Simona Schreinerová 09.10.2026 16:00

Viac peších zón a úpravy podľa manuálu. Kandidáti na primátora hovoria, ktoré lokality sa zmenia (anketa)

Bratislava stojí pred otázkou, ako meniť svoje verejné priestory tak, aby boli kvalitnejšie, bezpečnejšie a lepšie slúžili obyvateľom. Mnohé úpravy sú však terčom kritiky alebo predmetom debát na úrovni odborníkov, laikov i politikov. Kandidátov na post primátora sme sa preto pýtali, ktoré miesta považujú za najväčší problém a aké konkrétne kroky chcú v tejto oblasti podniknúť.

Zdroj: Ľubomír Géci, Team Bratislava, Jozef Ráž

Kvalita verejných priestorov patrí medzi témy, ktoré výrazne ovplyvňujú každodenný život v Bratislave. Mesto má množstvo námestí, ulíc, parkov či nábrežných priestorov s potenciálom stať sa prirodzenými centrami mestského života, mnohé z nich však na svoju premenu stále čakajú.

Bratislava má možnosti, ktoré môžu kvalitu verejných priestorov ovplyvniť. Patri k nim Manuál verejných priestorov či architektonické súťaže, ktoré sa v poslednom období stávajú štandardom po vzore vyspelých európskych miest. Otázkou zostáva, do akej miery ich bude budúce vedenie mesta využívať aj naďalej a aké konkrétne miesta sa dostanú medzi jeho priority.

Na predstavy o budúcnosti bratislavských verejných priestorov sme sa preto pýtali kandidátov na primátora Ľubomíra Geciho (Myslovensko), Jozefa Ráža (nezávislý kandidát) a Matúša Valla (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita, Demokrati). Zuzana Šubová (Slovenskí Piráti) sa do ankety rozhodla nezapojiť.

Otázky:

• Ktoré verejné priestory v Bratislave považujete z urbanistického, architektonického či funkčného hľadiska za najproblémovejšie a ako ich plánujete zlepšiť?  

• V ktorých lokalitách by mohlo počas najbližších štyroch rokov dôjsť k utlmeniu automobilovej dopravy?

• Bratislava má k dispozícii manuál verejných priestorov, v praxi sa však nevyužíva v každom prípade. Budete tlačiť na rozšírenie jeho používania, alebo ho naopak nebudete brať pre mesto ako záväzný dokument? 

• Na ktoré verejné priestory alebo budovy plánujete vyhlásiť počas najbližších štyroch rokov architektonické súťaže? 

Odpovedajú:

• Ľubomír Geci

• Jozef Ráž

• Matúš Vallo

Stav predstaničného priestoru trápi aj kandidátov na primátora. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ktoré verejné priestory v Bratislave považujete z urbanistického, architektonického či funkčného hľadiska za najproblémovejšie a ako ich plánujete zlepšiť?  

Ľubomír Geci: Myslím, že aktuálne najväčším problémom je Kamenné námestie. Architektonická súťaž už prebehla, preto budem robiť všetko pre to, aby sa podarila komplexná rekonštrukcia celého priestoru, vrátane podzemnej garáže a pešej zóny smerom k Námestiu SNP.

Z urbanistického hľadiska vidím ako najproblémovejšiu oblasť Mlynských nív, takzvaný nový downtown. Celá oblasť sa primárne spolieha na individuálnu automobilovú dopravu a električková trať tomu len čiastočne pomôže. Pomohla by aj železničná zastávka Bratislava centrum v Zimnom prístave a trať cez letisko od Ivanky pri Dunaji napojená na trať k Prístavnému mostu. Vlaky zo Senca a okolitých obcí by išli priamo do centra a veľa ľudí by to presvedčilo, aby necestovali do Bratislavy autom.

Z funkčného hľadiska je najproblémovejšia asi Šancová ulica, ktorú treba odbremeniť a spraviť z nej pokojnejšiu ulicu. Niečo také bude možné až po dostavbe Severnej tangenty, ktorá by mala byť určite priorita, ak chceme zlepšiť životné podmienky v meste.

Jozef Ráž: Predstaničné námestie a Obchodná. Mesto o nich roky hovorí a nič s nimi neurobilo. Na Predstaničné námestie sa robia štúdie a popritom mesto púšťa do rôznych drobných úprav, ktoré ani zďaleka nestačia. Nad námestím navyše visí dlhoročný spor. Spoločnosť Transprojekt mala s mestom zmluvu o budúcej zmluve na rekonštrukciu stanice a námestia, po zmene vedenia sa projekt stopol a firma žaluje mesto o približne 17 miliónov eur.

Pohľadávka je dodnes v konkurznom konaní a nikto nevie povedať, čo bude s ňou ani s projektovou dokumentáciou, ktorú mesto už raz zaplatilo. Mesto zároveň platí externú advokátsku kanceláriu, hoci má vlastný právny odbor. Kým sa tento spor nevyrieši, bude sa na námestí len dláždiť. Ako primátor chcem tento spor uzavrieť a námestie riešiť so železnicami ako jeden projekt s jedným harmonogramom, lebo stanicu opraví štát, projekt je zazmluvnený a súťaž na zhotoviteľa bude v roku 2027.

Plánujem kompletnú revitalizáciu tohto územia, aby bolo funkčné a ľudia sa tam necítili tak, ako dnes. Obchodná má problém s bezpečnosťou, ale aj s tým, ako vyzerá. Takáto ulica, navyše s tak unikátnym výhľadom na hrad, nemôže vyzerať ako z divokých 90-tok. Mesto má v šuplíku koncept jej zmeny. Určite by sme zaviedli manuál toho, ako majú jednotlivé prevádzky vyzerať, aby sme výrazne znížili vizuálny smog a zaviedli jasné pravidlá.

Matúš Vallo: Ide najmä o Kamenné námestie, Trnavské mýto, Hlavnú stanicu a Predstaničné námestie, podmostie Mosta SNP a z dopravného hľadiska aj Račianske mýto. Nie na všetky tieto územia máme odpoveď, keďže vlastníctvom pozemkov do nich vstupuje aj štát alebo developeri.

Odpoveďou na Kamenné námestie je 3. etapa rekonštrukcie Živého námestia, ku ktorej pristupujeme po dokončení Námestia SNP a Námestia Nežnej revolúcie a po úspešnom doriešení súdneho sporu ohľadne podzemného parkoviska. V prípade Trnavského mýta pôjde najmä o definitívne rozhodnutie štátu ohľadne Filiálky a dokončenie nového Istropolisu developerom. My v spolupráci s mestskou časťou zatiaľ pripravujeme riešenie Novej tržnice a verejného priestoru v jej okolí.

Hlavná stanica a Predstaničné námestie sú samostatný a dlhotrvajúci problém spôsobený vlastníctvom Hlavnej stanice štátom a neochotou dohodnúť sa na spoločnom riešení. My sme ponúkali riešenie aj s aktiváciou pozemkov mesta a pripravovali urbanistickú súťaž, ktorá by nám priniesla riešenie. Nové vedenie železníc však od tejto súťaže opustilo a za tri roky sa im podarilo zrekonštruovať len záchody na Hlavnej stanici, hoci podľa pôvodného harmonogramu sme už dnes mohli poznať výsledky súťaže a začať riešiť toto územie komplexne. Veríme však, že sa dočkáme vlády, ktorá sa k tomuto projektu vráti, pretože dovtedy toto územie môžeme riešiť len systémom tzv. "quick wins", ako doteraz.

Podmostie Mosta SNP budeme po dokončení Vydrice riešiť v súčinnosti s developerom a na prepojenie Podhradia s centrom mesta je našou odpoveďou Plató, na ktorého príprave a realizácii pracujeme. Pre riešenie Račianskeho mýta je potrebné najprv dokončiť stredný okruh mesta tzv. severnou tangentou, ktorej nové trasovanie pripravíme a pokúsime sa na túto investíciu získať aj novú vládu.

Námestie Nežnej revolúcie bolo onovené, Kamenné námestie na zmenu čaká. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V ktorých lokalitách by mohlo počas najbližších štyroch rokov dôjsť k utlmeniu automobilovej dopravy?

Ľubomír Geci: Ak sa bavíme o najbližších štyroch rokoch, reálne ma napadá Kollárovo námestie a po rekonštrukcii Kamenného námestia aj jeho okolie.

Na Kollárovom námestí si viem predstaviť pešiu zónu od Živnostenskej po Obchodnú so vstupom len pre zásobovanie. Muselo by tam prísť aj k úprave priestoru pred Alžbetkou. Pred budovou STU by bola obojsmerná premávka a pred križovaním s električkou by pribudol semafor z oboch strán, keďže jeho dnešná absencia od Mickiewiczovej spôsobuje dopravné problémy.

Ak sa podarí zrealizovať rekonštrukciu Kamenného námestia a vybudovať podzemnú garáž, viem si predstaviť pešiu zónu medzi Kamenným námestím a Námestím SNP. Autá by jazdili po Rajskej a Dunajskej, ktorá by sa po presune parkovacích miest do garáže zobojsmernila. Doprava by tam bola dôkladne utlmená.

Jozef Ráž: Jazdné pruhy na hlavných ťahoch neuberiem, kým mesto nemá obchvat a záchytné parkoviská. Utlmenie má zmysel tam, kde ľudia dostanú alternatívu. Dopravu z mesta reálne stiahnu záchytné parkoviská na Zlatých pieskoch, Boroch a pri Janíkovom dvore s MHD v cene, garážové domy na sídliskách a tunel Karpaty. Najprv alternatíva, potom obmedzenie.

Matúš Vallo: K utlmeniu dopravy v centre mesta môže prísť potom, ako vyriešime parkovanie na Kamennom námestí, a na tomto riešení momentálne pracujeme. K utlmeniu dopravy tiež môže prísť v okolí Americkej ambasády, keď sa presťahuje na svoje nové miesto. V súvislosti s prípravou nového územného plánu budeme tiež presadzovať princíp polycentrického mesta, ktorý najmä v nových štvrtiach bude zahŕňať aj utlmené dopravné lokality.

Obchodná je vo všeobecnostni vnímaná ako problém. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava má k dispozícii manuál verejných priestorov, v praxi sa však nevyužíva v každom prípade. Budete tlačiť na rozšírenie jeho používania, alebo ho naopak nebudete brať ako záväzný dokument pre mesto? 

Ľubomír Geci: Áno, určite budem tlačiť na jeho využívanie. Je pre mňa nepochopiteľné, že sa ním neriadia ani mestské časti. Jediné, čo by som na ňom zmenil, je zreálnenie vizuálov ulíc, keďže si mesto v najbližších desaťročiach nebude môcť dovoliť rekonštrukcie na štandard, aký je v týchto materiáloch.

Jozef Ráž: Manuál ostáva a bude záväzný pre všetky stavby mesta a jeho organizácií. Je dôležité, aby mali verejné priestory z časti jednotný vizuál niektorých prvkov. Určite ho budem ponúkať aj mestským častiam. Doplním doň to, čo mu chýba najviac, bezpečnosť či osvetlenie podchodov a trás k zastávkam.

Manuál ale zároveň nemôže byť dôvodom, prečo oprava chodníka alebo zastávky bude trvať rok, ani zámienkou, prečo lavička alebo kôš stoja niekoľkonásobok bežnej ceny. Mesto dnes nakupuje draho a jednotný vizuál to neospravedlňuje. Pri bežnej údržbe má platiť jednoduchý štandard a rýchly postup.

Matúš Vallo: Manuál verejných priestorov je pre hlavné mesto a jeho organizácie záväzný a pri mestských projektoch slúži ako základný rámec napríklad pre návrh mobiliáru. Pri súkromných investoroch a developeroch majú dokumenty ako Manuál verejných priestorov či Princípy a štandardy lavičiek najmä odporúčací charakter. Mesto však pri konzultáciách a pri projektoch, ktoré majú dosah na verejný priestor, odporúča riešenia v súlade s Manuálom verejných priestorov.

Mnauál verejných priestorov prispel k zmene tváre viacerých lokalít. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Na ktoré verejné priestory alebo budovy plánujete vyhlásiť počas najbližších štyroch rokov architektonické súťaže? 

Ľubomír Geci: Určite by som chcel vyhlásiť architektonickú súťaž na priestor pod Mostom SNP, aby to bolo dôstojnejšie a reprezentatívnejšie miesto, než akým je teraz.

Tiež by som vyhlásil súťaž na Hodžovo námestie, ktoré si už zaslúži úplnú rekonštrukciu. Súťaž by mala odpovedať aj na otázku, či je tam vôbec potrebný podjazd. Osobne som názoru, že autá by primárne nemali byť smerované od Mosta SNP po Staromestskej v smere na Námestie slobody, ale na Štefánikovu, aby obišli úzke ulice. K takémuto presmerovaniu by mohlo dôjsť najmä po výstavbe Severnej tangenty, keď sa uvoľní kapacita na Šancovej.

V neposlednom rade tu vidím veľké možnosti zlepšenia Obchodnej ulice, preto si myslím, že aj táto ulica si zaslúži architektonickú súťaž.

Jozef Ráž: Špeciálnu pozornosť určite budem venovať prístavu, kde môže vzniknúť naozaj krásny projekt. Verejnosť spozná víťaza medzinárodnej súťaže už krátko po voľbách. Pri mnohých verejných priestoroch budem určite pokračovať aj vo víziách súčasného vedenia mesta. Aj keď primátorovi môžem mnohé vytýkať, práve verejné priestory sú jeho doménou. Žiadny manuál však nemôžem byť dôvodom, aby sme mali niektoré prvky ako lavičky a podobne výrazne drahšie len preto, že sú dizajnové.

Matúš Vallo: Aktuálne prebieha súťaž na peší most, ktorý spojí Nove Lido s novým centrom a spoločne s kľúčovými stakeholdermi pripravujeme zadanie súťaže na park a ďalšie verejné priestory v území Nového Lida a Southbank. Uvažujeme tiež o ďalších možných formách súťaže, ktorá sa bude týkať parku vo východnej časti územia Mlynské Nivy, kde sme transparentne získali pozemky od developerov formou kontribúcie.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.