Martina Gregová 14.11.2023 20:47

Ikona mesta sa vrátila. Brutalistická pyramída mohla zaniknúť, dnes je symbolom úspešnej transformácie

Brutalistické stavby aj realizácie povojnovej moderny bojujú v mnohých mestách, zvlášť vo východnom bloku o prežitie. Výnimkou nebola ani slávna pyramída v albánskej Tirane. Ikonu mesta sa však rozhodli zrekonštruovať, pričom jej nová náplň napomáha k modernizácii krajiny. 

Autor: Ossip van Duivenbode

Brutalizmus ako architektonický štýl vznikol v druhej polovici 20. storočia. Slávne brutalistické stavby dnes tvoria neoddeliteľnú súčasť architektonického dedičstva mnohých (aj) postkomunistických krajín, vrátane Slovenska. Na prvý pohľad často pôsobia ťažkopádne a monumentálne, najmä vďaka rozsiahlemu použitiu betónu a netypickému tvarosloviu. V minulosti boli brutalistické budovy nezriedka sídlami dôležitých inštitúcií a v urbanizme mnohých miest plnili úlohu hlavných orientačných bodov a často aj dominánt celých mestských štvrtí.

Dnes však mnohé z nich chátrajú. Ani ich zašlá sláva nestačí k plnohodnotnému zapojeniu sa do života mesta. Vo viacerých prípadoch došlo k asanácii významných brutalistických realizácií, napríklad v Prahe, kde bol odstránený komplex Transgas. 

Existujú však aj omnoho inšpiratívnejšie prípady. Jedným z nich je premena známej pyramídy v Tirane, hlavnom meste Albánska. Ide o jednu z najznámejších brutalistických pamiatok v krajine, ktorá bola prvýkrát verejnosti sprístupnená v roku 1988. V čase svojho vzniku bola budova sídlom múzea. Neskôr po páde komunizmu slúžila ako kongresové centrum, sídlo NATO či dokonca ako sídlo albánskej televízie aj rádia. Rovnako ako mnoho podobných objektov, aj pyramída v Tirane niekoľkokrát čelila snahám o jej zbúranie. V roku 2017 však mesto napokon rozhodlo, že budova bude zrekonštruovaná a zmodernizovaná.

Vypracovaním projektu bolo poverené známe holandské štúdio MVRDV v spolupráci s architektonickou kanceláriou IRI. Stavebné práce začali v roku 2021, ukončené boli v priebehu tohto roka. Prednedávnom bola budova opäť sprístupnená verejnosti. Zrekonštruovaných bolo celkovo 12-tisíc metrov štvorcových priestorov. Výsledkom je nové kultúrno-administratívne centrum. Budova tak bola vďaka novej funkcii a po rokoch chátrania opäť začlenená do mestského života.  

Hlavným zámerom rekonštrukcie bolo vyčistenie budovy prostredníctvom odstránenia nevhodných stavebných vrstiev z predchádzajúcich renovácií. Zároveň boli podľa slov architektov z MVDRV z budovy odstránené aj všetky symboly, oslavujúce diktatúru. „Pracovať na brutalistickom monumente, akým je pyramída, je sen,” opísal svoje pocity z renovácie Winy Maas, jeden zo zakladajúcich členov MVRDV.

Dôležitou súčasťou renovácie bolo zároveň doplnenie úplne nových architektonických zásahov. Do interiéru budovy, rovnako ako aj v jej vonkajšej časti a v okolí, boli umiestnené farebné boxy. Tie sú od pôvodnej konštrukcie odlíšené materiálovo i priestorovo. V boxoch boli následne umiestnené viaceré funkcie, napríklad kaviarne, štúdiá, dielne či kancelárie, určené začínajúcim podnikom. Približne polovica boxov sa využíva ako učebne pre neziskovú vzdelávaciu inštitúciu TUMO Tirana, ktorá prevádzkuje mimoškolský vzdelávací program, v ktorom sa deti vo veku 12 až 18 rokov zaoberajú modernými predmetmi, vrátane softvéru, robotiky a animácie. 

Výraznou zmenou prešla aj fasáda celého objektu. K nakloneným betónovým trámom boli pridané nové schody s príjemným LED podsvietením. Vďaka tomuto zásahu je dnes možné výjsť až na vrchol pyramídy a užiť si tak výhľad na okolie. 

Maas je presvedčený, že nová náplň pyramíde svedčí. „Je zarážajúce a zaujímavé sledovať, ako sa krajina potýkala s budúcnosťou budovy, ktorá je na jednej strane kontroverznou kapitolou v histórii krajiny a na druhej strane si ju obyvatelia Tirany už čiastočne privlastnili. Okamžite som videl jej potenciál a to, že by z neho malo byť možné urobiť ešte väčší „pomník ľudu“ namiesto toho, aby sme ho búrali. Náročnou časťou je vytvorenie nového vzťahu medzi budovou a jej okolím. Som si istý, že náš dizajn to dokázal," hodnotí. 

Osud budov, navrhnutých v brutalistickom štýle, je aj dnes v mnohých mestách veľmi neistý. Renovácia pyramídy v Tirane ale ukazuje, ako možno špecifickú architektúru prispôsobiť novým požiadavkám obyvateľov mesta i spoločnosti. Projekt je príkladom toho, že mnohé takéto budovy stoja za obnovu.

Rekonštrukciou sa zároveň podarilo naplniť niekoľko cieľov trvalo udržateľného rozvoja, načrtnutých Organizáciou Spojených národov. Namiesto zbytočného búrania konštrukcie bol jej robustný betónový plášť prispôsobený princípom obehového hospodárstva. „Keď som prvýkrát videl, ako sa po pyramíde prechádzala mládež z Tirany, hlboko sa ma dotkla jej symbolika a jej neuveriteľný optimizmus,“ uzatvára Winy Maas. Tirana tak dostala obnovený symbol v novom šate. Projekt sa stal testamentom transformácie mesta, ktoré intenzívne pracuje na svojom rozvoji. 

 

(MVRDV, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.