Adrian Gubčo 05.09.2025 16:00

Kameň sa vracia do Bratislavy. Nové projekty stavili na nadčasové fasády, masívnejšie použitie je otázne

Kvalita architektúry v Bratislave sa zvyšuje. Ide možno o odvážne tvrdenie, oproti realizáciám zo začiatku tohto storočia je však rozhodne ďalej. Dané to je zvyšujúcou sa náročnosťou zákazníkov, trhu a aj snahou investorov o poskytnutie exkluzívneho produktu. Dôležitú úlohu má pritom fasádne prevedenie stavieb. Z tohto dôvodu sa na niektorých bratislavských projektoch v poslednej dobe objavilo kamenné obloženie.

Zdroj: JTRE, Nino Belovič / YIM.BA

Návrat kameňa do Bratislavy

Z historického hľadiska boli dominujúcimi materiálmi bratislavských stavieb drevo a kameň. Oba materiály boli dobre dostupné vďaka prítomnosti lesov a kamenného podkladu Malých Karpát. Významné kameňolomy boli na viacerých miestach vrátane Podhradia, Bratislavského hradu (severnej terasy) a neskôr Devína. Preto stavitelia využívali kameň ako konštrukčný materiál aj na realizáciu výzdobných prvkov.

Naozaj masovo sa rozšíril po vzniku Československa. Kamenné obloženie sa stalo výsadou významných verejných stavieb, súkromných projektov aj exkluzívnejších bytových a rodinných domov. Špeciálne miesto mal travertín, ktorý je dnes označovaný za národný kameň Slovenska. Travertínové obloženie bolo umiestnené na viaceré stavby, čím chceli investori nezriedka deklarovať ich národný význam alebo orientáciu.

Hoci sa na túto tradíciu čiastočne nadviazalo aj v povojnovom období, keď získali niektoré stavby bohaté kamenné obloženie – zmieniť možno komplex Prioru a hotela Kyjev, Istropolis, nové SND či budovu NR SR – postupne sa začal z budov vytrácať. V porevolučnom období sa používal už len zriedka, najčastejšie len vo forme detailu popri omnoho rozšírenejších omietkach, hliníkových prvkoch a v čoraz väčšej miere aj keramických fasádach z tehál.

V posledných rokoch sa ale predsa len objavil na niekoľkých projektoch. K výrazným realizáciám v tomto smere patria Blumental alebo komplex Nivy. Aktuálne sa zároveň budujú až tri developmenty, kde sa kamenné fasády zásadným spôsobom podieľajú na celkovom výraze architektúry. Ide o Florian Residence od Alto Real Estate, Ganz House od JTRE a Vydricu od Vydrica Development, resp. od Lucronu.

Prvý menovaný projekt prináša nadštandardné bývanie do lokality na okraji populárnej štvrte Blumentál. Hoci väčšina okolitej zástavby je moderná, predsa len ide o staromestské prostredie s určitými charakteristikami. Z tých vychádzal aj developer, keď tvoril produkt a snažil sa vymedziť voči iným zámerom v rámci mesta.

Potvrdzuje to aj Dušan Ševela, Head of Design Development Alto Real Estate. „V Alto Real Estate pristupujeme ku každému projektu s cieľom urobiť ho poctivo. Našou ambíciou je prinášať viac než len štandard – preto sme sa v prípade fasády na projekte Florian Residence rozhodli pre prírodný kameň,“ vysvetľuje.

Dôležitú úlohu pritom hrali parametre okolia. „Na projektoch vždy hľadáme kontext – daného miesta aj dialógu s autorom. Nejde nám o extravagantné prvky či okázalé riešenia. Pravdou však je, že chceme robiť výnimočné veci a najlepšie, ako vieme,“ tvrdí Ševela. Pri koncipovaní projektu sa inšpirovali charakterom historickej bratislavskej ulice, aký je podľa developera viditeľný napríklad aj na blízkej Radlinského.

