Adrian Gubčo 14.02.2022 13:35

IUR pokračuje v objasňovaní mýtov okolo nového stavebného zákona: Obmedzia sa právomoci verejnosti?

Organizácia Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) sa odborne zaoberá analýzou stavebnej legislatívy, vrátane nového stavebného zákona – resp. Zákona o výstavbe a Zákona o územnom plánovaní. Oba zákony sú tesne pred schvaľovaním v parlamente, sú však predmetom intenzívnej kritiky. Časť oponentov namieta, že budú obmedzené možnosti verejnosti a susedov sa k projektu vyjadriť. Je to naozaj tak?

Ilustračný záber

Podľa IURu je jedným z mýtov, že „developerom platený projektant môže odignorovať pripomienky susedov“. Organizácia pripúšťa, že projektant bude mať podľa nového zákona viac právomocí ako doteraz. Stále však musí so susedmi  prerokovať pripomienky účastníkov konania. Podľa doslovnej citácie v návrhu zákona, projektant „je povinný vypracovať správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru, v ktorej uvedie vysporiadanie sa s pripomienkami uplatnenými k návrhu stavebného zámeru“.

Až po ich vysporiadaní začne stavebný úrad konanie o stavebnom zámere, o ktorom sú účastníci konania upovedomení. „V prípade, ak po prerokovaní pripomienok ostali rozpory, zákon ustanovuje stavebnému úradu jasný postup na ich vyriešenie. Bude to teda stavebný úrad, tak, ako dnes, ktorý rozhodne,“ hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ IUR. K žiadnemu svojvoľnému rozhodovaniu by tak nemalo dôjsť. Podľa IURu si možno navrhovaný postup zjednodušene predstaviť ako predrokovanie projektu pred jeho podaním na stavebný úrad, pričom toto predrokovanie zastrešuje projektant.

Ďalšou obavou je, že o konaní sa susedia nemusia dozvedieť, lebo oznamy budú posielané elektronicky. Aj v tomto prípade však inštitút tvrdí, že to tak nebude. „Táto obava je neopodstatnená, aj keď zákon počíta s digitalizáciou konaní,“ potvrdzuje Suchánek. „Návrhy zákonov pri doručovaní odkazujú na zákon o e-Governmente. Ten presne upravuje aj situácie, kedy občan nemá elektronickú schránku.“ Oslovení tak budú aj tí, ktorí nemajú aktivovanú elektronickú schránku klasickým spôsobom v listinnej podobe.

Napokon, IUR sa pozrel aj na tvrdenie, že sa zúžil okruh účastníkov konania a k stavbe sa už nemôžu vyjadriť susedia. Účastníci konania sú v navrhovanom zákone údajne takmer identickí so súčasným znením zákona, automaticky oslovení tak budú vlastníci susedných pozemkov, tí, ktorí majú k susednému pozemku právo vyplývajúce z vecného bremena, vlastníci susednej stavby a tí, ktorí majú k susednej stavbe právo vyplývajúce z vecného bremena. Upravuje sa definícia susedného pozemku – tým nie je len ten, ktorý má priamu hranicu s pozemkom, na ktorom sa pripravuje výstavba, ale aj taký, ktorý môže byť dlhotrvajúco negatívne zasiahnutý stavbou alebo prevádzkou stavby.

Obyvateľ tak nemusí byť priamym susedom stavby. Význam je napriek odlišnému textu podľa IURu rovnaký ako v dnes platnom stavebnom zákone. Určité obmedzenie účastníkov je pri inžinierskych a líniových stavbách. Pokiaľ však je stavba posudzovaná v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, v konaní o stavebnom zámere rozhoduje a rozhodnutie o stavebnom zámere vydáva príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie. „Pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie určuje účastníkov konania zákon o posudzovaní vplyvov a teda aj v takýchto prípadoch nebudú relevantní účastníci konania opomenutí,“ uzatvára J. Suchánek.

