Simona Schreinerová 28.04.2025 09:25

Doprava v Bratislave očami mestských častí. Ktoré dopravné projekty sú najočakávanejšie? (anketa, prvá časť)

Rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora alternatívnych foriem mobility patria medzi najzásadnejšie výzvy súčasnosti. Bratislava, podobne ako iné európske mestá, čelí rastúcim nárokom na efektívnejšie, udržateľnejšie a dostupnejšie riešenia v oblasti dopravy. Ako vidia situáciu mestské časti a ktoré dopravné projekty sú najočakávanejšie?

Autor: Nino Belovič / YIM.BA, Ilustračný záber zdroj: zdronu.sk

Bratislava očakáva realizáciu viacerých dopravných projektov, ktoré by ju mali odľahčiť od tranzitnej dopravy aj zefektívniť cestovanie verejnou dopravou. Okrem veľkých projektov ako predĺženie Petržalskej radiály, vybudovanie križovatky D1 a D4 a rozšírenie D1 či realizácia terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP), sú dôležité aj menšie zásahy v jednotlivých samosprávach.

Predstavitelia mestských častí Rača, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica a Petržalka približujú, ktoré dopravné projekty považujú na svojom území za najdôležitejšie, aj ako vnímajú doterajšie kroky hlavného mesta v tejto oblasti.

Otázky:

• Aký pripravovaný alebo uvažovaný dopravný projekt považujete za najdôležitejší z pohľadu vašej mestskej časti a prečo?

• Aké opatrenia realizujete alebo pripravujete za účelom zvýšenia využívania verejnej dopravy, cyklodopravy alebo pešej dopravy?

• Ako hodnotíte doterajšie aktivity Hlavného mesta vo vzťahu k zvyšovaniu atraktivity alternatívnych foriem dopravy oproti automobilovej?

Odpovedajú:

• Michal Drotován, starosta mestskej časti Bratislava – Rača

• Ján Borčin, referát médií a marketingu mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice

• Zuzana Šindlerová, Útvar kultúry, športu a Vrakunských novín

• Jozef Krúpa, starosta mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica

• Mária Halašková, hovorkyňa mestskej časti Bratislava - Petržalka

Aký pripravovaný alebo uvažovaný dopravný projekt považujete za najdôležitejší z pohľadu Vašej mestskej časti a prečo? 

Michal Drotován: Považujeme za kľúčové dopravné projekty predĺženie komunikácie Na pántoch-Šajby (aktuálne tam je proces územného konania) a prepojenie Bojnickej a Račianskej. V prípade tohto prepojenia navrhujeme vyústenie pri SOŠ polygrafickom – tento projekt plánujeme realizovať v súčinnosti s firmami pôsobiacimi na Žabom Majer v prípade, ak nám Hl. mesto SR Bratislava zverí príslušné pozemky do správy a bude súhlasiť s týmto projektom. Oba dopravné projekty zlepšia jednak dostupnosť oblasti Rendezu (aj pre MHD) a tiež znížia preplnenosť Račianskej ulice. Vytvoria tiež istú alternatívu napr. pre záchranné zložky, kedy často rozhodujú sekundy.

Ján Borčin: Určite projekt regulovaného parkovania. Mestská časť Bratislava-Podunajské Biskupice nie je v súčasnosti zapojená do celomestskej parkovacej politiky, čo spôsobuje viaceré problémy. Naša mestská časť sa stáva parkoviskom pre čoraz viac dodávok, ktoré v iných mestských častiach, ktoré už vstúpili do bratislavského parkovacieho systému PAAS, parkovať nemôžu. Preto sa presunú k nám a zaberajú tu miesta Biskupičanom.

To isté platí o vrakoch – ich majitelia ich odstavia u nás a parkujú tu zadarmo. Ďalší problém – tzv. týždenní parkovači. V nedeľu prídu do Biskupíc, zaparkujú tu, celý týždeň sa ich vozidlo nepohne z miesta a v piatok poobede ho opustia – aby sa opäť v nedeľu večer vrátili. PAAS možno nie je dokonalý systém, ale aj skúsenosti z iných mestských častí, kde už funguje, naznačujú, že je účinný. Pripravujeme sa na tento dôležitý krok aj my a pracujeme na projektoch novej organizácie parkovania.

Zuzana Šindlerová: Spustenie TIOPu vo Vrakuni a samozrejme stavbu nového mosta. 

Jozef Krúpa: Najdôležitejší dopravný projekt pre nás je cyklotrasa Hodonínska - samostatná segregovaná cyklotrasa medzi ZB a Lamačom – tento projekt je najbližšie k realizácii, intenzívne sa na ňom pracuje – v tejto fáze najmä na vysporiadaní vlastníckych práv.

Mária Halašková: Z pohľadu mestskej časti je to určite aktuálne najväčší dopravný projekt v Bratislave, ktorý je realizovaný v gescii hlavného mesta – teda predĺženie električkovej trate na koniec Petržalky. Petržalka je najľudnatejšia mestská časť s viac ako 150-tisíc obyvateľmi, ktorých počet s pribúdajúcou výstavbou nových obytných štvrtí bude stúpať.

Denne tu parkujú tak desiatky tisíc vozidiel rezidentov, ako aj tisíce vozidiel nerezidentov a návštevníkov, takže potreba odľahčiť cestnú, najmä individuálnu dopravu je určite na mieste. Veríme, že z áut do MHD aj vďaka tomuto projektu presadne opäť viac ľudí, i keď efekt podľa nás nebude až taký veľký, ako by byť mohol a aký by byť mal.

Narážame najmä na najnovšie zmeny plánov zo strany hlavného mesta, kedy súčasťou druhej etapy električkovej trate nebudú magistrátom opakovane prezentované 4 lávky cez Chorvátske rameno pre peších a cyklistov, ktoré mali dostupnosť k tomuto nosnému systému MHD výrazne zlepšiť a zvýšiť.

Zároveň sa v tomto kontexte - vzhľadom na neakceptovanie našich pripomienok zo strany magistrátu k realizácii úrovňových križovatiek, kedy sme mesto pred rokmi žiadali, aby aspoň 2-3 najvyťaženejšie križovatky električky s cestnými komunikáciami boli vybudované ako mimoúrovňové, čomu vyhovené nebolo - reálne obávame aj zhoršenia dopravnej situácie na hlavných cestných ťahoch.

Petržalská radiála. Fotografia zo dňa 23.3.2025. Autor: Nino Belovič

Aké opatrenia realizujete alebo pripravujete za účelom zvýšenia využívania verejnej dopravy, cyklodopravy alebo pešej dopravy? 

Michal Drotován: Čo sa týka pešej dopravy, tak pripravujeme veľký projekt Račianske korzo v celkovom rozsahu 5 km, kde sa dokončuje urbanistická štúdia a následne sa budú rozpracovávať jednotlivé etapy do stupňa realizačného projektu. Podobne plánujeme realizovať aj projekt na Rendezi, kde sme nedávno realizovali menší úsek na konci Šúrskej ulice. V týchto projektoch pôjde zväčša o združené chodníky, takže budú legálne využiteľné aj pre cyklistov (za podmienky neprekračovania rýchlosti).

Čo sa týka verejnej dopravy, tak sme v nedávnej dobe výrazne zlepšili zázemie zastávky na Dopravnej (námestie), ide však o tému prioritne v kompetencii mesta. Nedávno sme ich žiadali a prisľúbili nám napr. realizáciu lepšieho priechodu pre chodcov na zastávke Hybešova.

Ján Borčin: Čo sa týka napríklad pešej dopravy, máme za sebou dôležité projekty, ktoré skvalitňujú podmienky pre chodcov. Medzi Ipeľskou a Kazanskou ulicou sme vlani zmodernizovali 280-metrový chodník, popri ktorom pribudlo aj 21 nových lavičiek či príjemná alej 40 okrasných čerešní. Taktiež minulý rok sme v starej časti Podunajských Biskupíc – v zelenom páse medzi oddychovou zónou Zelené srdce a parčíkom s kaplnkou na Ulici padlých hrdinov – vybudovali nový viac ako 300-metrový dláždený chodník. Túto promenádu chceme predĺžiť aj ďalej a chceme ňou pre peších prepojiť starú obec so sídliskovou časťou Podunajských Biskupíc.

Akákoľvek forma dopravy sa musí diať v čo najbezpečnejšom prostredí. Aj preto v spolupráci s hlavným mestom pripravujeme úpravu 11 frekventovaných priechodov pre chodcov, či úpravu križovatiek Vrakunská/Podunajská/Komárovská a Linzbothova/Nákovná.

Zuzana Šindlerová: Kľúčové považujeme cyklospojenie Vrakuňa - Ružinov, ktoré práve začína byť realizované. 

Jozef Krúpa: V našej mestskej časti plánujeme zmenu otočiska autobusu č. 37 - namiesto lokality pri Tesco Expres zvažujeme alternatívu pri Kauflande. Pracuje sa na projekte stavebného povolenia pre cyklochodník a pre peších v smere na Marianku.

Najlepšie by bol predĺženie železničnej dopravy po Bory, čo by určite pomohlo – ŽSR riešia štúdiu uskutočniteľnosti koľajovej dopravy – od Borov po Plavecké Podhradie cez Záhorskú Bystricu, Stupavu, Lozorno.

Mária Halašková: Jedným z najzásadnejších opatrení z našej dielne je veľká oprava asfaltových chodníkov v správe mestskej časti, čím reflektujeme na dekády zanedbaný stav ich povrchov. Opravy realizujeme vo vlastnej réžii - vďaka vlastnej technike a personálnym kapacitám dokážeme chodníky opravovať na väčších plochách a výrazne lacnejšie, ako pri zapojení externých dodávateľov. Nový povrch poskytuje omnoho väčší komfort peším, cyklistom aj zdravotne znevýhodneným osobám, prípadne rodinám s kočíkmi. Viac info a niekoľko príkladov nájdete aj na našom webe.

V rámci zlepšenia pešej dopravy sme nedávno uskutočnili aj dotazníkový prieskum zameraný na pohyb peších v časti Lúky. Výsledky poslúžia na vypracovanie koncepcie pešieho pohybu, ktorá bude v budúcnosti podkladom pre projektovú prípravu revitalizácie verejných priestranstiev. Podobné štúdie boli vypracované aj v minulosti pre časti Dvory a Háje. Viac info zase nájdete napríklad tu.

Pokiaľ ide o cyklotrasy, údržba existujúcich a výstavba nových sú primárne v kompetencii magistrátu hlavného mesta, na základe prerozdelenia kompetencií a financií v Štatúte Bratislavy. Petržalka nespravuje s výnimkou jednej cyklotrasy na petržalskom korze (aj tu rokujeme o jej odovzdaní mestu) žiadne iné, avšak snažíme sa aj o podporu cyklodopravy, napríklad inštaláciou klasických aj servisných cyklostojanov či každoročným zapájaním sa do kampane Do práce na bicykli. Nehovoriac o spomínanej oprave asfaltových povrchov, ktoré vo veľkom využívajú aj cyklisti či korčuliari.

Trasovanie Račianskeho korza. Zdroj: Michal Drotován - starosta mestskej časti Bratislava - Rača / Superatelier

Ako hodnotíte doterajšie aktivity Hlavného mesta vo vzťahu k zvyšovaniu atraktivity alternatívnych foriem dopravy oproti automobilovej? 

Michal Drotován: Podľa PHSR 2030 Hl. mesta Bratislava plánovali ako merateľný ukazovateľ znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy z 39,6% (2021) na 30% (2030) – v čase prijímania tohto dokumentu som namietal, že tento cieľ je – v rozsahu navrhovaných opatrení – dosť ambiciózny a nie veľmi reálny. Rád by som vedel, ako je to s jeho plnením v polčase – 2025 – obávam sa, že podiel IAD (poz. red. individuálnej automobilovej dopravy) sa neznižuje ale naopak narastá. Treba objektívne uviesť, že Hl. mesto SR Bratislava na to reálne má nízky vplyv – mnoho ľudí jednoducho snívajú sen o „vlastnom domčeku", čo sa im v Bratislave splní výrazne náročnejšie ako v suburbanizácií – čo zvyšuje aj IAD.

Pozitívne hodnotím zlepšovanie MHD – nakoľko celý život chodím po Bratislave prioritne MHD, tak viem zodpovedne povedať, že za posledné roky ide o veľký posun – pred 15 rokmi aj také samozrejmosti ako bezbariérovosť, klimatizácia a pod. boli skôr ako sci-fi. Tým ale nehovorím, že nie je čo zlepšovať.

Na rozdiel od iných miest (s výnimkou Košíc), kde MHD tvorí iba malý zlomok rozpočtu – v prípade Bratislavy ide o kľúčovú položku. Čo týka chodníkov, tak mesto má stále vysoký investičný dlh v Rači – pevne verím, že ho postupne budú znižovať. Čo sa týka cyklochodníkov, tak aktuálne nevieme o žiadnom projekte mesta, ktorý by sa v dohľadnej dobe (2030) mal realizovať a stavať.

Ján Borčin: Oceňujeme každú aktivitu, ktorá prispieva k vytváraniu podmienok pre alternatívne formy dopravy, napr. cyklodopravu. Vnímame v tejto súvislosti aj podnety časti obyvateľov, ktorí poukazujú na fakt, že existujúce cykloúseky na seba nenadväzujú a netvoria súvislú sieť trás. Sme však presvedčení, že aj takéto kratšie úseky vytvárajú predpoklady pre ich budúce prepojenie, vďaka čomu sa aj cyklodoprava v Podunajských Biskupiciach môže časom stať rovnocennou alternatívou k automobilovej doprave.

Zuzana Šindlerová: Akákoľvek možnosť použitia alternatívnej dopravy je vítaná, pevne veríme, že električka do Vrakune a celková preferencia koľajovej dopravy sa stane v budúcnosti realitou. 

Jozef Krúpa: Vlani Magistrát hlavného mesta vyasfaltoval Hodonínsku ulicu, na ktorej pribudol nový bus pruh, ktorý zrýchlil verejnú hromadnú dopravu a zatraktívnil tento typ prepravy. Teraz v lete sa dokončí ešte úsek od kruhového objazdu sv. Petra a Pavla k čerpacej stanici Voms.

Vnímame, že MHD je atraktívnejšia aj z dôvodu nových, moderných autobusov a električiek, do Záhorskej Bystrice chodia len kĺbové autobusy 37 napríklad, pribudla dúbravsko-karloveská radiála, pracuje sa na petržalskej radiále, aj niektoré cyklotrasy vnímame pozitívne.

Mária Halašková: Ak hodnotíme iba časový rámec aktivít aktuálneho vedenia hlavného mesta a iba v našej Petržalke, po takmer siedmich rokoch sú od svojich vlastných ambicióznych plánov dosť vzdialené. Električková trať výrazne mešká, bude výrazne predražená a oproti plánom nebude potrebná infraštruktúra (cesty, chodníky, zastávky, lávky,...) dokončená ani roky po spustení samotnej električky.

Podobné nezdary z viac či menej objektívnych príčin samotné mesto v posledných rokoch opakovane konštatuje aj v oblasti rozvoja cyklodopravy, ktorú komunikuje ako svoju nosnú tému, nehovoriac o odklonení automobilovej dopravy z centra (Vajanského) na petržalský obchvat a mosty cez Dunaj. Dané riešenie je na jednej strane pochopiteľné, ale bolo realizované v čase odkladania nevyhnutnej rekonštrukcie Mosta SNP, ktorý sa už roky nachádza takmer v havarijnom stave. 

Za úspech mesta v tejto oblasti naopak považujeme skvalitňovanie MHD, najmä čo sa modernizácie vozového parku týka, keďže v tejto agende mesto a jeho dopravný podnik v uplynulých rokoch preinvestovali stovky miliónov eur, a to najmä z európskych a ďalších mimorozpočtových zdrojov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.