerých na seba nadväzujúcich etapách,“ pripúšťa Dagmar Schmucková. „Zabezpečuje ju sekcia územného rozvoja magistrátu ako obstarávateľ a sekcia územného plánu MIB-u ako spracovateľ. V súčasnosti hlavné mesto kompletizuje a reviduje potrebné územnoplánovacie podklady.“ Problémom je, že toto sa hovorí už posledných minimálne osem rokov – odkedy nastala zhoda, že je čas na prípravu nového plánu. Mesto stále nemá k dispozícii ani len zadanie plánu.

 

Bratislavský územný plán je zastaralý a potrebuje aktualizácie. Ich príprava trvá dlho, čo má nový zákon zmeniť. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Nová legislatíva však prichádza s prísľubom veľkej zmeny. Nemalo by ísť len o Územný plán v zmysle katastrálnych hraníc Bratislavy, ako doteraz, ale o tzv. metropolitný plán – teda zahŕňajúci aj priľahlé obce. Ktoré to majú byť, zatiaľ nie je určené, toto je však ambícia Bratislavy, ako ju definuje aj v pripravovanom Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2021-2030.

S ohľadom na náročnosť debát o samotnom zákone si ešte Hlavné mesto netrúfa odhadnúť, ako budú vyzerať definitívne ustanovenia o metropolitnom pláne. Čo sa týka aglomerovaných obcí, Magistrát dodáva, že „návrh zákona v aktuálnej verzii uvádza, že územné vymedzenie metropolitného územného plánu určí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu vyhláškou.“ Zákon zároveň uvádza, že Bratislava bude musieť rešpektovať schválené územné plány týchto obcí, čo obmedzuje jej možnosti. I tak však ide o posun, keďže ako typickú metropolu už Bratislavu nemožno vnímať len v rámci jej katastrálnych hraníc.

Ďalšie zmeny prichádzajú v prípade vnútromestského prostredia. Ako uvádza Zákon o územnom plánovaní, Bratislava (a Košice) si môže „ustanoviť osobitné podmienky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a územnotechnické požiadavky na výstavbu na území“ – v preklade, odchýliť od toho, ako vyzerá územné plánovanie v iných mestách a lepšie si prispôsobiť plán svojim podmienkam. „Túto kompetenciu rieši splnomocňovacie ustanovenie návrhu zákona o územnom plánovaní, nie však o výstavbe,“ dopĺňa Schmucková. „Ide preto o územno-technické predpisy, tvoriace základ problematiky, ktorú by mesto chcelo upravovať vlastnými predpismi.“

Ide tak o cestu k vlastným predpisom – možno aj stavebným predpisom, ktorými disponuje napríklad Praha. Tie jej prinavrátili možnosti tvoriť mesto v súlade s pôvodným mestským blokovým urbanizmom, na rozdiel od súčasných (no silných) reliktov modernistického urbanizmu. V tomto je však Magistrát zdržanlivý. „Prípravou predpisov sa bude hlavné mesto zaoberať po schválení zákona. Vzhľadom na turbulentné prerokúvanie jeho návrhu je predčasné hovoriť o presnej podobe tejto kompetencie,“ uzatvára hovorkyňa Magistrátu.

 

Bratislava bude po novom spracúvať Metropolitný plán, zahŕňajúci aj priľahlé obce. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

 

Stavebný zákon je tak ešte stále predmetom tvrdých diskusií, aj keď je už v pokročilej fáze schvaľovania. Ak prejde v najbližšej dobe parlamentom, do platnosti by mal vstúpiť od 1. januára 2023. Digitalizácia sa predpokladá do začiatku roka 2025, čo je azda celkom odvážny termín. O niečo viac času budú mať obce na prípravu a schválenie územných plánov. Bratislavy sa to netýka, keďže ona už svoj Územný plán má.

Nová legislatíva sa výrazne dotkne každodenného života každého obyvateľa (aj návštevníka) Bratislavy. Ovplyvní spôsob a charakter výstavby, urbanizmus mesta a skôr či neskôr aj jeho architektúru, udržateľnosť či ekonomiku. Dosah tak bude mať aj na ľudí, ktorí ani nevedia o tom, že nejaké stavebné zákony existujú. Je logické, že tak závažné otázky vedú k mnohých protichodným názorom, diskusiám, kritike aj výhradám – ale i pochvalám, vyzdvihovaniu a snahe o čo najrýchlejšie prijatie.

