Adrian Gubčo 11.08.2021 11:15

Obnova Novej tržnice pokračuje, objekt získa vlastnú vizuálnu identitu

Nová tržnica na Trnavskom mýte z roku 1983 patrí k sérii výrazných a kontroverzných diel modernej architektúry, ktoré v Bratislave vznikli počas minulého režimu. Na rozdiel od iných objektov z tohto obdobia – napríklad susedného Istropolisu – jej však zánik podľa všetkého nehrozí. Práve naopak, Nová tržnica prechádza postupnou obnovou, a to zvonka aj zvnútra.

Zdroj: Nová tržnica / EKO-podnik VPS

Nová tržnica bola vybudovaná v reakcii na zánik trhovej funkcie v pôvodnej budove – v Starej tržnici na Námestí SNP (resp. na Námestí nežnej revolúcie). V povojnovom období (po roku 1960) si tu sklady a štúdiá zriadila Slovenská televízia. Bratislava tak určitú dobu nedisponovala krytou trhovou budovou. Pre jej umiestnenie bolo vytypované nové miesto – voľný nezastavaný priestor na Trnavskom mýte, kde sa dlho nachádzalo exteriérové Centrálne trhovisko, no muselo uvoľniť miesto komplexu Domu odborov Istropolis. Takto sa sem mala vrátiť trhová funkcia.

Architektom Novej tržnice bol Ivan Matušík, ktorý ju navrhol ako „kontajner v duchu strojovej estetiky“. Konštrukčne ide o železobetónový skelet, v ktorom sú vložené dva bloky s predajnými a obslužnými priestormi na prízemí a na poschodí. V suteréne bola predajňa potravín, hlavné priestory sú určené pre individuálne stánky. Charakteristickou súčasťou interiérovej architektúry budovy sú však odhalené potrubia vzduchotechniky, čím sa reagovalo na vtedajšie trendy v tvorbe high-tech architektúry. Budova má navyše celopresklený plášť, ktorý mal zabezpečiť vizuálny kontakt so životom vnútri i vonku.

Svojská architektúra objektu, problémy s jeho údržbou a po roku 1989 aj masívny nános vizuálneho smogu a úpadku v dôsledku rozvoja nákupných centier vyslúžili Novej tržnici zlú povesť. Budova pôsobí v očiach mnohých skôr ako strašiak. Napriek tomu rastie skupina fanúšikov v Bratislave unikátnej stavby, ktorí zdôrazňujú jej architektonické kvality (alebo skôr myšlienky). Výhodou oproti iným stavbám z obdobia minulého režimu je forma vlastníctva – Nová tržnica je verejný objekt vo vlastníctve Hlavného mesta a zverený mestským častiam Nové Mesto, Rača a Vajnory.

Prvá menovaná mestská časť, v ktorej katastri sa tržnica zároveň nachádza, začala v poslednom období vyvíjať intenzívnejšie snahy o jej obnovu. K výrazným zmenám patrí postupné odstraňovanie vizuálneho smogu, vytlačenie veľkej prevádzky na rohu Trnavského mýta a Krížnej, vrátane neestetickej terasy, doplnenie zelene či cyklostojanov, alebo najmä nový náter strechy. Minulosťou by mala byť v dohľadnej dobe aj gigantická LED obrazovka na streche tržnice. Ďalšie úpravy prebiehajú v interiéri, vrátane organizácie predajných stánkov.

Teraz sa majú tieto zmeny posunúť na ďalšiu úroveň. Novomestský EKO-podnik VPS, ktorý budovu spravuje, dal totiž vypracovať dizajnmanuál pre vnútorné priestory. Má ísť o ďalší krok v modernizácii a estetizácii tržnice tak, aby sa táto stala príťažlivou pre väčší počet návštevníkov. Cieľom je „pomôcť vdýchnuť vnútorným priestorom jednotnosť a modernosť, čím sa obnoví čistota a jednota pôvodného architektonického zámeru“. Zároveň má manuál nadviazať na pôvodnú logiku interiéru, ktorý mal pripomínať mestský blok s námestiami, ulicami, obchodmi, pasážami a galériami. Autorom manuálu je kancelária Atelier 008. 

Vypracovanie materiálu má ale aj iné prínosy. „Súčasťou dizajnmanuálu je aj vypracovanie digitálnych výkresov budovy Tržnice pre potreby budúcich opráv objektu,“ cituje Vladimíra Mikuša, riaditeľa EKO-podniku VPS, TASR. Čo sa týka úprav jednotlivých prevádzok v zmysle manuálu, implementácia je pravdepodobne otázka až budúceho roka. V zmysle novej organizácie majú na mieste nevhodne umiestnených stánkov vzniknúť akési „námestia“, kde budú môcť byť príležitostné trhy. Súčasťou zmien má byť obnova materiálovej a farebnej škály objektu.

Novú tržnicu čakajú v dohľadnej dobe ešte ďalšie postupné rekonštrukčné práce. Zrealizovať sa má nová klimatizácia, opraviť sa majú záchody, na jeseň sa chystá oprava motorov strojovne vzduchotechniky. Vymeniť sa majú rozbité sklá na fasáde. Kúsok po kúsku sa tak prekonáva investičný dlh a Nová tržnica sa pomaly mení na príjemnejší priestor pre návštevu, nákupy aj prácu.

 

Úprava interiéru podľa nového manuálu. Zdroj: Nová tržnica / EKO-podnik VPS

 

Všetko tak nasvedčuje tomu, že Novú tržnicu nepostihne osud iných realizácii modernej architektúry, ktorým hrozí zánik, prípadne už zanikli. Aktuálnym zmenám by sa dali vytknúť detaily – napríklad farba strechy nezodpovedá pôvodnej situácii, bez farby boli aj betónové markízy nad vstupmi. Ako celok však budova nezanikne, a ani to nie je v dohľadnej dobe pravdepodobné. V opačnom prípade by neboli do Novej tržnice investované nemalé prostriedky.

Napriek tomu táto obava zaznieva, predovšetkým z kruhov milovníkov modernej architektúry a architektov samotných. Zachovanie a regenerácia Novej tržnice bola aj súčasťou vertikálneho ateliéru, teda komplexnejšej formy tvorby ateliérových prác na Fakulte architektúry a dizajnu STU. Mladí, nádejní architekti sú tu často konfrontovaní s aktuálnymi témami. V súvislosti s pripravovanými zmenami na Trnavskom mýte sa hľadala nová náplň pre Novú tržnicu, čo má byť spôsob jej záchrany. Jeden z najvyššie hodnotených návrhov tu napríklad umiestňuje kunsthalle. 

V skutočnosti však môže byť budúcnosť budovy nádejná aj pri zachovaní trhovej funkcie – resp. spojenia s jedlom a potravinárskymi produktami. Paradoxne to môže súvisieť so zánikom Istropolisu. Na jeho mieste má totiž vzniknúť Nový Istropolis, veľký polyfunkčný development od spoločnosti Immocap. Jeho súčasťou budú v menšej miere byty, retail, väčší objem kancelárskych priestorov, no predovšetkým veľké kultúrno-spoločenské centrum s koncertnou a kongresovou halou, doplnené o hotel. Za jeho návrhom stoja významní medzinárodní architekti, ktorí zvíťazili v architektonickej súťaži.

Nový Istropolis patrí k trom zvažovaným projektom, v rámci ktorých by mohlo byť umiestnené Národné kultúrno-kongresové centrum (NKKC). Ak sa mu podarí uspieť, bude to pre development, ale aj celú lokalitu Trnavského mýta znamenať zásadnú vzpruhu: ročne by sa tu malo konať množstvo podujatí, ktoré pritiahne desaťtisíce, možno až státisíce návštevníkov. Medzi nimi budú aj majetní účastníci významných konferencií, ktorí potom budú v Bratislave míňať peniaze.

V tom je veľká šanca pre Novú tržnicu. Pokiaľ by sa ju podarilo naozaj kvalitne zrekonštruovať, citlivo k pôvodnej architektúre a myšlienke a s kvalitnou náplňou a programom, mohla by ťažiť z dotyku s NKKC. Aj kritici budovy musia uznať, že jej architektúra je netradičná. Pri dobrom marketingu by mohlo ísť o netradičný zážitok, priťahujúci návštevníkov z krajín, ktoré nemajú prístup k špecifickej modernej architektúre Východného bloku. Spojenie s jedlom pritom môže byť ideálnou voľbou.

Verejné vlastníctvo, ochota mestskej časti zlepšiť situáciu, blízky development, viažuci na seba množstvo majetných zákazníkov, a naostatok údajný skorý zápis medzi národné kultúrne pamiatky (aspoň podľa primátora Bratislavy Matúša Valla, ktorý to povedal počas nedávnej prehliadky mesta - 6:30 - v kabriobuse) sú všetko pozitívne znaky, znejúce v prospech zachovania a skvalitnenia Novej tržnice. Dohľad pamiatkarov snáď prispeje aj k vyššej úrovni rekonštrukčných prác.

Budova tak nemusí byť tým, čím bola donedávna – odpadkovým kontajnerom v mestskom organizme – ale svojskou a nezvyčajnou pýchou slovenskej metropoly.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.