Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoMichal Matloň 30.09.2020 09:15

5 princípov ľudských fasád: Pohľad psychológa architektúry

Pred týždňom sme vám predstavili úvod do diskusie, týkajúcej sa hľadania novej kvality architektúry. Ako totiž ukazujú nové výskumy, spôsob výstavby miest v 20. storočí narušil tisícročia rozvíjané tradície, vyvíjané v súlade s ľudským vnímaním a psychikou, čo sa v praxi odráža v inej mierke či podobe fasád dnešných miest. Dnes sa pozrieme bližšie, ako by ľudské fasády mali vyzerať.

Article Big

Zdroj: Unsplash/Thomas Konings.

Jednotlivé princípy ľudskej architektúry nie sú ničím novým. O väčšine z nich ste už pravdepodobne počuli a takmer určite ste ich videli na množstve starších stavieb. To, čo ich dnes ale robí relevantnejšími, než kedysi, sú práve poznatky o fungovaní človeka. Tie poukazujú na to, že sa k týmto princípom potrebujeme vrátiť a vytvoriť nový druh architektúry – modernú architektúru zameranú na človeka.

Advertising

Predtým si ale musíme povedať niečo o kráse. Posledných niekoľko desaťročí, pod vplyvom vtedajšej filozofie a moderného umenia, si väčšina z nás prisvojila porekadlo, že „krása je subjektívna“. Aj toto presvedčenie ale súčasná veda pomaly rúca. Je očividné, že každému z nás sa páčia trochu odlišné veci. Ale výskum zároveň ukazuje, že v skutočnosti sa vo vnímaní krásy medzi sebou omnoho viac podobáme, než sa odlišujeme. Je to preto, že krása nie je nevysvetliteľným a čisto subjektívnym pojmom. Krása je aj druh príjemného pocitu, ktorým náš mozog reaguje na prostredie a vnemy, ktoré mu pomáhajú prežiť.

 

 

A preto výskumy ukazujú, že to, čo vnímame ako krásne, v skutočnosti odráža geometrické a vizuálne princípy živej, zdravej a prívetivej prírody. Jedine, že ich nás počas šesťročného štúdia naučia ignorovať. Tie isté princípy pritom nájdeme vo vernakulárnej a tradičnej architektúre po celom svete, nezávisle od kultúry, ktorá na danom mieste či v danej dobe žila. Všetko sa to zmenilo až v 20. storočí, kedy toto vnímanie krásy ustúpilo do úzadia a dlho sa v architektúre neukázalo. A to by sme mali zmeniť.

 

Fraktály sú v architektúre používané tisíce rokov a odrážajú základné princípy prírodnej krásy. Zdroj: Unsplash/ Mohamad Mahdi Abbasi

 

Aké sú teda princípy, na ktorých by sme mali začať navrhovať krásne a prívetivé fasády pre Bratislavu 21. storočia?

 

1. Symetria

Symetria v prírode signalizuje zdravie a už pravekí ľudia oceňovali symetriu predmetov natoľko, že kamenné nástroje robili symetrickými napriek tomu, že na to nemali funkčný dôvod. Symetria tiež  bola často využívaná v tradičnej architektúre. Dôležitá ale pritom ale nie je len globálna symetria – mnoho tradičných stavieb nebolo symetrických ako celok. Ľudia potrebujú vidieť lokálne symetrie, prejavujúce sa na menšej mierke. Napríklad v návrhu okien, dverí, brán či v štruktúre ornamentov.

 

Symetria sa dá v architektúre uplatniť na globálnej aj lokálnej úrovni. Lokálna symetria v menšej
mierke je ale dôležitejšia (Dunajská 38 v Bratislave). Zdroj: Autor

 

2. Prírodné materiály, farby a textúry

Prírodné materiály, ako napríklad drevo majú na človeka merateľný pozitívny vplyv. Prítomnosť dreva s viditeľnou prirodzenou textúrou nás dokáže upokojiť. Neleštený kameň, ktorému je ponechaná jeho prirodzená drsnosť alebo hrubá omietka s nepravidelnou, nedokonalou textúrou má potenciál vytvoriť miesto s autentickejšou a ľudskejšou atmosférou než syntetické materiály či „dokonalé“ a rovné sklo. Dnes tak populárna biela farba a minimalizmus nášmu mozgu signalizujú nehostinné prostredie, ktoré by nám v prírode neposkytlo dobré podmienky na prežitie. Mätú nás,  pretože nám nedávajú dostatok informácií.