Bratislava je v zlej situácii, čo sa týka dostupnosti bývania, príprave na klimatické zmeny alebo priateľského prístupu k investorom. Je preto správne, aby sa čo najskôr prijali zmeny, ktoré prispejú k zrýchleniu povoľovacieho procesu, väčšej transparentnosti prostredia, vyššej predvídateľností rozhodnutí a k pozitívnejšiemu postoju k rozvoju mesta. Dá sa pochopiť snaha o zníženie vplyvu volených zástupcov na procesy či rozhodnutia, čo prináša pozitíva, ale bohužiaľ aj mnoho veľmi závažných negatív.

Na druhej strane by bolo chybou, keby sa pri tomto obišlo samotné Hlavné mesto a stanoviská zverili mestským častiam, ktoré ani zďaleka nemajú takú kompetenciu vykladať veľký Územný plán. Navyše, nedáva to ani logiku; mestské časti sú nezmyselný konštrukt, ktorý musí skôr či neskôr zaniknúť. Zveriť im natoľko zásadné rozhodovanie by im dodávalo omnoho vyššiu legitimitu, rovnako ako ich štatutárom. Preto sa dá stotožniť s postojom Hlavného mesta, ale aj s inými jeho pripomienkami. Pre overenie súladu s Územným plánom stačí, aby záväzné stanoviská vydávala Bratislava.

Plnú výhodnosť však nová legislatíva dosiahne, až na zákony nadviažu ďalšie súvisiace kroky: rýchlo prijaté zmeny a doplnky územného plánu, nový Metropolitný plán, Bratislavské stavebné predpisy, príp. Bratislavské územnoplánovacie predpisy, alebo pohotovejšie spracované a prijaté územné plány zón. Keďže aj za nových podmienok pôjde o dlhotrvajúce procesy, odďalovať prijatie zákonov je kontraproduktívne.

Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe treba čo najskôr schváliť. Niektoré chyby sa dajú „vychytať“ už teraz a napraviť v rámci pozmeňovacích návrhov, iné sa ukážu po ich zavedení do praxe. V takom prípade možno jednotlivé zákony novelizovať. Určite ale nemá zmysel začať opäť odznova. Po dlhých rokoch opakovaných pokusov je už čas, aby sa nový Stavebný zákon stal realitou – a s ním aj súčasnejší prístup k výstavbe a rozvoju mesta.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

IUR spochybňuje obmedzenie právomocí samospráv v novom stavebnom zákone

03.02.2022 17:54:34 Adrian Gubčo

Nový stavebný zákon, resp. Zákon o výstavbeZákon o územnom plánovaní, bol nedávno schválený vládou a smeruje do parlamentu. Jeho aktuálna verzia však ani napriek akceptovaniu niektorých pripomienok nie je u mnohých samospráv vnímaná pozitívne. Obávajú sa totiž straty možností regulovať výstavbu. S tým nesúhlasí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý vysvetľuje „mýty“ okolo nového zákona.

Čítať viac

IUR pokračuje v objasňovaní mýtov okolo nového stavebného zákona: Obmedzia sa právomoci verejnosti?

14.02.2022 13:35:11 Adrian Gubčo

Organizácia Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) sa odborne zaoberá analýzou stavebnej legislatívy, vrátane nového stavebného zákona – resp. Zákona o výstavbeZákona o územnom plánovaní. Oba zákony sú tesne pred schvaľovaním v parlamente, sú však predmetom intenzívnej kritiky. Časť oponentov namieta, že budú obmedzené možnosti verejnosti a susedov sa k projektu vyjadriť. Je to naozaj tak?

Čítať viac

Vláda schválila Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní

12.01.2022 16:37:13 Adrian Gubčo

Vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí schválila návrhy Zákona o výstavbeZákona o územnom plánovaní, v skratke nového Stavebného zákona. Pôvodný Stavebný zákon platí už od roku 1976, odkedy bol viackrát novelizovaný. Úplne nová legislatíva by však mala reagovať na súčasné výzvy a priniesť zefektívnenie stavebného a územnoplánovacieho procesu. Urýchliť by sa malo aj povoľovanie nových stavieb.

Čítať viac

Detaily nového Stavebného zákona sú známe

10.05.2021 13:13:00 Adrian Gubčo

Nový Stavebný zákon – resp. Zákon o územnom plánovaníZákon o výstavbe – vstúpil do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). V súvislosti s tým boli oba zákony zverejnené a prvýkrát oficiálne predstavené verejnosti. Vláda SR si od prijatia zákonov sľubuje zjednodušenie povoľovania, urýchlenie ekonomického rozvoja aj vytvorenie podmienok pre masívny rozvoj nájomného bývania.

Čítať viac

Komentáre