YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 25.10.2022 13:33

Kandidáti na primátora: Metropolitný inštitút potrebuje zmeny

Už o niekoľko dní sa budú konať komunálne voľby, ktoré ovplyvnia smerovanie Bratislavy na najbližšie štyri roky. Metropola Slovenska prežíva náročné obdobie, v ktorom sa musí vysporiadať s následkami pandémie, vojny alebo inflácie. Do toho vstupujú ďalšie výzvy v podobe klimatickej zmeny, demografickej zmeny, ekonomického rozvoja alebo dostupnosti bývania. Aké riešenia ponúkajú jednotliví kandidáti?

Zľava Rudolf Kusý, Martin Mlýnek, Matúš Vallo. Zdroj: Zoznam.sk, Martin Mlýnek, Matúš Vallo

Zľava Rudolf Kusý, Martin Mlýnek, Matúš Vallo. Zdroj: Zoznam.sk, Martin Mlýnek, Matúš Vallo

Predvolebná súťaž vygenerovala trojicu relevantných kandidátov z neextrémistického prostredia. Svoj post chce obhájiť aktuálny primátor Matúš Vallo, nahradiť ho chce doterajší dlhoročný starosta mestskej časti Bratislava – Nové Mesto Rudolf Kusý alebo prednosta Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Martin Mlýnek. Všetci ponúkajú vlastné vízie budúcnosti rozvoja hlavného mesta, ktoré však v rámci vyhrotenej kampane mierne zanikajú.

YIM.BA preto oslovila všetkých troch kandidátov a položila im sériu otázok, zameraných na rozvoj Bratislavy. Odpovedali dvaja kandidáti.

 

Otázky:

  • Čo definujete ako kľúčový problém v rozvoji Bratislavy a ako ho hodláte riešiť?

  • Ako chcete riešiť problém nízkej dostupnosti bývania?

  • Ako chcete zdynamizovať proces obstarávania Zmien a doplnkov Územného plánu a ako chcete za najbližšie štyri roky pokročiť v príprave nového Územného plánu?

  • Ste spokojný s výkonom Metropolitného inštitútu Bratislavy? Pokiaľ nie, plánujete  nejakým spôsobom zmeniť spôsob jeho práce, prípadne ho zrušiť? Pokiaľ áno, aké aktivity by mal MIB počas Vášho mandátu vykonávať?

  • Aké dopravné stavby a projekty plánujete počas Vášho mandátu rozbehnúť, realizovať a dokončiť? 

  • Aký je Váš názor na vznik novej železničnej stanice na Filiálke a na výstavbu tzv. Severnej tangenty? 

  • Aký je Váš názor na vznik Národného kultúrneho a kongresového centra?

  • Ako si predstavujete Bratislavu v roku 2050?

 

Odpovedajú:

  • Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava – Nové Mesto

  • Martin Mlýnek, prednosta Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto

 

Matúš Vallo dostal taktiež priestor na vyjadrenie, vzhľadom na časovú zaneprázdnenosť sa ho rozhodol nevyužiť.

 

Výstavbu električky v Petržalke považujú kandidáti za významnú prioritu. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Čo definujete ako kľúčový problém v rozvoji Bratislavy a ako ho hodláte riešiť?

Rudolf Kusý: V kontexte aktuálneho volebného obdobia je to určite dostavba električky do Petržalky.

Martin Mlýnek: Hlavným problémom Bratislavy dlhodobá nedisciplína pri nakladaní s prostriedkami mesta, ktorá ústi do súčasnej ekonomickej situácie mesta. Posledné  a ekonomicky najlepšie štyri roky boli premárnené. Bratislava má najvyšší dlh (nie miery zadržania, v čom sa ne-ekonómovia neustále pletú) a zároveň skoro neexistujúci rezervný fond. Finančná stabilizácia by mala byť hlavným cieľom budúceho primátora, nech je to ktokoľvek. Zároveň disciplinované a efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi nevedie k zastaveniu rozvoja mesta. Práve naopak, bez fiškálnej disciplíny nedosiahne primátor svoje ciele, ale ostane len snílkom, ktorý sníva a pretavuje svoje sny do vizualizácií, na ktorých realizáciu mu neustanú zdroje. Tak ako na električku, ktorú dnes bude mesto robiť na fázy, napriek tomu, že dva roky tvrdil primátor niečo iné... Ak vôbec bude dostavaná v budúcom období.

 

Ako chcete riešiť problém nízkej dostupnosti bývania?