 

Fasáda Blumentalu dovoľuje oku zastaviť sa na rôznorodom obklade s dekorom prírodného kameňa. Obklad pôsobí solídne a upokojujúco aj v parteri. Zdroj: Autor
Nová Mýtna kombinuje chaotické usporiadanie okien s hladkou, jednofarebnou fasádou bez textúry alebo prírodných materiálov. Zdroj: Autor
Fasáda obytného domu na Račianskej 20/A je síce monotónna a minimalistická, ale dobrý dojem
budí hrubou omietkou. Zdroj: Autor

 

3. Prírodné vzory

Milióny rokov sme sa vyvíjali v prírode, v ktorej na základe fyzikálnych zákonov prevládajú určité vizuálne princípy. Náš mozog, pre ktorý bolo rýchle pochopenie a zmapovanie svojho okolia veľmi dôležité, sa počas týchto nesmierne dlhých období vyvinul na mieru usporiadaniu a geometrii prírody.

Preto na nás má pobyt v prírode taký blahodarný vplyv. Je to prostredie, v ktorom má náš mozog dobré predpoklady sa orientovať a dokonca sa po čase prepína do iného režimu, takzvanej „nezameranej pozornosti“. Počas nej dokáže svoje mentálne kapacity lepšie regenerovať, zatiaľ čo napríklad pri chôdzi mestom, so všetkými jeho nástrahami v podobe prúdenia áut a priemyselnou, hranatou geometriou, musíme používať „zameranú pozornosť“, ktorá naše kapacity vyčerpáva.

Je preto dôležité, aby sme sa v architektúre snažili čo najviac priblížiť tomu, ako je geometricky organizované prírodné prostredie. Napríklad pri výbere vzorov a textúr, ktorými ozdobujeme fasády budov. Takéto ornamenty totiž nie sú v žiadnom prípade nadbytočné. Majú dôležitú emočnú funkciu. Sú, takpovediac, potravou pre náš mozog.

 

Nemocnica, ktorá v roku 2009 vyrástla vedľa pôvodnej Sant Pau v Barcelone je takmer na nerozoznanie od logistického centra. Jej fasáda je pre náš mozog mätúca, pretože neobsahuje dostatok prirodzene organizovaných informácií. Foto: santpau.es

 

4. Organizovaná komplexita a fraktály

Keď sa pozrieme na strom, uvidíme, že vizuálne je veľmi komplexný. Má množstvo drobných detailov, listov a vetvičiek. Napriek tomu dokážeme rýchlo pochopiť, na základe akých princípov vyrástol. Intuitívne chápeme jeho logiku. Vyrastie vetvička, rozdelí sa napríklad na dve, z každej z nich opäť ďalšie dve a po určitom množstve opakovaní sa na konci objavia listy.

Keď sa ale pozrieme bližšie na štruktúru listov samotných, zistíme, že sa tu opäť opakujú podobné princípy, iba na inej mierke. Prírodná geometria sa dá zjednodušene opísať určitými pravidlami. A tieto pravidlá odrážala architektúra po stovky a tisíce rokov. Organizovaná komplexita je jedným z nich.

Za posledných sto rokov architekti siahali väčšinou do vizuálnych extrémov. Buď stavali minimalistické, funkcionalistické budovy, ktoré pre bežný ľudský mozog predstavujú nedostatočnú vizuálnu stimuláciu a nehostinné prostredie, alebo na takéto budovy reagovali naopak mimoriadnou komplexitou, ktorá ale za sebou nemala tieto jednoducho pochopiteľné pravidlá. Aj dnes sa pri návrhu každodenných stavieb, napríklad bytoviek, zvyknú občas okná a lodžie na fasáde „rozhodiť“, aby fasáda pôsobila menej organizovane a nudne. Lenže ak takéto zvýšenie komplexity za sebou nemá opakujúce sa pravidlá, pre mozog je to rovnako mätúce, ako nedostatok vizuálnych stimulov.

 

Tradičná Amsterdamská zástavba je výborným príkladom organizovanej komplexity. Výška a šírka stavieb sú takmer totožné, zachováva sa ľudská mierka, no jednotlivé budovy majú príležitosť na sebavyjadrenie. Zdroj: Unsplash/Isabella Jusková.

 

5. Ľudská mierka a detail

V neposlednom rade je to mierka, v akej budovy staviame. Z pohľadu urbanizmu je ideálne udržať stavby v meste do päť poschodí vysoké, pretože to je približne vzdialenosť, z ktorej ešte dokážeme rozoznať tváre ľudí pod domom a nestráca sa tak spojenie so životom okolo. Čím dlhšie vám tiež trvá cesta dolu, tým viac vnímate prechod von ako „udalosť“ a tým sa zmenšuje pravdepodobnosť krátkych, spontánnych návštev verejného priestoru, kde vzniká komunita.