Okrem toho mal projekt reagovať aj na významné realizácie v okolí. „Florian Residence stojí v prednej línii ulice a je obklopený sebavedomými architektúrami. Práve kameň mu dodal punc, akurátnu mieru zdobenia, majestátnosť, ale aj rafinovanosť,“ myslí si D. Ševela. „V neposlednom rade podčiarkol samotnú trvácnosť, ktorú so sebou kamenné fasády nesú. Výsledkom je teda fakt, že v prostredí bratislavského Starého Mesta pôsobí harmonicky. Florian Residence je moderná budova s najmodernejšími technológiami a nádychom histórie.“

Na lokálny a historický kontext chcel citlivo reagovať aj stavebník projektu Vydrica. „Materiálmi a jednotlivými vrstvami sme sa, spolu s architektami, snažili súčasným architektonickým prístupom zjednotiť rôzne vrstvy a nánosy jednotlivých národností, kultúr a historických období, ktorými si Bratislava resp. táto časť podhradia prešli,“ približuje Richard Kráľovič zo spoločnosti Lucron.

Veľmi dôležité je pritom susedstvo s Bratislavským hradom. „Prírodným kameňom obložený oporný múr Oeserovej ulice, oporné múriky schodísk v cezúrach domov a nakoniec i kameň ako obklad parteru budov v ulici Žižkova s jemným detailom formátovaných kamenných šambrán presklených otvorov, to všetko pomáha vizuálne zjednotiť doplnenú štvrť s hradným komplexom,“ upozorňuje Kráľovič.

V neposlednom rade, kameň dodáva stavbám aj určitú vrstvu exkluzivity. To je nepochybne dôvod, prečo sa objavil na Ganz House, hoci v okolí sa nenachádzajú výrazné historické objekty. Na druhej strany, polyfunkčný komplex, pozostávajúci z bývania a kancelárskej časti, sa profiluje ako špičkový butikový projekt. Nanešťastie, JTRE na otázky do uzávierky neodpovedalo.

Osádzanie fasády na Ganz House. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Kameň ako budúcnosť Bratislavy?

Zvýšené využívanie tohto materiálu je potešiteľné, keďže o jeho kvalitách a význame pre architektúru nemožno pochybovať. Očakávanie zvýšeného využívania kameňa na bratislavských fasádach sa ale nemusí naplniť.

Môžu za to príčiny, ktoré viedli k ústupu od jeho častého používania. „Dôvodov je viacero a nižšia miera využívania kamenných obkladov bude pravdepodobne ich kombináciou. Prvým faktorom je prirodzene cena a dostupnosť. Cena samotného materiálu vrátane komplikovanejšej a masívnejšej pod-konštrukcie, ale aj náklady na logistiku,“ naznačuje Peter Murín, Development Team Leader Alto Real Estate.

Okrem toho upozorňuje aj na vlastnosti kameňa, napríklad pieskovca, žuly alebo pararuly (ktorá je na Florian Residence), prípadne na aktuálne architektonické smery či trendy. Ševela dodáva, že to nie je len o kúpe materiálu. „Musíte s ním vedieť správne pracovať, vedieť ho správne použiť a technicky mu rozumieť. To si vyžaduje isté majstrovstvo a tiež vôľu s ním pracovať. Ak toto všetko nie je v súlade, môžete to cítiť aj ako vyhodené peniaze. Dokonca vás to môže aj mrzieť,“ varuje.

Kráľovič zas odkazuje na význam a polohu projektu. „Všetko závisí od typu projektu, inak vnímate potrebu jeho uplatnenia pri pamiatkových objektoch, kde sa bežne používajú pri ich obnove a kde nachádzajú najvhodnejšie a najadekvátnejšie uplatnenie, a inak v bytovej výstavbe na zelenej lúke,“ myslí si. Zároveň ale dodáva, že v konečnom dôsledku je to o cene oproti iným materiálom, ktorú musia investori vždy chtiac-nechtiac zvažovať.

Developeri preto očakávajú, že kamenné fasády zostanú len okrajovým prvkom v bratislavskej architektúre. „Asi je naivné myslieť si, že prírodný kameň sa bude pravidelne objavovať na fasádach bratislavských novostavieb. Skôr sa domnievam, že jeho použitie ostane obmedzené,“ myslí si Ševela.

Kráľovič dopĺňa, že to bude závisieť od trhu a klientov. „So zvyšujúcimi sa nárokmi kupujúcich, ak hovoríme o bytových domoch, je možné, že kameň ako fasádny materiál sa na fasády bratislavských budov čoskoro vráti. Jeho estetika, trvácnosť, jednoduchšia údržba a v neposlednom rade i originalita výrazu sú jeho nespornými výhodami,“ konštatuje.

Alto Real Estate aj Lucron patria ku spoločnostiam, ktoré realizujú prémiové projekty v lukratívnych polohách. Preto obe spoločnosti naznačujú, že s kameňom ako s fasádnym materiálom neskončili. „Aj dnes máme na stole projekt, pri ktorom pracujeme aj s alternatívou kameňa,“ prezrádza Dušan Ševela. Hoci viac nepovedal, teoreticky by to mohol byť zámer Sky Park Square. Kráľovič zas zhŕňa, že záleží na mieste, význame aj názore architektov.

Kamenné fasády sa pozitívne podieľajú na formovaní tváre mesta. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Viac prírodných materiálov ako cesta k príjemnému mestu

V súčasnosti rastie medzi odbornou aj laickou verejnosťou záujem o prírodné materiály, biofíliu či psychológiu architektúry. Všetky tieto témy sú prepojené, keďže využívanie prírodných materiálov sa nejaví ako výhodné len z ekologického, ale aj estetického a v neposlednom rade aj psychologického hľadiska.

V Slovenskom prostredí sa vplyvu rozličných prvkov na prežívanie človeka venuje Michal Matloň, ktorý v minulosti spolupracoval na tvorbe pracovných priestorov pod hlavičkou developera HB Reavis. Dnes rozsiahlo publikuje a upozorňuje na význam práce s materiálmi. Podľa Matloňa, prírodná farba, nepravidelnosť, hrubšia štruktúra či nedokonalosti, teda charakteristiky tradičných materiálov, pozitívne vplývajú na ľudské prežívanie a vnímanie.

Hovorí to aj na príklade konkrétnych realizácií v Bratislave – napríklad vyššie zmieňovaného Blumentalu. „Neleštený kameň, ktorému je ponechaná jeho prirodzená drsnosť, alebo hrubá omietka s nepravidelnou, nedokonalou textúrou má potenciál vytvoriť miesto s autentickejšou a ľudskejšou atmosférou než syntetické materiály či „dokonalé“ a rovné sklo,“ napísal pre YIM.BA ešte pred niekoľkými rokmi.

Mesto by tak malo mať záujem na tom, aby vznikali projekty s príjemnejším charakterom. „Pomôcť by mohla stratégia mesta a usmernenie používania kameňa, rovnako ako stratégia dlažby a štandard chodníkov,“ odporúča D. Ševela z Alto Real Estate. „Kameň má v architektúre svoje miesto a je bezpochyby kvalitným riešením. Potvrdzujú to partery domov, ktoré prežili desaťročia a dýchajú na nás kvalitou, ktorú čas dokonca posilnil.“

Jeho kolega Peter Murín sa však obracia aj na investorov. „Pomohlo by aj zvýšenie povedomia a lepšie informovanie verejnosti a investorov o prírodnom kameni. Rovnako dôležité je zdôrazniť aj jeho udržateľnosť – prírodný kameň je veľmi odolný a trvácny materiál,“ prízvukuje.

Existujú mestá, ktoré sú doslova kamenné – spomenúť možno historické centrá mediteránnych miest, Paríž, Londýn a ďalšie. Za pozornosť stojí najmä Paríž, ktorého centrálne „haussmannovské“ obvody majú do veľkej miery unifikovanú architektúru. Napriek tomu je obdivovaný ako jedno z najkrajších miest sveta. Vďačí za to aj pozitívnym vlastnostiam tohto materiálu.

Bratislava má štvrtí kamenných domov pomenej, napriek tomu patria budovy obložené týmto materiálom k najobľúbenejším. Právnická fakulta Univerzity Komenského s unikátnym bešeňovským travertínom, monumentálna banková budova na Štúrovej 5, Generálna prokuratúra SR, susedná budova City Gate, monumentálny parter Ministerstva kultúry SR či travertínom obložený hotel Devín dodnes definujú architektúru mesta.

Možno prichádza čas na aspoň čiastočné nadviazanie na túto tradíciu. Bratislava sa usiluje o etablovanie sa medzi európskymi veľkomestami. Vyššia náročnosť na architektúru a materiálové prevedenie jednotlivých projektov, verejných aj privátnych, môže byť jednou z ciest, ako sa im priblížiť – a zároveň aj zvýšiť kvalitu prostredia pre všetkých obyvateľov a návštevníkov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.