Adrian Gubčo 12.07.2023 19:22

Nové kúsky krajšej Bratislavy. Rekonštrukcie ukazujú, o čo mesto bez peňazí prichádza

V centre mesta boli dokončené alebo sa dokončujú ďalšie rekonštrukcie a úpravy ulíc, ktoré vychádzajú z nedávno vytvorených manuálov pre verejný priestor. Ich kvalita je vyššia ako v minulosti, nehovoriac o estetickej úrovni. Hlavné mesto tým opäť ukazuje kúsky potenciálne lepšej budúcnosti. Tá ale nepríde ešte veľmi dlho.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Obnova podľa manuálu

Vedenie Bratislavy si po nástupe vo svojom prvom období v roku 2018 stanovilo za cieľ zvýšiť kvalitu verejného priestoru. Ako prvý preto vznikol Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý začala pracovať na vypracovávaní Manuálu verejného priestoru a série dodatočných dokumentov, nazvaných princípy a štandardy. Tieto sa zaoberali jednotlivými aspektami verejného priestoru – lavičkami, košmi, sadením stromov, ale aj chodníkmi a ich zonáciou. Mesto si tak pripravilo podklady pre budúce rekonštrukcie.

Prvé výraznejšie projekty v zmysle manuálov sa začali realizovať v priebehu roka 2021. Na Jeséniovej ulici na Kolibe alebo na Prokopa Veľkého v Starom Meste sa objavili betónovou dlažbou vydláždené chodníky, doplnené o jednotný mobiliár alebo upravené výsadbové pásy a zeleň. Najvýraznejšia úprava sa však zrealizovala na Malom trhu a priľahlej časti Mlynských nív, kde bola na severnej strane ulice osadená žulová dlažba. Práve tu sa ukázalo, ako by mohli bratislavské ulice teoreticky vyzerať.

Mesto medzičasom pokračovalo v rozličných väčších i menších projektoch. V priebehu minulého roka pribudli úpravy Karpatskej, časti Krížnej a predovšetkým Mýtnej, kde sa prvýkrát objavila v plnom rozsahu špecifická Bratislavská dlažba. Prostredie v susedstve modernistickej pamiatky, budovy Slovenského rozhlasu, doplnila dobre. V budúcnosti sa má objaviť na hlavných uliciach aj mimo centra metropoly.

Tento rok priniesol rozšírenie Bratislavskej dlažby na Mýtnej v susedstve Námestia slobody a na Košickej v susedstve rozostavaného Zwirnu od YIT Slovakia. Najvýraznejšia rekonštrukcia sa však dokončila v uplynulých dňoch na Ulici 29. augusta. Ide o jednu z najviac poškodených ulíc v meste, pričom obzvlášť kritický bol úsek pri vstupe do Poľnej ulice a do Medickej záhrady. Mesto preto pristúpilo k výraznejšej oprave, ktorá priniesla dramatické zlepšenie kvality verejného priestoru.

V menej prehľadnej zákrute sa totiž zrealizoval vyvýšený priechod pre chodcov. Priľahlé okolie navyše odstalo nové povrchy, čo sa týka vstupu do Medickej záhrady, trhoviska na Poľnej a chodníka popri oplotení Ondrejského cintorína. „Frekventovaný bod, kde sa stretáva množstvo chodcov s autami, sa tak zmenil na bezpečnejšie a atraktívnejšie miesto,“ konštatuje MIB. Vybudovanie vyvýšeného priechodu prispelo k spomaleniu premávky aj k debarierizácii. Ešte tento rok sa má opraviť ďalšia časť Ul. 29 augusta, v akom rozsahu to ale bude, známe nie je.

MIB pripomína, že pri tvorbe projektu sa vychádzalo z manuálu a zonácie chodníkov, podľa ktorých by v tejto oblasti mala byť kamenná (žulová) dlažba, keďže ide o historické prostredie centra. To isté sa teraz deje na Mlynských nivách v susedstve Malého trhu. Južná strana ulice, ktorú obnova z roku 2021 obišla, teraz dostáva nový povrch, opäť z kamennej dlažby. Čoskoro tak získa ucelenejší charakter.

