Dom na Rudnayovom námestí 3, známy aj ako Waydanovský dom, bol dlhodobo charakteristický svojou zanedbanosťou. Hoci turistov priťahovala do námestia obrátená fasáda s oknami pomaľovanými na spôsob obrazov Van Gogha, vo všeobecnosti išlo o hanbu mesta. To sa však zmenilo – Bratislavská arcidiecéza a Farnosť sv. Martina finišuje s rekonštrukčnými prácami.
Budova v tesnom dotyku s Katedrálou sv. Martina patrí k sérii objektov, ktoré vznikli na hrane bývalého mestského opevnenia po jeho zániku po roku 1775. Daný dom si dal postaviť striebrotepec Jozef Waydanovský, pričom projekt zadal architektovi Georgovi Karlovi Zillackovi. Ten využil existujúce múry hradieb, ktoré sa stali základom pre vznik trojpodlažného (od Staromestskej štvorpodlažného) meštianskeho domu. Šírka domu rešpektuje šírku hradieb, resp. hlavného opevnenia a parkánového múru. Budova bola dokončená v roku 1778.
Išlo o pomerne reprezentatívnu stavbu, čo bolo dôležité – dom tvoril pozadie korunovačných slávností, ktoré sa v tej dobe ešte konali v Bratislave. V 19. storočí prešla jeho fasáda od Rudnayovho námestia klasicistickou prestavbou, čím sa zmenila pôvodná neskorobaroková podoba. Vtedy sa údajne upravila aj farebnosť z bielej na kombináciu svetlohnedej a okrovo-žltej farby. Smerom ku Katedrále sv. Martina vznikla prístavba, rešpektujúca šírku domu medzi múrmi hradieb. Medzičasom bola odstránená.
Aj napriek tomu, že išlo o vzácny historický dom, ktorý šťastlivo prežil aj asanáciu zástavby západne od neho v rámci vzniku Mosta SNP, bol až donedávna extrémne schátraný. Pôvodná architektúra bola narušená a výzdoba postupne zanikala. Šťastím ostávalo, že dom mal novú strechu. Vďaka tomu nedochádzalo k výraznejšej degradácii stavby, napriek tomu pôsobila v susedstve Katedrály sv. Martina, aj pekne opraveného domu na Rudnayovom námestí 4 trúchlivo.
Situácia sa začala meniť len v poslednom období, kedy sa spustila rekonštrukcia budovy v zmysle projektu architektov Andreja Boteka a Pavla Paulinyho z Fakulty architektúry a dizajnu STU. Investorom je majiteľ budovy, Farnosť sv. Martina spoločne s Bratislavskou arcidiecézou. Nevyužívaný objekt získa novú funkciu, súvisiacu s katedrálou. Jedna z najvýznamnejších pamiatok mesta je častým cieľom turistov a miestom konania podujatí, čo si vyžaduje určité zázemie – to však doteraz neexistovalo.
„Využitie rekonštruovanej budovy je primárne koncipované ako zázemie na organizovanie liturgických slávení, umeleckých a kultúrnych podujatí v Katedrále, ktoré nám doteraz veľmi chýbalo,“ vyjadrila sa pre YIM.BA Bratislavská arcidiecéza. Miesto tak získajú umelci, ktorí budú mať v katedrále vystúpenia, bude tu infraštruktúra pre zabezpečenie priamych televíznych prenosov alebo infraštruktúra, umožňujúca organizovanie medzinárodných hudobných festivalov a organových koncertov. Vzniknú tu aj výstavné priestory: „Klenotnica sa nachádza v Katedrále sv. Martina, v rekonštruovanom objekte je na expozície venované jedno podlažie v suteréne,“ popisuje arcidiecéza.
Zástupcovia stavebníka pre Staromestské noviny zdôrazňujú, že dôležitou a potrebnou zmenou bude vybudovanie sociálnych zariadení a výťahu, čo umožní bezbariérový vstup do katedrály. Dom bude totiž s katedrálou priamo prepojený. Návštevníci budú benefitovať aj z využitia menšieho priestoru medzi domom, zachovanými zvyškami hradieb a kostolom. Umiestnená tu bude kaviareň. Naostatok by mali prejsť menšími úpravami priľahlé verejné priestranstvá.
Práce sa zvonku blížia k záveru. Fasáda smerom k Mostu SNP už má finálnu podobu, do veľkej miery to platí aj pri fasáde budovy od Rudnayovho námestia. „Úplné ukončenie rekonštrukcie objektu je naplánované na rok 2021,“ dodáva arcidiecéza s tým, že návštevníci konečne získajú miesto, kde budú môcť získať informácie, kúpiť si suveníry, počkať na bohoslužbu alebo posedieť si na káve. Okrem toho budova konečne získala svoju pôvodnú podobu.
Rekonštrukcia domu na Rudnayovom námestí 3 priniesla odstránenie jednej z jaziev Bratislavy – teda obnovu mimoriadne zanedbaného domu, ktorých v historickom centre ešte niekoľko ostáva. Našťastie sa zdá, že postupne by mohol byť zlý stav mnohých z nich minulosťou.
Vo vysokom štádiu prípravy je rekonštrukcia a dostavba asi najznámejšej a najhoršej ruiny, Esterházyho paláca na Kapitulskej. Developerom projektu je Esterhazy Real Estate, blízka kapitálovo silnej Raifeissen Property Holding International. Vzniknúť by tu malo bývanie a kancelárie. K rekonštrukcii sa podľa všetkého blíži aj Habermayerov palác na Panenskej, vzácna pamiatka, kde chce jej majiteľ Urbia Development umiestniť administratívne priestory. Rekonštrukčné práce prebiehajú aj na „strašidelnom dome“ na Šulekovej, obnova sa plánuje v prípade príťažlivého domu Salvátor na Panskej ulici. Táto rekonštrukcia bude v réžii Hlavného mesta.
Doterajší stav týchto budov bol dôsledkom problémov, súvisiacich s majetkovým vysporiadaním, ekonomickou návratnosťou projektov, finančnými pomermi majiteľov a ďalších. Na druhej strane, budovy aspoň ostali stáť. Dopadli šťastnejšie ako celé sekcie bratislavskej historickej zástavby, ktoré padli za obeť gigantickým dopravným projektom, veľkým stavbám alebo veľkorysým plánom – niekedy aj úplne zbytočne, keďže sa tieto plány nakoniec nikdy nerealizovali. V mnohých prípadoch zas spätne hodnotíme jednotlivé riešenia ako chybné a silnejú hlasy po ich prehodnotení.
To je aj prípad vybudovania prístupovej rampy z nábrežia na Staromestskú ulicu, západne od domov na Rudnayovom námestí a pred fasádou Katedrály sv. Martina. Kvôli tejto rampe, ktorá pôvodne nebola súčasťou projektu Mostu SNP, zaniklo hneď niekoľko objektov. Najznámejšou obeťou bola samozrejme Synagóga neológov v maurskom štýle od Dionýza Milcha, dokončená v roku 1895. V čase zániku už bola chránená ako NKP, ani to však nezabránilo jej zbúraniu. Dnes je akýmsi symbolom rozsiahleho historického dedičstva, o ktoré Bratislava po Druhej svetovej vojne prišla.
Aj v súvislosti s výstavbou novej Vydrice sa však začína na určitých miestach diskutovať o tom, že by daná rampa mohla zaniknúť. Pre dopravu ako takú by to nemusel byť zásadný problém – automobily by sa na Staromestskú dostali aj tak, keďže by bol prístup zriadený cez rampy na západnej strane mosta a na moste by vznikla svetelná križovatka. Spomalenie dopravy nie je dôležité, keďže ide, koniec-koncov, o mestský most, nie o diaľničný prieťah. Benefitom by bol zisk rozsiahleho verejného priestoru.
Nové priestranstvo by mohlo byť dostatočne veľké na to, aby sa dalo uvažovať o obnove budovy na mieste synagógy – alebo dokonca synagógy samotnej, prípadne jej súčasnej verzie. Nanovo vybudovať niektoré časti mesta po vzore Varšavy, Gdansku, Drážďan či Frankfurtu už možné nie je, aspoň stopovo v podobe niekoľkých objektov by sa však pripomienky histórie postaviť dali.
V Bratislave sa možno podarí v priebehu niekoľkých najbližších rokov zrekonštruovať väčšinu najviac zanedbaných pamiatok a historických budov, vyplniť niekoľko dôležitých nezastavaných pozemkov v centre a zrevitalizovať viacero verejných priestorov. Možno by sa tak mohla intenzívnejšie rozbehnúť diskusia o ďalších krokoch: o náprave brutálnych zásahov do organizmu mesta a obnove stratenej krásy. Slovenská metropola má v tomto smere mimoriadny dlh.
Fotografie z 1.8.2021 a 5.7.2021. Pozrite si aj iné rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre