Adrian Gubčo 11.11.2021 11:16

Rekonštrukcia domu pri Katedrále sv. Martina je oficiálne ukončená

Bratislavská arcidiecéza a Farnosť sv. Martina v Bratislave oficiálne dokončili komplexnú rekonštrukciu domu na Rudnayovom námestí v historickom jadre mesta. Dom, prepojený s Katedrálou sv. Martina, bol donedávna v ruinóznom stave. Po obnove tu vznikne zázemie pre chrám pri organizácii kultúrnych podujatí alebo významných návštev. Dom získal aj nové meno – Martineum.

Ukončil sa tak proces, ktorý sa spustil už v roku 2015 prvými prípravami na rekonštrukciu schátraného barokového objektu. Koncepcia projektu spolu so vznikom architektonického návrhu sa tvorila dva roky, ďalší viac ako rok trvalo povoľovanie a hľadanie zhotoviteľa. Realizácia sa nakoniec spustila v auguste 2019. Len o niekoľko mesiacov na to sa začala pandémia koronavírusu COVID-19, ktorá práce skomplikovala. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa dátum dokončenia obnovy nebude musieť stihnúť.

Nové okolnosti však podnietili investora k zvýšeniu tempa stavebných prác. „Naším plánom bolo ukončiť rekonštrukciu domu v súlade s plánom, a to do augusta 2021. Aj napriek pandémii, ktorá negatívne ovplyvnila naplánované práce, sme veľmi radi, že sa nám to podarilo len s minimálnym časovým posunom,“ uviedol Peter Slepčan, farár Farnosti sv. Martina v Bratislave. „Samozrejme, veľmi veľkou motiváciou na dokončenie všetkých prác bolo pre nás oznámenie Svätého Otca o jeho pláne navštíviť Slovensko. Pracovné nasadenie všetkých zainteresovaných nakoniec umožnilo, že sme Svätému Otcovi Františkovi a jeho organizačnému a bezpečnostnému sprievodu poskytli potrebné zázemie na úrovni štandardu iných európskych metropol.“

Rekonštrukcia sa tak ukončila na prelome leta a jesene 2021 s tým, že počas návštevy pápeža bol dom v používateľnom stave. Po tejto zaťažkávajúcej skúške je pripravený slúžiť verejnosti. Pod zázemím Katedrály sv. Martina si investor predstavuje vytvorenie priestorov pre významné návštevy, umelecké skupiny, ktoré budú vystupovať v katedrále, televízne prenosy za účasti najvyšších ústavných činiteľov, sobášiacich sa a v neposlednom rade aj priestory pre návštevníkov dôležitej bratislavskej historickej pamiatky a veriacich. Súčasťou projektu je aj vznik nového prepájacieho traktu medzi katedrálou a domom v modernom architektonickom výraze.

Návštevníkov a návštevníčky objektu tak na prvom podlaží uvíta nový vstup s kaviarňou v priestore medzi dvoma líniami mestských hradieb, na druhom podlaží sa nachádza infopoint a prechod do Katedrály, a na treťom podlaží veľká zasadačka so zázemím pre catering. Objekt obsahuje aj podkrovie s technológiami a podzemné podlažie, kde sú expozičné priestory a lapidárium. Architekti rekonštrukcie, Andrej Botek a Pavol Pauliny z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave, podotkli, že dom bol v tak zlom stave, že sa musel zhotoviteľ potýkať s mnohými komplikáciami. Na druhej strane, otvorili sa tým možnosti pre inštalovanie technológií, dom je tak na vysokej úrovni s klimatizáciou, podlahovým vykurovaním a je z veľkej časti bezbariérový.

Napriek tomu architekti pristupovali k historickému dedičstvu citlivo. Zachované boli murivá v spodnej časti domu, ktoré boli pôvodne súčasťou mestského opevnenia – pochádzajú tak už zo 14. storočia. Prerazené otvory sú zas z 19. storočia, nebolo tak nutné do hradieb opäť zasahovať. Samotný dom síce pochádza z roku 1778, do istej miery ale ide o rehabilitáciu historickej situácie, keďže akýsi objekt sa v tomto priestore nachádzal počas 15. storočia. Vonkajší výraz je však klasicistický, pričom jedinú zmenu predstavuje nahradenie stratenej sošky vo výklenku na hlavnej fasáde objektu za olejomaľbu Panny Márie.

Investor sa netají spokojnosťou s výsledkom. Keďže budova je ponímaná ako nový vstup do Katedrály sv. Martina a má odteraz po dlhom čase žiť novým životom, získala aj nový názov – Martineum. „Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii dlhé roky chátrajúceho domu a pričinili sa tak o zveľadenie nielen okolia katedrály, ale celého historického stredu mesta,“ povedal Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska. „Veľmi si vážim podporu Zuzany Aufrichtovej, starostky Starého Mesta, a budem rád, keď sa naša spolupráca bude naďalej rozvíjať s cieľom prezentovať domácim i návštevníkom hlavného mesta zveľadené významné miesta.“

V dome ešte ostáva dovybaviť interiér, vrátane zmieňovaného infopointu, obchodu so suvenírmi a kaviarne, ktorá je zatiaľ len v provizórnej podobe. Na prvé výstavy čakajú aj nové expozičné priestory a depozitár. V exteriéri je zas uvažované umiestnenie zelene a sedenia. Určité plány naznačuje aj Staré Mesto, ktoré by chcelo (slovami starostky) podniknúť kroky k revitalizácii Rudnayovho námestia.

Celkový rozpočet na realizáciu rekonštrukcie bol 1,85 miliónov eur. Obnova bola hradená z prostriedkov investora.

 

Vnútri spojovacieho objektu medzi Martineom a Katedrálou sv. Martina. V strede architekti Andrej Botek a Pavol Pauliny, vpravo od nich Peter Slepčan, farár Farnosti sv. Martina v Bratislave

 

Obnovené Martineum sa tak môže zaradiť medzi zrekonštruované a prístupné historické pamiatky Bratislavy. Barokový objekt v náročnej stavebnej situácii mohol vzniknúť po ukončení existencie, resp. zániku obrannej funkcie hradieb po roku 1775. Dom si dal postaviť striebrotepec Jozef Waydanovský, pričom projekt zadal architektovi Georgovi Karlovi Zillackovi. Ten využil existujúce múry hradieb, pričom šírka domu rešpektuje aj pôvodnú šírku hradieb, resp. hlavného opevnenia a parkánového múru. Budova bola dokončená v roku 1778.

Išlo o pomerne reprezentatívnu stavbu, čo bolo dôležité – dom tvoril pozadie korunovačných slávností, ktoré sa v tej dobe ešte konali v Bratislave. V 19. storočí prešla jeho fasáda od Rudnayovho námestia klasicistickou prestavbou, čím sa zmenila pôvodná neskorobaroková podoba. Vtedy sa údajne upravila aj farebnosť z bielej na kombináciu svetlohnedej a okrovo-žltej farby. V 19. storočí tu bola aj prístavba (v rámci ktorej vybúrali zmienený vchod do hradieb), ktorá medzičasom zanikla. Ďalšie prístavby a domy sa objektu dotýkali zo západnej strany.

Našťastie, dom nepostihol osud ostatných susedných objektov, ktoré boli odstránené v rámci výstavby Mostu SNP a Staromestskej ulice. Napriek katastrofálnemu stavu a nedokončenej rekonštrukcii, ktorá sa spustila v 80-tych rokoch 20. storočia, podarilo sa mu prežiť až doteraz. Cieľ Bratislavskej arcidiecézy a Farnosti sv. Martina zvýšiť turistický potenciál Katedrály by sa tak mohol naplniť. Výrazne by sa mala zjednodušiť aj organizácia podujatí v tomto najdôležitejšom bratislavskom chráme.

Ten medzičasom tiež prechádza postupnou obnovou exteriéru, pričom v tejto chvíli sa dokončuje v podstate posledná časť fasády – gotické presbytérium z rokov 1476–1497. Ostatné časti, vrátane hlavnej lode, veže, dvojice kaplniek (svätého Jána Almužníka a svätej Anny) aj predsiene na južnej strane katedrály, sú už zreštaurované. Jedna z najvýznamnejších a najhodnotnejších pamiatok Bratislavy tak bude zvonka vo veľmi dobrom stave.

Síce veľmi pomaly, ale predsa sa to začína napĺňať aj v prípade Kapitulskej ulice, pravdepodobne najstaršej a asi aj najhistorickejšie pôsobiacej ulice v meste. Dlho bola známa svojou zanedbanosťou a chátrajúcimi historickými objektami. Väčšinu domov pritom vlastní Rímskokatolícka cirkev a cirkevné organizácie, ktoré ich získali do vlastníctva po roku 1989. Jednotlivé budovy sa rekonštruujú jedna po druhej. Najčerstvejšie obnovené je Collegium Emericanum (Imrichov seminár) na Kapitulskej 20, nové fasády získava mohutná budova Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského.

Rekonštrukcie sa realizujú aj na iných cirkevných pamiatkach. V posledných rokoch to boli najmä Kostol sv. Jána z Mathy na Hurbanovom námestí, čiastočne kostol a kláštor františkánov na Františkánskom námestí a Hlavné mesto obnovilo kostol klarisiek. Mimo historické jadro bol opravený blumentálsky Farský kostol nanebovzatia Panny Márie a z architektonického hľadiska pozoruhodná obnova sa týka interiéru Kostolu Panny Márie Snežnej na Kalvárii. V zlom stave ostáva Kostol sv. Mikuláša v Podhradí alebo Kostol Najsvätejšej trojice v Zuckermandli.

Bratislava v poslednom období zažíva v oblasti obnovy historických pamiatok celkom úspešné obdobie, pričom počet zúfalo zanedbaných budov klesá každým rokom. Pred rekonštrukciou by mali byť všetky najznámejšie ruiny mesta, teda aj svetského charakteru. Bolo by vynikajúce, pokiaľ by sa cirkev k trendu pridala a dala novú podobu ostávajúcim pamiatkam (nielen) v centre Bratislavy. Naplní sa tak viera bratislavského arcibiskupa – že sa mesto vďaka obnove historických objektov mimoriadne zveľadí a opeknie. Ocenia to domáci aj turisti.  

 

Fotografie z 10.11.2021. Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.