Adrian Gubčo 25.10.2023 14:52

Kultivovanosť v zlom období: Úrad vlády má investičné plány s otáznou budúcnosťou

Nedávno predstavené výsledky architektonickej súťaže na nový objekt Úradu vlády SR priniesli na slovenské pomery vysokú úroveň výsledkov aj do veľkej miery vzorový postup, ako tvoriť obdobné koncepty. Z pohľadu Úradu vlády išlo o dobrú skúsenosť, ktorú chce zopakovať. Otázne je, či na to bude ešte príležitosť – a nie len kvôli peniazom.

Zdroj: Úrad vlády SR, Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV / Archinfo.sk

Architektonické súťaže sa krok po kroku stávajú bežnou súčasťou obstarávania riešenia investičných projektov v réžii verejnej správy. Najprv samosprávy (pričom treba spomenúť príklad Leopoldova), verejné inštitúcie a postupne aj štátne orgány sa naučili pracovať so súťažami a získavať kvalitnejšie návrhy pre svoje zámery. Veľkú súťaž nedávno zrealizoval aj Úrad vlády SR.

Dlhodobým problémom úradu je nedostatok priestorov pre približne 500 zamestnancov, čo dnes rieši komerčnými prenájmami. Omnoho výhodnejšie aj vhodnejšie by však bolo postavenie samostatnej administratívnej budovy. Tá má vzniknúť v rámci areálu na Námestí slobody, na ploche, kde sú dnes jednoduché úžitkové stavby, patriace pod sekciu dopravy. Takto nedôjde k úbytku zelene v historickej Lippayovej záhrade.

Víťazmi pomerne dobre nastavenej dvojkolovej súťaže sa stali architekti Milan a Matúš Kiačekovci. Ich návrh bol označený za ideálnu reakciu na zložitý kontext priestoru aj funkcie. Podľa ich vízie by mala vzniknúť racionálne a inštitucionálne pôsobiaca štvorpodlažná budova s vyššou úrovňou udržateľnosti a kvalitným pracovným prostredím pri zachovaní relatívne dostupných nákladov.

Úrad vlády je s výsledkami a priebehom súťaže natoľko spokojný, že plánuje obdobný postup zopakovať aj v budúcnosti. Vo výhľade má dve investičné akcie: rekonštrukciu Prístavby úradu vlády, tzv. Novej budovy, a rekonštrukciu účelového zariadenia Hotel Bôrik. V oboch prípadoch ide o neskoromodernistické stavby, ktoré už majú svoj vek a potrebujú sa vyrovnať so súčasnými nárokmi na technologické zabezpečenie aj reprezentatívnosť.

Z tohto dôvodu sa majú podľa portálu Archinfo.sk rozbehnúť prípravné trhové konzultácie, ktoré predchádzajú vyhláseniu súťaží. Majú za cieľ zistiť a overiť u potenciálnych účastníkov záujem a odborný názor k predbežnému opisu predmetu zákazky, ide tak o akýsi prieskum trhu, zámeru a informovanie potenciálnych účastníkov o plánovanom postupe. Získané informácie pomôžu lepšie naformulovať ďalšiu stratégiu.

Úrad vlády sa tak očividne pripravuje na vyhlásenie nových súťaží, čo je prejavom zvýšenej kultivovanosti, transparentnosti a dôrazu na odbornosť. Ide o najlepší spôsob, ako pristupovať k obdobnej úlohe, a aj najkultúrnejší. Obnovovať sa navyše idú vysoko oceňované budovy, ktoré si zasluhujú citlivý prístup.

To je prípad Novej budovy z roku 1979 od architektov Ľudovíta Jendrejáka a Ladislava Kušníra, aj hotela Bôrik z roku 1974 od Štefana Svetka a Štefana Ďurkoviča. Zvlášť druhý menovaný objekt je považovaný za jedno z najlepších diel povojnovej modernej architektúry na Slovensku, navyše s pomerne výraznou polohou na kopci s výhľadom na Dunaj. Hodnotami ale disponuje aj pavilón, ktorý je dnes využívaný na zasadnutia vlády.

Doteraz sa javilo, že najväčším rizikom pri jednotlivých projektoch budú financie. Slovensko nie je v ideálnej ekonomickej kondícii, preto by mohla byť výstavba novej budovy či rekonštrukcia starých vnímaná ako zbytočný luxus. Teraz sa ale črtá ďalšie: prístup novej vlády k vyhlasovaniu súťaží a danému spôsobu obstarávania návrhov.

 

Hotel Bôrik je do istej miery ikonickou stavbou, jeho rekonštrukcia si zasluhuje najvyššiu úroveň. Zdroj: Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV / Archinfo.sk
 

Nová nastupujúca vláda je čiastočne tvorená ľuďmi, ktorí už skúsenosť s vládnutím majú – a teda aj s vedením Úradu vlády SR. Takisto sa za minulých vlád dnes nastupujúceho premiéra Roberta Fica či jeho koaličného partnera Petra Pellegriniho pristúpilo k realizácii rozličných verejných zákaziek a projektov. O vysokej kvalite architektúry, ktorá by bola výsledkom dobre nastavených súťaží návrhov, nemôže byť ani reči.

Na jednej strane je pravda, že sa fenomén súťaží začal posilňovať až v posledných rokoch, na strane druhej sa ale bývalé vlády SMERu neprezentovali ako nositelia vysokej kultúrnej úrovne s mimoriadnymi nárokmi na kvalitu projektov. Namiesto toho sa volili také riešenia, ktoré pôsobili na prvý pohľad spektakulárne, avšak len z pohľadu širokej a menej zorientovanej verejnosti (viď Národný futbalový štadión). Garantom dobrej architektúry Robert Fico ani Peter Pellegrini neboli.

Sotva preto možno očakávať, že budú najbližšie roky spojené s prípravou naozaj špičkových zámerov po dobre pripravených kompetíciách. Signály, ktoré niektorí nastupujúci politici vysielajú smerom k odborníkom (napríklad na životné prostredie), skôr nabádajú k pesimizmu.

Hovorí sa, že architektúra je obrazom spoločnosti. Rastúca ambicióznosť samospráv, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj niektorých štátnych orgánov, prinášala v poslednom období nádej, že sa krajina predsa len posúva. Kým na vrchných poschodiach politiky bola verejnosť konštantne otravovaná hádkami, spormi a vulgárnosťou, priamo v rámci úradov sa presadzovali ľudia, ktorí spájali verejnú službu so vzdelanosťou, distingvovanosťou a snahou o čo najlepší výkon.

Nastupujúca vláda má teraz možnosť presvedčiť, že kritika bola bezpredmetná a vie svoje úlohy zvládať rovnako dobre alebo lepšie ako posledné dve. Ak sa to ale nestane, nebude to šok ani prekvapenie – len sa potvrdí očakávaný vývoj. Slovensko si nevybralo vládu odbornosti, ale vládu pomsty. Výsledky sa odrazia na stave aj podobe krajiny.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.