Adrian Gubčo 11.02.2024 16:50

Obrovský potenciál ostáva nevyužitý. Špitálska opeknie, potrebuje odvážnejšie kroky

Špitálska síce nepatrí k uliciam, ktoré by bolo možné prirovnať k mestským bulvárom, napriek tomu by mohla byť atraktívnou spojnicou historického jadra a Blumentálu. Lemuje ju viacero príťažlivých budov, dobudovaná však nie je. Ešte väčším problémom ostáva verejný priestor, ktorého úroveň je mimoriadne nízka.

Zdroj: Google StreetView

Špitálska ulica bola vytýčená už v stredoveku. Meno získala podľa špitálu pri kláštore a kostole alžbetínok, ktorý sa tu nachádza dodnes. Inak však slúžila ako spojenie Bratislavy s východnými predmestiami. V susedstve Ul. 29. augusta sa nachádzala aj brána vonkajšieho opevnenia, za ktorou sa rozkladali záhrady a polia. V 18. storočí bol na východnom okraji ulice vybudovaný Aspremontov letný palác, ktorého záhrada je dnes prístupná verejnosti ako Medická záhrada.

Zástavba ulice sa začala výraznejšie rozvíjať v priebehu 19. storočia, keď sa tu začali budovať prvé mohutnejšie nájomné domy. Rozvoj pokračoval aj v medzivojnovom období, keď sa zrýchlil rast Bratislavy a zo Špitálskej sa podľa úvah vtedajších urbanistov mal stať veľkomestský bulvár. V tom čase tu pribudlo niekoľko významných budov, napríklad objekt Policajného riaditeľstva, obchodný a bytový dom Machota a na východnom konci ulice dom Metropol.

Po druhej svetovej vojne pokračoval rast zástavby, spojený s asanáciou starších domov. Zlomové boli 70-te roky, keď bol postavený hotel Kyjev a budovy ministerstiev, kde dnes sídli Ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny SR. V tom čase ulica v podstate získala dnešnú tvár. Jedinou novostavbou je bytový dom Medický Park na nároží Špitálskej a Ul. 29. augusta.

Stavebná aktivita sa tak dnes sústredí na rekonštrukcie existujúcich budov. Stav viacerých z nich je zhoršený, resp. nedosahuje úroveň, očakávanú od centra mesta. Okrem zmieňovaného policajného riaditeľstva (kde dokonca pribudla ochrana pred padajúcou omietkou) k ním patrí aj dom na Špitálskej 16-18. V čase vzniku veľmi mohutný nájomný dom, postavený pred rokom 1879, ktorý mal pôvodne štyri podlažia, sa vyznačuje pomerne bohato zdobenými fasádami aj vstupom. Hoci ešte nedochádza k vážnej deštrukcii, budova si zaslúži rekonštrukciu.

Na tú by malo dôjsť v dohľadnej dobe. Stavebný úrad v mestskej časti Bratislava – Staré Mesto totiž začína stavebné konanie na obnovu a modernizáciu  bytového domu. Zahŕňať má zreštaurovanie omietok a dekoračných prvkov na fasáde objektu do Špitálskej ulice, zateplenie stien fasády smerom do dvora a obnovu pavlačí, balkónov a príslušných zábradlí a klampiarskych prvkov. Okrem toho sa zrealizovať zateplenie stropu v prvom podzemnom podlaží a sanácia vlhkosti muriva, výmena spoločných ležatých rozvodov inžinierskych sietí (voda, plyn, elektroinštalácia) a výmena exteriérového výťahu.

Stav domu sa tak radikálne zlepší. Rekonštrukcia pozdvihne úroveň a príťažlivosť celej Špitálskej. V optimálnom prípade prospeje úprava aj parteru objektu. Tak ako na celej ulici, aj tu sa v niektorých prípadoch zvykli striedať nájomníci. Do dvoch rokov by však mohli tu sídliace prevádzky sídliť v jednom z najkrajších domov v blízkom okolí.

 

Pôvodné Svätoplukove kasárne na Špitálskej. Zdroj: Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch

 

Striedanie nájomníkov je prejavom nízkej atraktivity ulice, najmä z pohľadu peších. Hoci sa Špitálska nachádza v centre a prechádza ňou električková trať, počet peších nedosahuje úroveň, aby dokázali vygenerovať dostatočnú návštevnosť pre mnohé lokálne prevádzky. Zatvárajú sa tak aj niektoré dlhoročné „stálice“ ulice, napríklad predajňa Ozeta v susedstve križovatky s Ulicou 29. augusta.

Úpadok mestského parteru možno pripísať viacerým faktorom, vrátane budovania nákupných centier či rastúcej popularite online nakupovania. Ak chcú mestá voči negatívnym trendom bojovať, musia investovať významné prostriedky. Základnou „zbraňou“ voči úpadku ulíc je skvalitňovanie verejného priestoru či zvyšovanie počtu obyvateľov, ktorí by vo vnútromestských lokalitách nielen pracovali alebo tadiaľto prechádzali, ale tu aj žili.

V tomto smere poskytuje Špitálska veľký nevyužitý potenciál. Lemujú ju totiž viaceré prieluky, plochy alebo budovy, ktoré sú vhodné na transformáciu. Veľké parkovisko, patriace Onkologickému ústavu sv. Alžbety, parkovisko pri hoteli Kyjev, nízke domy na Špitálskej 25-33 a Špitálskej 39 alebo parkovisko pred Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR sú ako stvorené na prestavbu a vyplnenie kvalitnou veľkomestskou zástavbou, ktorá by dorovnala nastavenú úroveň zhruba šesť nadzemných podlaží.

Konkrétne plány ešte neboli predstavené pre ani jeden z týchto priestorov. Onkologický ústav zatiaľ neplánuje meniť účel parkoviska, kým majiteľ priestoru pri hoteli Kyjev, spoločnosť Lordship, sa nateraz zameriava na hotel samotný a priľahlé „Námestie umelcov“. V prípade dvojpodlažných domov naproti ministerstvu sa hovorí o plánoch prestavby, nakoľko sú ale aktuálne, nie je známe. Dom na Špitálskej 39 sa mal premeniť na hotel, investorom je firma, blízka podnikateľovi a politikovi Andrejovi Babišovi, pre ktorého nejde o prioritu.

Najkontroverznejšou by bola prípadná zástavba priestoru priamo pred ministerstvom. V minulosti sa tu budova nachádzala – bolo tu uličné krídlo Svätoplukových kasární, vcelku príťažlivého barokového objektu a veľkolepým štítom z roku 1720. Pôvodne išlo o špitál križovníkov. Kasárne boli zbúrané v roku 1973, aby uvoľnili miesto budúcim ministerstvám. Priestor pred úradnými budovami mal slúžiť v menšej miere na parkovanie a oddych, autá ho však úplne obsadili a zdevastovali.

Je na diskusiu, či by nebolo vhodné ulicu úplne sceliť a doplniť novým bývaním, kanceláriami či obchodmi v aktívnom parteri jednotlivých domov. Vzhľadom na kvalitné napojenie verejnou dopravou by to mohlo byť efektívne a správne riešenie. 

 

Časť Špitálskej pri hoteli Kyjev by sa výhľadovo mohla dobudovať. Zdroj: Lordship

 

Veľkou výzvou ale ostane kvalita verejného priestoru. Limitom sú úzke chodníky a nedostatok priestoru pre oddelené cyklotrasy. Ako riešenie sa núka v Bratislave štandardne odmietané pojazďovanie električkovej trate automobilmi. Dané to je obavou, že by autá priveľmi spomaľovali električky a znižovali ich spoľahlivosť. V prípade Špitálskej ale treba pripomenúť, že jej dopravný význam nie je vysoký a čoskoro bude ešte nižší.

Riešenie rekonštrukcie Námestia SNP totiž počíta s tým, že vodiči, smerujúci zo Špitálskej na Štúrovu, už nebudú mať takúto možnosť. Automobily sa dostanú maximálne po Kolársku. To by malo absolútne vylúčiť tranzit a viesť k tomu, že Špitálska bude využívaná výlučne dopravnou obsluhou okolia. Tá pritom nie je taká rozsiahla, aby viedla k radikálnemu obmedzeniu električkovej dopravy.

Rekonštrukcia Námestia SNP tak môže teoreticky otvoriť cestu k výraznejšej obnove celej Špitálskej, ktorá by sa pri dostatku vôle mohla stať príjemnou ulicou z pohľadu peších, cyklistov a napokon aj verejnej a individuálnej dopravy. V kombinácii s prípadnou dostavbou sa otvára potenciál pre vznik veľkomestsky pôsobiaceho priestoru s množstvom služieb a obchodov, ktorý výborne prepojí okolité štvrte.  

Špitálska dnes ostáva prehliadaná a mení sa len veľmi pomaly po drobných krôčkoch. K ráznejšej zmene dôjde len za pomoci dramatickejších zásahov, ktoré sa nezaobídu bez odvahy, vyšších investícií a vybočenia zo zaužívaných postupov. To sú ale napokon základné prísady pre akékoľvek úspešné mesto.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.