Rudolf Kusý: Zahájenie výstavby mestských nájomných bytov z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania a ministerstva dopravy. Podmienky financovania zo ŠFRB sú výhodné aj pre Bratislavčanov, iba súčasné vedenie mesta to nevidí.

Mesto, ako dobrý hospodár, by malo využívať všetky existujúce efektívne nástroje na výstavbu nájomného bývania a neprenášať toto bremeno na občanov Bratislavy (formou napr. zvyšovania dane z nehnuteľnosti) ani na budúcich vlastníkov bytov (formou vyššej predajnej ceny bytov).

Vstúpiť do rokovania s ministerstvom financií o odkúpení štátnych nehnuteľností vhodných na prestavbu na účel bývania. Touto aktivitou pomôžeme zvýšiť počet potrebných mestských nájomných bytov a zároveň skultivujeme často zanedbané až schátrané objekty v Bratislave.

Za 4 roky je možné vystavať v Bratislave viac ako 800 mestských bytov.

  • Šustekova

  • areál dopravného podniku Jurajov dvor, bývanie pre zamestnancov

  • rekonštrukcia zanedbaného mestského objektu na Velehradskej

  • internát v Záhorskej Bystrici získaný od BSK

  • objekt Ministerstva vnútra v Dúbravke

  • a pokračovanie v projektoch, ktoré mesto vytypovalo a za 4 roky sú s výnimkou projektu na Muchovom námestí, ktorý má povolenie, len v procese štúdie, resp. projektovej dokumentácie.

Martin Mlýnek: Tvrdenia, že by mesto vedelo postaviť nejaké veľké množstvo nájomných bytov, ktoré by nejako zmenilo situáciu na trhu, je populizmus. Mesto môže aktualizovať svoj územný plán a tak dať jasné pravidlá výstavbe pre všetkých developerov a tým zrýchliť výstavbu. Ak niekde má mesto pôsobiť, tak je to adresná sociálna pomoc, napríklad v bytovej politike pre určité povolania. Učitelia, sociálni pracovníci, prípadne iný personál, spojený s verejnými službami. Zároveň vytvárať sociálnu sieť pre rodiny či jednotlivcov ako prevenciu vzniku ľudí bez domova. Riešiť situáciu, už keď prídu o svoje bývanie, je ďaleko náročnejšie.

 

Kým Rudolf Kusý chce pokračovať v rozvoji nájomného bývania, Martin Mlýnek považuje len mestské projekty za nedostatočné. Zdroj: The Büro / Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Ako chcete zdynamizovať proces obstarávania Zmien a doplnkov Územného plánu a ako chcete za najbližšie štyri roky pokročiť v príprave nového Územného plánu?

Rudolf Kusý: Mestské časti majú svoje úlohy a svoje právomoci a magistrát zas svoje. Magistrát hlavného mesta nie je nadriadený vo vzťahu k mestským častiam, pretože sila Bratislavy je v spolupráci medzi mestom a mestskými časťami a vo vzájomnej pomoci.

V prípade developerských projektov musí mesto spolupracovať s mestskou časťou pri vydaní záväzného stanoviska, aby nemohli vzniknúť dodatočné problémy, že napr. mesto súhlasí so zámerom, ale mestská časť nie. Táto spolupráca by mala byť v otázkach urbanizmu, dopravy, ale hlavne životného prostredia spoločná a nie protichodná.

Mestské časti musia mať možnosť spolupracovať na tvorbe veľkých územných celkov, ktoré presahujú ÚPZ z pohľadu obsluhy územia a musia aj v úzkej spolupráci riešiť zmenu kompozície ulíc – máme jeden priestor a nie je vhodné umelo presadzovať jeden druh dopravy pred druhým. Tu si treba uvedomiť, že prvoradou je verejná osobná doprava.

Martin Mlýnek: Nemal hlavne o tomto byť MIB? Čo sa za posledné štyri roky zmenilo? Dnes primátor tvrdí, že už je sekcia územného plánovania na MIB-e. Gratulujem. Zásadná reforma/zmena územného plánu bude kedy? Nie je jednoduché meniť územný plán, legislatívny proces a prijatie nového zákona (Zákon č. 200/2022 Z. z. Zákon o územnom plánovaní) dúfam situáciu zlepší. Každopádne tu vidím zásadne zlyhanie vedenia magistrátu a vlastne pokračovanie v disfunkcii. Územný plán je základný dokument a zákon mesta a tak k nemu treba pristupovať. Trvať na stabilizovaných zónach a neustupovať požiadavkám developerov a zároveň integrovať nové poznatky do územného plánovania. Môže to byť jedna z úloh MIBu, ale treba hlavne zdynamizovať fungovanie mestských inštitútov. Metropolitný územný plán treba aktualizovať, pričom lehoty by mali práve verejné orgány dodržiavať a v čo najkratšom čase vykonať práce.

 

Ste spokojný s výkonom Metropolitného inštitútu Bratislavy? Pokiaľ nie, plánujete nejakým spôsobom zmeniť spôsob jeho práce, prípadne ho zrušiť? Pokiaľ áno, aké aktivity by mal MIB počas Vášho mandátu vykonávať?

Rudolf Kusý: Ide o veľmi nákladnú inštitúciu, ktorá sa v tejto chvíli venuje hlavne nákladným architektonickým súťažiam, prevažne bez ďalšieho využitia.

Je potrebné vykonať audit nákladov na jeho prevádzku aj činnosť a zamyslieť sa nad ďalším postupom. Osobne vnímam podobnú inštitúciu pre mesto prínosnú, ale chcel by som sa skutočne podrobne oboznámiť s tým, či v súčasnom modeli nejde len továreň na štúdie s rozpočtom mnohých miliónov EUR.

Martin Mlýnek: Komisia územného plánovania mesta New York má trinástich členov. Z nich riaditeľa a šesť členov menuje primátor (starosta) mesta New York a starostovia mestských častí (Borough) menujú zvyšných piatich členov. Takýto model mi je sympatický, určite by som sa vydal takouto cestou. Teda riaditeľa MIB-u by mal vyberať primátor, pričom efektívne je, aby ním bol hlavný architekt(ka) mesta. Zároveň aj mestské časti majú právo byť reprezentované a teda mali by právo menovať členov MIB-u. Zaviedol by som model trinástich členov, riaditeľa (hlavného architekta) by menoval magistrát a ďalších šesť členov. Ďalších päť členov by menovali mestské časti s najväčším počtom obyvateľov, ideálne svojich vedúcich referátov či oddelení územného plánovania. Zároveň ale zmenu územného plánu zo stabilizovaného územia na rozvojové alebo opačne by museli odhlasovať aspoň deviatimi hlasmi z trinásť, prípadne iné špecifické zmeny, ako možnosť 100% koeficientu zastavanosti. Takto by bol MIB efektívnym a zároveň aj pluralitným orgánom.

Samozrejme moja predstava je, že by mal zároveň rozšíriť svoje pôsobenie o výskumné činnosti v spolupráci s univerzitami, kde by mohli spolupracovať na aplikovaní nových technológií v oblasti dopravy, environmentalizmu, IoT (smart city) a mnohých iných trendoch.

Dnes MIB nenapĺňa funkciu, na ktorú bol zriadený. Je neefektívnym orgánom, naviac vytvára podklady skôr pre architektonické súťaže a ani participácie nevykonáva správne. Napríklad Staré Mesto a jeho zástupcovia ani neboli prizývaní do participácií tvorby verejného priestranstva, napriek tomu, že mnohé navrhované zmeny boli práve na území Starého Mesta. Prezamestnanosť je ďalší problém.

 

Martin Mlýnek kritizuje absenciu participácie pri tvorbe projektov MIBu. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Aké dopravné stavby a projekty plánujete počas Vášho mandátu rozbehnúť, realizovať a dokončiť?

Rudolf Kusý: Električku do Petržalky, záchranu polikliniky Tehelná, viacúčelovú športovú halu v Petržalke, či nové PKO.

Martin Mlýnek: Mojím cieľom je rozbehnúť tvorbu cyklotrás medzi Dúbravkou, Lamačom, Karlovkou a Devínskou Novou Vsou a zvyškom mesta. Zároveň je mojim zámerom začať projektovať električku do Podunajských Biskupíc a prípadne aj rozbehnúť posúdenie EIA. Petržalská električka bude absolútna priorita, keďže 30.000 Petržalčanov súčasný primátor podrazil. Sľúbil, že budú chodiť električkou koncom roka 2023, dnes budeme radi, ak to bude v roku 2025. Súčasnému vedeniu a primátorovi chýba finančná disciplína, aby svoje sľuby a ciele vedel napĺňať. Je to veľmi vážny problém.

 

Aký je Váš názor na vznik novej železničnej stanice na Filiálke a na výstavbu tzv. Severnej tangenty?

Rudolf Kusý: Jednoznačne preferujem variant zapustenia železnice pod zem a to vrátane stanice na Filiálke. Na povrchu by som totiž najradšej videl park a zelenú voľnočasovú plochu, ktorá bude slúžiť obyvateľom zo širokého okolia. Tento plán sme začali v tejto lokalite napĺňať nedávno vybudovaním parku na pozemku viac ako 2.000 metrov štvorcových, ktorý sme získali od mesta.

Martin Mlýnek: Severná tangenta a Filiálka sú infraštruktúra, ktorú treba riešiť s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Sú to náročné projekty, kde treba súhlas mnohých strán. Staré Mesto by malo mať nultý obchvat tak, aby doprava do neho nevstupovala. Za pôsobenia Zuzany Aufrichtovej sme začali monitorovať emisnú situáciu v Starom Meste, keďže našim cieľom je zriadiť nízkoemisnú zónu. Monitoring nájdete tu. Výsledky nie sú povzbudivé, Magistrát ale nie je pripravený na zriadenie nízkoemisnej zóny.

Čiže Severná tangenta by pomohla. Filiálka by určite tiež pomohla, ale základná otázka je, či by sa nemala Bratislava napojiť do vysokorýchlostnej železničnej infraštruktúry. Je to skôr na inú diskusiu a teda ja by som sa rád dostal do Paríža či Ríma vlakom za 3-4 hodiny ešte za svojho života. Ale vzhľadom na to, ako je spravovaný štát a keď mesto za súčasného primátora nezvládne električku v Petržalke, tak môžem asi iba snívať.

 

Podľa Rudolfa Kusého Bratislava potrebuje nové spoločenské a kongresové centrum na Trnavskom mýte. Zdroj: Immocap

 

Aký je Váš názor na vznik Národného kultúrneho a kongresového centra?

Rudolf Kusý: To nie je len otázka na Národné kongresové centrum. Bratislava potrebuje nové spoločensko-kultúrne a kongresové centrum, verím, že jedno vznikne na Trnavskom mýte.

Martin Mlýnek: Nemám žiadny problém s Národným kultúrnym a kongresovým centrom, ak jeho výstavba a prevádzka bude financovaná zo súkromných zdrojov.

 

Ako si predstavujete Bratislavu v roku 2050?

Rudolf Kusý: Ako mesto, kde sa dobre žije všetkým vekovým aj sociálnym skupinám. Mesto, ktoré vníma potreby svojich obyvateľov a robí ich každodenný život čo najpríjemnejším. Teda mesto, postavené na udržateľnej doprave, ktoré kombinuje kvalitnú a efektívnu verejnú hromadnú dopravu s alternatívnymi spôsobmi dopravy, ako je integrovanie železnice do systému verejnej dopravy, cyklistika alebo pešia dopravu. Zároveň ale ako mesto, ktoré má vybudovaný systém záchytných parkovísk na okraji mesta, aj v jeho centre. Bratislava v roku 2050 musí mať vybudovaný robustný bytový fond, ktorým môže realizovať aktívnu politiku podpory dostupného bývania pre ohrozené skupiny obyvateľov, seniorov, matky samoživiteľky, mladé rodiny s deťmi. Jednou z hlavných priorít do roku 2050 musí byť jednoznačne rozvoj obnoviteľných zdrojov a zníženie energetickej náročnosti fungovania mesta. To je jediná cesta, ako udržíme náklady na život v Bratislave dlhodobo na udržateľnej úrovni.

Martin Mlýnek: Už som naznačil mnohé, rád by som bol, ak by bola napojená na vysokorýchlostnú železničnú infraštruktúru a vedeli by obyvatelia Bratislavy železnicou docestovať kdekoľvek v kontinentálnej Európe rýchlejšie ako lietadlom (prípadne aj z Košíc). Bratislavu ako mesto so špičkovou univerzitou, so špičkovými školami a dobrým miestom na život. Environmentálne vyváženým hospodárstvom, novými mestskými parkami a adresnými sociálnymi službami. A samozrejme, vôbec by som sa nebránil tomu, aby rástla počtom obyvateľov. Všetko v rámci našich možností, zodpovedne, efektívne a disciplinovane pre obyvateľov Bratislavy.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 1.: Strategický rozvoj mesta

05.11.2018 14:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavím v troch článkoch.

Čítať viac

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 2.: Dostupnosť bývania a regulácie

07.11.2018 15:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavím v troch článkoch. Toto je druhý, prvý nájdete tu.

Čítať viac

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 3.: Downtown, nábrežie a nové centrum Bratislavy

09.11.2018 19:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavujem v troch článkoch. Toto je tretí, prvý nájdete tu, druhý tu.

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube