Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 04.05.2022 15:14

Aké sú reakcie na novú stavebnú legislatívu: primátor vidí nedostatky, právnik zmeny víta

Nová stavebná legislatíva, teda Zákon o výstavbeZákon o územnom plánovaní, bola v priebehu minulého týždňa schválená parlamentom. Účinnosť by mala nadobudnúť od 1. apríla 2024. Zákony prichádzajú s prísľubom veľkých zmien, ktoré majú zdynamizovať povoľovacie procesy, znížiť byrokraciu alebo priblížiť legislatívu súčasnosti. Reakcie sú zmiešané.

Article Big

Ilustračný záber

Právnik vidí prínosy

Schválenie zákonov prichádza po viacerých neúspešných pokusoch o vytvorenie novej legislatívy v minulosti. Pôvodný Stavebný zákon totiž pochádza z roku 1976. Všetci kľúčoví aktéri si boli vedomí jeho zastaranosti, čo viedlo k častým novelizáciám. Napriek tomu sa úplne novú a súčasné pomery zohľadňujúcu legislatívu nedarilo z rozličných dôvodov prijať.

Minulotýždňové schválenie oboch zákonov je tak významným krokom. Ako konštatuje právnik Marián Mészáros z advokátskej kancelárie GHS Legal, nová legislatíva je zároveň veľkým posunom vpred. „Nový zákon o výstavbe má reálny potenciál zrýchliť konania a zjednotiť rozhodovaciu prax bez toho, aby znížil kontrolu obcí nad výstavbou,“ hodnotí. Právnik vidí tri kľúčové zmeny, ktoré prinášajú nádej, že sa podarí naplniť nádeje predkladateľov zákona – teda skrátenie procesov, napríklad vybavenia stavebného povolenia z 300 dní na 30, zúžiť počet procesov z 83 na 13 a celý systém zjednodušiť vďaka elektronizácii a digitalizácii.

Banner Liget

„Prvým veľmi dôležitým momentom je profesionalizácia orgánov na úseku výstavby, čo povedie aj k unifikácii praxe a rozhodovania. Druhým momentom je spomínaná elektronizácia. Tretí dôvod vidím vo sfunkčnení procesu stavebného konania jeho praktickou premenou z konania fakticky ovládaného zásadou arbitrárneho poriadku na konanie prísne ovládané zásadou formálneho poriadku s dostatočným množstvom poskytnutých procesných záruk,“ hovorí Marián Mészáros. Tieto zmeny by mali, okrem iného, zúžiť počet šedých zón s priestorom pre korupciu.

Meszáros vidí prínos v tom, že o výstavbe už nebudú rozhodovať radoví úradníci na malých stavebných úradoch v obciach. „Nie zriedka sa pritom stalo, že pani úradníčka na obci, v prípade menších obcí dokonca priamo starosta, nemali v podstate ani tušenie, ako má taký proces skutočne zákonne prebiehať,“ konštatuje. Hoci to pre Bratislavu nie je natoľko relevantné, aj tá by mohla profitovať z návratu rozhodovacej právomoci na profesionalizovaný štátny úrad.

„Prirodzene, niektorým obciam sa tento krok nepáči. Takéto nastavenie totiž niektorým subjektom mohlo z rôznych dôvodov vyhovovať.“ Hlavným dôvodom má byť podľa kritikov strata kontroly nad územím. „Argument, že obce si nebudú môcť rozhodovať o podobe svojho územia nepovažujem za správny, nakoľko predstavu o podobe svojho územia budú aj naďalej obce realizovať prostredníctvom svojho územného plánu,“ oponuje Marián Meszáros.

Veľmi dôležitým posunom je aj odstránenie právneho partikularizmu, teda rozdrobenosť v postupoch a rozhodovaní. To je pre naše práve typické do istej miery už od stredoveku, kedy mali rôzne mestá rozličné typy práv. „Profesionalizácia by mala takýmto prípadom zamedziť, a teda proces a aj rozhodovanie by mali byť do veľkej miery unifikované. Dopredu by mal stavebník vedieť, čo bude potrebovať, pričom by to malo rovnako platiť v Nitre aj v Prešove,“ vysvetľuje právnik. Veľkou novinkou je vznik elektronického systému Urbion, prostredníctvom ktorého bude prebiehať celé konanie. Odborník si od toho sľubuje transparentnosť, ako aj podstatné časové, administratívne aj finančné úspory.

S novými konaniami je spojené zavedenie procesných lehôt, a to nielen pre účastníkov konania, ale aj štátne orgány. „Tretím dôvodom, prečo si myslím, že nové stavebné predpisy majú potenciál naplniť ambíciu podstatného zrýchlenia stavebných procesov, je skutočnosť, že nový zákon o výstavbe, na rozdiel od starého stavebného zákona, obsahuje množstvo procesných lehôt,“ vymenúva M. Mészáros. „Až komicky vyznieva súčasné pravidlo, podľa ktorého má rozhodnúť stavebný úrad o stavebnom povolení do tridsiatich dní od začatia konania, resp. vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do šesťdesiatich dní od začatia konania. Takéto promptné rozhodovanie bolo skôr vzácnou výnimkou ako pravidlom.“

Po novom by sa mali lehoty dodržiavať, keďže zákon špecifikuje lehotu takmer pre každý úkon. Nepôjde tak arbitrárny poriadok, kedy si každý orgán určuje vlastné tempo rozhodovania. Podľa právnika je pri stavebných konaniach potrebné stanoviť konkrétne lehoty na to, kedy má ktorý subjekt čo spraviť. Ide totiž o mimoriadne formalizovaný proces. Dodržiavanie sa bude navyše vynucovať tzv. právnou fikciou – teda čo nastane, ak sa daná lehota nestihne. Ak sa niekto nevyjadrí, má sa za to, že s vecou súhlasí. „Práve takéto uvedené samo-vynútiteľné (self-enforcing) právne nástroje v podobe fikcií v kombinácii s profesionalizáciou a elektronizáciou stavebných procesov majú potenciál dosiahnuť ich reálne zrýchlenie,“ zhŕňa Marián Mészáros.

 

Nový informačný systém Urbion bude jednou z kľúčových noviniek novej legislatávy. Zdroj: Úrad vlády Slovenskej republiky

 

Podľa primátora je ohrozená kontrola mesta nad jeho rozvojom

Primátor Bratislavy Matúš Vallo sa ešte pred prijatím zákonov vyjadril kriticky k možnosti, že by Hlavné mesto mohlo prísť o výsadnú pozíciu overovať súlad stavieb s Územným plánom v podobe záväzných stanovísk. Podľa pozmeňovacieho návrhu mala totiž táto kompetencia prejsť na mestské časti. Tvrdá kritika sa podpísala na čiastočných úpravách, podľa mesta však aj naďalej nedostatočných.

Záväzné stanoviská by totiž mali pravdepodobne vydávať mesto i mestské časti. „Napriek našim opakovaným upozorneniam, Národná rada SR schválila nový zákon o územnom plánovaní a novelu zákona o výstavbe v podobe, ktorej chýba jasné ukotvenie vydávania záväzných stanovísk mestom,“ hovorí primátor Vallo. Nová podoba zákonov si podľa neho pri záväzných stanoviskách protirečí. Podľa Zákona o územnom plánovaní vydáva stanovisko orgán, ktorý schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu. Pri územnom pláne to znamená mesto, pri územnom pláne zóny mestská časť. Zákon o výstavbe zas hovorí, že o vydávaní stanovísk rozhodne Zákon o Bratislave – ktorý treba novelizovať.

Advertising

Nová legislatíva, ktorá vstúpi do platnosti o dva roky, tak podľa Valla vytvára právnu neistotu pri nástroji, ktorým Magistrát „kontroluje developerov a rozhoduje o tom, ako naše mesto vyzerá“. Opakuje, že „silná Bratislava musí mať pod kontrolou svoj rozvoj“, čo sa okrem územného plánu realizuje aj vo forme záväzných stanovísk. Dôležitý je pritom celomestský pohľad a vnímanie súvislostí, čo bude absentovať v prípade vydávania stanovísk mestskými časťami. „Posudzovanie developerských projektov iba z pohľadu jednej mestskej časti nedokáže zohľadniť celomestské dopady jednotlivých projektov,“ vysvetľuje M. Vallo. Naostatok, menším mestským častiam môžu chýbať kapacity na posudzovanie väčších či komplikovanejších projektov.

Primátor sa taktiež postavil kriticky k nevyužitiu možnosti priniesť spodrobňujúce ustanovenie o metropolitnom územnom pláne. Podľa Zákona o územnom plánovaní majú totiž Bratislava a Košice disponovať metropolitným územným plánom a vplývať tak aj na rozvoj vo svojom zázemí. Pre mesto ide o prioritu aj v zmysle pripravovaného PHSR 2021-2030, nazvaného Bratislava 2030. Cieľom je totiž zamedziť rozširovaniu sídelnej kaše, teda kobercovej zástavby rodinných domov na bratislavských predmestiach, a preferovať rozvoj kompaktného ekologického mesta.

Primátor ocenil zachovanie originálnych kompetencií samosprávy v oblasti územného plánovania a posun účinnosti nových zákonov, takisto pripúšťa, že po úpravách je nová legislatíva v mnohých veciach akceptovateľným kompromisom. Otázka celomestského pohľadu na rozvoj však ostáva podľa neho otvorená. Potrebná je čo najskoršia novelizácia Zákona o Bratislave – v opačnom prípade pôjde, ako to už skôr naznačil, o „najväčšiu legislatívnu ranu, ktorú by hlavné mesto za poslednú dekádu utŕžilo“.

 

Primátor nesúhlasí s tým, aby záväzné stanoviská vydávali mestské časti. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Bude nová legislatíva pre mesto naozaj zlepšením?

Komentáre Mariána Meszárosa aj Matúša Valla sú dôležité pre ďalšiu debatu o novej legislatíve. Je nepochybné, že zákony prinášajú mnohé zlepšenia, od dokonalosti majú ale ďaleko. Práve otázka záväzných stanovísk je pre Bratislavu mimoriadne významná. Čiastočne by totiž mohla znegovať pokroky, ktoré sa podarilo dosiahnuť v prípade územných a stavebných konaní.

Podľa dnes schválenej podoby zákonov sa totiž zdá, že záväzné stanovisko budú v mnohých prípadoch vydávať mesto i mestská časť. To otvára zaujímavé úvahy: čo ak sa jednotlivé orgány nezhodnú vo výklade územného plánu alebo územného plánu zóny? Neprinesie to zdržania, ktoré vyrovnajú časové zisky z urýchlenia stavebného konania? Nebudú tieto rozhodnutia zneužívané politicky v rámci vzájomných súbojov?

Zložitejšia odpoveď znie, že treba územné plány tak prepracovať, aby bol ich výklad jednoznačný a nenechával priestor pre špekulácie. Vo výsledku by tak bolo jedno, kto záväzné stanovisko vydá. To je však otázka dlhých rokov, možno desaťročí, a takisto je otázne, do akej miery je to pri súčasnej abstraktnej forme územného plánovania reálne. Na tej sa totiž v princípe nič nemení – aj naďalej sa budú určovať funkcie a územné plány budú mať podobu zložitých detských vyfarbovačiek. O konkrétnejších zastavovacích plánoch som v novom zákone minimálne ja nenašiel ani slovo.

Jednoduchším riešením je samozrejme jasné nastavenie toho, kto záväzné stanoviská vydáva. Ak to bude mesto, mestským častiam ostane v oblasti územného plánovania najmä rola obstarávateľa územných plánov zón. Tlak na ich vypracovávanie sa po zavedení novej legislatívy do praxe zvýši, ich obstarávanie ale oveľa rýchlejšie nebude. Mestské časti budú musieť pracovať s tými istými kapacitami – či už s vlastnými ľuďmi, alebo externými spracovateľmi, ktorí budú čoskoro asi veľmi vyťažení. Ak stanoviská budú vydávať len mestské časti, môžu sa skutočne naplniť riziká, pred ktorými varuje primátor. O veľkých projektoch sa tak bude rozhodovať menej kvalifikovane.

Najlepším riešením pre Bratislavu by ale bolo zrušenie mestských častí. S návratom stavebných úradov do rúk štátu a obmedzením možností zasahovať do výstavby sa výrazne zníži ich zmysel. Redukovaný bude na školstvo a riešenie každodenných problémov občanov, čo je síce dôležité, ale nie je na to potrebná vlastná samospráva. Zahraničná aj slovenská prax ukazuje, že väčšie mestá dokážu fungovať bez toho, aby občanov zastupovali stovky poslancov a poslankýň a aby sa drobili kompetencie aj pri úplných drobnostiach. Mesto by malo byť spravované výlučne Magistrátom – a jeho detašovanými pracoviskami, ktoré by prevzali časť pôvodných aktivít mestských častí.

Kombinácia odľahčenia organizácie samosprávy v Bratislave (a v Košiciach) a novej stavebnej legislatívy by mohla priniesť potrebnú predvídavosť a odbúranie byrokracie. Ak sa má skutočne novelizovať Zákon o Bratislave, je namieste otvoriť nielen tému záväzných stanovísk, ale aj zrušenia mestských častí. Pre metropolu by to bol obrovský posun.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Nový stavebný zákon je definitívne schválený

27.04.2022 16:27:25 Adrian Gubčo

Nový stavebný zákon, teda Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, je po takmer piatich desaťročiach od schválenia pôvodnej legislatívy realitou. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali vládne návrhy nových zákonov počas dnešného rokovania. Priniesť by mali radikálne zrýchlenie povoľovania výstavby, elektronizáciu, zjednodušenie postupov aj prísnejšie postihy voči čiernym stavbám.

Čítať viac

Hlavné mesto má výhrady k Stavebnému zákonu

01.03.2022 18:33:44 Adrian Gubčo

Nový stavebný zákon, resp. Zákon o územnom plánovaníZákon o výstavbe, prinesie zásadné zmeny do povoľovania výstavby, ako aj plánovania budúcnosti slovenských miest. Zvlášť sa to týka Bratislavy, kde je tlak investorov najväčší. Práve tu sa najviac zrážajú nedostatky starého zákona s požiadavkami súčasnosti. Ako na zákon reaguje samotné Hlavné mesto?

Čítať viac

Vláda schválila Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní

12.01.2022 16:37:13 Adrian Gubčo

Vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí schválila návrhy Zákona o výstavbeZákona o územnom plánovaní, v skratke nového Stavebného zákona. Pôvodný Stavebný zákon platí už od roku 1976, odkedy bol viackrát novelizovaný. Úplne nová legislatíva by však mala reagovať na súčasné výzvy a priniesť zefektívnenie stavebného a územnoplánovacieho procesu. Urýchliť by sa malo aj povoľovanie nových stavieb.

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube