Adrian Gubčo 23.11.2020 15:33

Obnoví sa fasáda Hotela U uhorského kráľa?

Hotel U uhorského kráľa na Mostovej ulici, s fasádou orientovanou do Námestia Ľudovíta Štúra, patril k luxusným zariadeniam uhorskej Bratislavy. Vyznačoval sa typickou historizujúcou fasádou, ktorá však bola za Prvej republiky purizovaná. Dnes tu sídli tanečné divadlo Ifjú Szivek a budova sa rekonštruuje. Je súčasťou renovácie aj obnova pôvodnej fasády?

Mostová ulica je historicky dôležitá ulica, ktorá spájala historické jadro – teda pôvodnú Bratislavu obklopenú hradbami – s Dunajom. Ulica aj štvrť v jej okolí sa nazývala Dunajské nové osídlenie (Donau Neustift), v druhej polovici 19. storočia ju premenovali na Mostovú podľa viacerých nestálych mostov, ktoré spájali námestie s pravým brehom Dunaja. Zástavba ulice už na prelome 19. a 20 storočia odrážala jej význam, čo nakoniec odzrkadľovala aj budova Hotelu U uhorského kráľa.

Objekt na tomto mieste slúžil historicky pohostinstvu. Pôvodne tu bol jednoposchodový hostinec Labuť, v roku 1880 sa však majiteľmi stávajú bratia Berlinovci, významní podnikatelia v ubytovacom aj gastronomickom segmente, ktorí objekt nadstavali. Podľa dobového historika Tivadara Ortvaya Berlinovci pristavali peknú dvoranu, ktorá spolu s jedálňami robí hotel ideálnym miestom pre organizáciu väčších spoločenských podujatí – napríklad umeleckých programov, koncertov, tanečných zábav či svadobných hostín.

Nanešťastie, elegantná budova bola v medzivojnovom období purizovaná – odstránená bola väčšina výzdobných prvkov, aby pôsobila modernejšie a v súlade s vtedy preferovaným funkcionalizmom. Z dlhodobého hľadiska jej táto úprava ublížila, objekt teraz v kontexte historizujúcich budov palácov v okolí pôsobí ako chudobný príbuzný. Bývalý hotel je vo vlastníctve Slovenskej republiky, od 60-tych rokov 20. storočia tu sídli maďarský umelecký súbor a od roku 2000 tanečné divadlo. Nedávno sa budova zahalila do lešenia, čo vzbudilo nádeje, že by sa mohla obnoviť aj fasáda.

Z tohto dôvodu som oslovil divadlo, aby objasnilo zámery s objektom. „Budova prechádza komplexnou rekonštrukciou, pozostávajúcou zo sanovania havarijného stavu časti nosných konštrukcií, výmeny dreveného krovu a strešného plášťa, zateplenia budovy okrem parteru, výmeny okien a dispozičnými zmenami v interiéri,“ hovorí Karmen Bartalská, umelecká tajomníčka divadla. „Stavebné úpravy sú zamerané na podporu funkcie budovy, ktorou je divadlo, spojené s prislúchajúcou administratívnou funkciou.“

Výsledkom rekonštrukcie tak bude výrazné zlepšenie funkčnosti budovy a jej schopnosti umožniť umeleckú prevádzku. K. Bartalská pripomína mnoho pozitívnych úprav. „Zásahmi sa zvýši energetická efektivita budovy a komfort pre zamestnancov a návštevníkov divadla, znížia sa náklady na prevádzku priestorov. Inštaláciou výťahu sa dosiahne debarierizácia budovy... Interiéry prvého a druhého poschodia prejdú dispozičnými zmenami, dosiahne sa prepojenie oboch spomínaných podlaží galériou.“

Objekt prechádzal od vzniku tanečného divadla určitými úpravami. Vytvorené boli nácvikové sály, v roku 2007 bolo v najväčšej multifunkčnej sále vybudované aj hľadisko s kapacitou pre 80 divákov. Teraz sa však ešte viac zväčší komfort pre návštevníkov aj zamestnancov. „Z pohľadu verejnosti vznikne nový, bezbariérový vstup, zväčší sa foyer, prispôsobia sa toalety k požiadavkám, vytvorí sa menšia tanečná sála nad multifunkčnou sálou, kde prebiehajú predstavenia,“ vymenúva K. Bartalská a dopĺňa aj zlepšenia pre personál: „Vytvoria sa šatne pre 22 profesionálnych umeleckých zamestnancov aj pre verejnosť. Odstránia sa nedostatky administratívnych a skladových priestorov kostýmov a rekvizít.“

Rekonštrukcia to tak bude skutočne rozsiahla a pomerne komplexná s jednoznačnými pozitívami. Obnova historizujúcej fasády by mohla byť čerešničkou na torte. Nanešťastie, témou aktuálnej rekonštrukcie to nie je. „V rámci prebiehajúcej rekonštrukcie bude zachovaná existujúca úprava fasád z medzivojnového obdobia, vlastník nenavrhoval prinavrátenie pôvodnej zaniknutej fasádnej úpravy a zo strany KPÚ BA to požadované nebolo,“ vysvetľuje Karmen Bartalská. Sľubuje však, že „...vonkajší vzhľad budovy sa prispôsobí k lokalite.“

Po rekonštrukcii, ktorej dokončenie sa predpokladá v polovici marca 2021, tak bude mať budova funkcionalistický výraz.

 

Pôvodný výzor Hotelu U uhorského kráľa. Zdroj: Bratislava na historických fotografiách a obrazoch

 

Rozhodnutie vlastníka budovy hodnotím ako nešťastné. Divadlo, resp. historický hotel, sa nachádza v lokalite, ktorej dominujú významné a reprezentatívne stavby vybudované v historizujúcich slohoch. Dominantou lokality je eklektická budova Reduty, vychádzajúca predovšetkým z barokových vzorov, ako aj novorenesančný Lanfranconiho, Dessewfyho a Esterházyho palác, kde sídli Slovenská národná galéria. Popri divadle bude viesť jeden z nových prístupov do galérie a vnútorného „Námestia Karola Vaculíka“.

Nároky na reprezentatívnosť sú tak vysoké, čo by budova v pôvodnom výzore spĺňala oveľa lepšie, ako v purizovanej, hoci zrekonštruovanej, podobe. V Bratislave by nešlo o prvý príklad, kedy bola obnovená fasáda, výzdoba bola prinavrátená aj na fasádu Paláca Motešických zo strany Laurinskej ulice. Nanešťastie, tých horších prípadov je oveľa viac.

Dnes najaktuálnejší je zánik pôvodného výzoru mnohých bytových domov z obdobia socialistického realizmu, kedy sú architektonické prvky prekrývané necitlivým zateplením. Tragicky dopadli napríklad domy na Páričkovej ulici, ktoré sa popritom nadstavovali, veľmi nekvalitne bol zateplený aj výrazný bytový dom na nároží Záhradníckej a Miletičovej ulice. Z prípadov, kedy boli zachované v medzivojnovom období purizované fasády, možno spomenúť dom na Štúrovej 8, ktorý mal predtým veľkorysú veľkomestskú podobu (viď tu, budova vľavo od Rakúsko-uhorskej banky). Teraz pôsobí aj napriek nedávnej rekonštrukcii banálne.

Obnova historizujúcich fasád je v odborných kruhoch pomerne kontroverzná téma. Všeobecný úzus znie, že pokiaľ už pôvodná architektúra úplne zanikla, je jej obnova anachronizmom, ktorý nijako neprospieva rozvoju architektúry a potláča právo súčasnej doby na sebavyjadrenie. Nejde totiž o rekonštrukciu v prísnom slovazmysle, ale o novotvary s historizujúcim nádychom. Mnohé realizácie, ktoré v historizujúcich slohoch v posledných rokov vznikli, dávajú kritikom za pravdu. V prípade rodinných domov sa zaužívalo hanlivé pomenovanie podnikateľské baroko.

Na druhej strane, v niektorých krajinách – najmä v Nemecku (zvlášť v Berlíne) – silnejú hlasy, ktoré volajú po novom prístupe k mestskému prostrediu a architektúre a v určitých prípadoch aj po inšpirácii klasickými vzormi. Ozvenou týchto názorov je nedávno vydaný Benátsky list (Venetian letter), ktorý taktiež upozorňuje na psychologický aspekt architektúry a starších slohov, ktoré v ľuďoch vyvolávajú pozitívne asociácie. Ide o štart mimoriadne dôležitej aj zaujímavej debaty, ktorá má potenciál prehĺbiť kvalitu miest.

Bratislava by podľa môjho názoru mala na túto debatu nadviazať. V súčasnosti sa pripravujú viaceré projekty, ktoré vzniknú v tesnom kontakte s historickými budovami či oblasťami, prípadne sa rekonštruujú budovy, ktoré získavajú nové dostavby a nadstavby. Cieľom nového prístupu by určite nemalo byť kopírovanie minulosti, ale kreatívne premyslenie starších výrazových postriedkov, čím vzniknú novostavby dostatočne citlivé k existujúcej či staršej architektúre, no zároveň s vlastným jazykom. V oprávnených prípadoch by sa zároveň mala prinavrátiť zaniknutá podoba niektorých budov, čo by mohlo platiť aj v prípade tanečného divadla.

Výsledkom bude mesto, ktoré bude nielen kompaktnejšie a funkčnejšie, ale aj omnoho príťažlivejšie. Bratislava, ktorá v 20. a čiastočne aj v 21. storočí zažila mnohé rany, by si takýto silnejší dôraz na výraz nových domov v citlivých lokalitách zaslúžila.

 

Pozrite si rekonštrukcie bratislavských pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.