 

Za jeden z najväčších problémov nového zákona možno označiť zmenu v prístupe k ochrane pamiatok, nie však komunikáciu s verejnosťou

 

IUR je združenie, tvorené predovšetkým zástupcami viacerých významných aktérov na bratislavskom stavebnom trhu a v biznise. Členmi združenia sú architekti, inžinieri, projektanti, stavebné firmy, právnici, realitky a ďalší. Kľúčovými členmi sú však developeri. Všetky tieto strany majú eminentný záujem na zmene súčasnej stavebnej legislatívy, ktorá komplikuje priamočiarosť povoľovania a spomaľuje výstavbu. Aj preto sa IUR aktívne vyjadruje k novému zákonu, ktorý sľubuje zásadné zmeny vo fungovaní stavebného rozvoja na Slovensku.

Neúmerná dĺžka povoľovacích procesov, ktorá sa negatívne odráža na cenách nehnuteľností aj ekonomickom rozvoji krajiny, je nepopierateľným faktom. Už legendárne je medzinárodné porovnanie v rámci rebríčka Doing Business, v rámci ktorého má Slovensko nelichotivú pozíciu krajiny, kde povoľovanie stavieb trvá dlhšie ako v mnohých štátoch subsaharskej Afriky. Dlhé procesy nie sú dané len byrokraciou alebo politickými zásahmi starostov či primátorov (čomu sa venuje posledný príspevok). Do veľkej miery sú zodpovednými aj opakované odvolania a obštrukcie, za ktorými stoja záujmové združenia alebo individuálni občania.

Súčasná legislatíva totiž umožňuje podať odvolanie (a niekedy aj zo zhodnými pripomienkami) na každom stupni povoľovacieho procesu – pri územnom, stavebnom aj kolaudačnom konaní, pri veľkých stavbách aj pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie či pri zisťovacom konaní. Príprava nových zámerov sa tak preťahuje o mesiace aj roky. Túto situáciu sa dokonca naučili zneužívať niektoré osoby či politici, ktorí odďalujú development a pokúšajú sa za to získať určité výhody. V princípe však nerobia nič nelegálne.

To treba nepochybne zmeniť. Samozrejme, verejnosť má absolútne právo vyjadriť sa k výstavbe, ktorá sa jej priamo dotýka alebo môže negatívne ovplyvniť jej život a majetok. Aj v tomto smere však existujú limity – a tie treba ošetriť zákonom. Tak, ako je vo verejnom záujme ochrana práv občanov, tak je ním aj vytváranie dobrých podmienok pre podnikanie a stavebný rozvoj. Medzi oboma stranami je potrebné hľadať kompromis. Súčasná legislatíva týmto kompromisom rozhodne nie je, kým navrhovaná je k nemu omnoho bližšie.

Niektorí kritici nového zákona tvrdia, že je „napísaný pre developerov“. Problémom má byť, že developeri môžu na svojom pozemku navrhovať zmenu územného plánu – hoci to do istej miery platí už dnes. IUR takisto upozorňuje, že stavebné úrady budú mať väčšiu kontrolu vďaka digitalizácii procesov alebo sa ruší inštitút dodatočného povolenia stavby. Komentáre IURu treba brať rezervovane, predsa len ide o združenie, ktorého súčasťou sú developeri, napriek tomu sa nezdá, že by nový zákon bol katastrofou.

Nedá sa povedať, že by nemal chyby alebo neprinášal odôvodnené obavy. V súčasnosti sa ako najvážnejší problém črtá ohrozenie pamiatkovej starostlivosti, keďže sa zvýši administratívna záťaž na personálne poddimenzované pamiatkové úrady alebo zmení spôsob ochrany archeologických nálezísk. Otázna je koncentrácia moci v rukách riaditeľa (alebo riaditeľky) veľkého štátneho stavebného úradu, časový rámec digitalizácie a prechodu na elektronický systém alebo výber tvorcu tohto systému. Všetko sú to závažné témy, ktoré si zasluhujú samostatnú diskusiu a vhodné riešenie.

Tým však nie je úplné odmietnutie zákona. Aj ten najlepšie mienený a napísaný zákon sa môže stretnúť s problémami, ktoré sa ukážu až po čase. Vtedy ho treba opraviť či novelizovať. To je aj prípad nového stavebného zákona. Predovšetkým ho však treba už čím skôr prijať - ideálne už zajtra - a začať zavádzať do praxe. Pre rozvoj Bratislavy a Slovenska ide o zásadnú otázku.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.