No nejde iba o mierku stavby ako takej. Veľmi dôležitá je aj mierka detailov. Keď hovoríme o tom, že by mala mať fasáda organické tvary, nehovoríme o monumentálnych, organických stavbách, ktoré v takejto podobe uvidíte iba na fotografii či z vrtuľníku. Hovoríme o detailoch na ľudskej mierke – ornamentoch o veľkosti niekoľkých desiatok centimetrov až po niekoľko milimetrov, napríklad detailoch na kľučkách dverí či rímsach. To je mierka, na ktorej človek dokáže tieto detaily skutočne vnímať ako odrazy prírodných princípov.

 

Prítomnosť drobných detailov je pre ľudský mozog dôležitá. Na obrázku Berlínska novostavba Rosengärten z roku 2013. Zdroj: Patzschke & Partner Architekten

 

Je zrejmé, že k tomu, aby sme začali stavať budovy prívetivé pre ľudí, potrebujeme prekonať veľa prekážok. Potrebujeme aktualizovať architektonické vzdelanie o vedecké poznatky o človeku.Potrebujeme vytvoriť nové normy, ktoré takéto stavby a verejné priestory umožnia vytvoriť. A v neposlednom rade potrebujeme prekonať aj strach, ktorý developerov aj architektov často drží v zabehnutých koľajach. V tomto prípade by sme sa ale nemali vrhať do umeleckých experimentov. Architektúra by sa mala stať remeslom, ktoré bude na základe vedeckých poznatkov tvoriť dobré prostredie pre dobrý život ľudí.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame

Sledujte YIM.BA na YouTube

Súvisiace články

Aké fasády potrebuje Bratislava: Pohľad psychológa architektúry

24.09.2020 11:21:00 Michal Matloň

Architektúra nie je len matkou umení, ale aj odborom, ktorý ovplyvňujú mnohé iné vedné disciplíny. S ohľadom na dosah architektúry na kvalitu a spôsob života je pri architektonickej tvorbe potrebné zvažovať aj jej sociologické či psychologické vplyvy. V spolupráci s psychológom architektúry Michalom Matloňom preto YIM.BA rozbieha diskusiu o potrebe širšieho pohľadu na kreovanie fyzického prostredia (nielen) nášho mesta.

Čítať viac

Kategórie

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

V Nuppu pribudne už ôsma etapa. Obytný súbor na mieste bývalého brownfieldu má byť celý dokončený v roku 2025.

Eighth stage of Nuppu residential complex is revealed. Whole development should be completed in 2025.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #ruzinov #Ružinov #nuppu #architecture #contemporaryarchitecture

@yitslovakia
V Záhorskej Bystrici sa stáva realitou nová mestská štvrť.

A new neighborhood in Záhorská Bystrica is becoming reality.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #zahorskabystrica #zahorie #construction #architecture #contemporaryarchitecture #kolisky #karpatiumrezidencie

@itbdevelopment
Západ slnka v novom meste.

Sunset in the new city.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #bratislavadowntown #development #realestate #city #downtown #skyline #sunset #skypark #skyparkbyzahahadid #highrise #twincitytower #nivy #novenivy #nivytower #architecture #contemporaryarchitecture #street
Kto by toto tipoval na koniec Petržalky?

Who would guess that this is on the edge of Petržalka?

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #petrzalka #petržalka #bricks #architecture #contemporaryarchitecture #novanta

@langbenedekarchitects
Rastúci bratislavský downtown od @michal_feik Takisto ide o príspevok č. 500 na tomto profile 🤩

Bratislava downtown by @michal_feik

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #bratislavadowntown #development #realestate #skypark #skyparkbyzahahadid #highrise #tower #city #downtown #nivy #stanicanivy #novenivy #pradiaren1900 #office #work #living #skyline #panorama #slovakia #thisisslovakia
#architecture #contemporaryarchitecture #construction
Discovery Residence je ďalšia z bratislavských výškových budov, ktoré čoskoro dosiahnu plnú výšku.

Discovery Residence is another Bratislava highrise about to reach the full height.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #highrise #tower #city #mlynskenivy #nivy #brownfield #architecture #contemporaryarchitecture #discoveryresidence #pantograph

@pantograph_architects
Pozrieť viac

YouTube