Vedenie mesta dopĺňa, že budovanie vyvýšených priechodov prispieva k celkovému zvýšeniu bezpečnosti chodcov, najmä detí. Bratislava preto vytypovala ďalšiu päticu priechodov, ktoré chce vyvýšiť a zlepšiť tak kvalitu pešieho pohybu. Pribudnúť by mali na Budatínskej, Herlianskej, Drieňovej, Za Kasárňou a na Tbiliskej. Naviazané sú na prítomnosť škôl v tesnej blízkosti.

 

Nová dlažba a nová zastávka v rámci programu budovania zastávok v réžii DPB. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Úspech v rámci možností

Nedávne úpravy sú atraktívne, ale veľmi limitované. Mesto síce opravuje niekoľko úsekov a plôch, v kontexte celkovej zanedbanosti verejného priestoru v Bratislave je to ale ako kvapka v mori. Nanešťastie, nemožno očakávať, že v dohľadnej dobe mesto čakajú radikálnejšie úpravy.

Hlavné mesto je totiž konfrontované s nedostatkom financií na rozvojové projekty. V ideálnej finančnej kondícií nebolo ani predtým, situáciu ale zhoršili kroky bývalej vlády, ktorá hľadala zdroje na svoje sociálne programy v rozpočtoch samospráv. Bratislavy sa to citeľne dotklo a v kombinácii s ďalšími faktormi, napríklad infláciou či rastúcimi cenami energií, to viedlo k utlmeniu investičných aktivít a dokonca k zdraženiu verejnej dopravy.

Magistrát sa samozrejme pochváli novými úpravami, tieto však neprinášajú naozaj hĺbkovú zmenu mesta. Primátor Bratislavy a architekt Matúš Vallo je presvedčený, že zvýšenie kvality verejného priestoru prispeje aj k mimoriadnemu zvýšeniu kvality života či dokonca k zlepšeniu medziľudských vzťahov – to sa aspoň deje v mestách, ktorým sa podarilo naozaj výrazne pozdvihnúť stav prostredia. Slovenské hlavné mesto ale na také niečo nemá peniaze.

Obeťou nedostatku zdrojov sa bohužiaľ stali projekty, ktoré mali byť určené pre širokú verejnosť, pre Magistrát sa ale zdali ako príťaž, ktorú bolo možné zobchodovať. Takým bolo plánované planetárium na nábreží Dunaja, ktoré bolo podľa vedenia mesta nevhodné a ľuďom neprinášalo žiadne výhody. Preto sa dohodlo s developerom, ktorý ho mal vybudovať a prevádzkovať, na finančnej náhrade vo výške viac ako 9 miliónov eur, ktoré majú byť čiastočne investované do verejného priestoru.

V najbližších rokoch tak pravdepodobne pribudne niekoľko ďalších verejných priestranstiev. Okrem tzv. Živých miest, čo je iniciatíva MIBu a Magistrátu zameraná na revitalizáciu prehliadaných mikrolokalít, by to mohli byť aj niektoré ulice alebo úseky ulíc. Vedenie mesta sa bude určite usilovať, aby sa v čo najväčšej miere rozšírili plochy, vydláždené Bratislavskou dlažbou.

 

Mesto v poslednom období vo veľkom podfarbuje cyklorpuhy. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Na zmenu treba odvahu

S ohľadom na stav mesta pôsobia tieto úpravy ako zjav, treba ale otvorene pripustiť, že ide predsa len o konzervatívne rekonštrukcie. Väčšina z nich nepriniesla dramatickú zmenu dopravného režimu v upravených uliciach alebo okolitých štvrtiach. Cieľom revitalizácie verejného priestoru vo vyspelých mestách ale nie je len estetizácia prostredia, ale aj zmena dopravných návykov – predovšetkým zvýšenie podielu verejnej, cyklistickej a pešej dopravy oproti automobilovej.

Skúsenosti ukazujú, že ide o nesmierne náročnú úlohu a ani roky zásadných zmien, realizovania nových projektov a transformácií celých lokalít neprinášajú posun k udržateľnejšiemu mestu o viac ako jednotky percent. Metropoly sú odkázané na radikálne a kontroverzné zmeny, pričom úrady a politici, ktorí ich presadzujú, sa musia pripraviť na masívny tlak a počiatočný odpor.

Bratislava zatiaľ ku skutočne radikálnym krokom nepristúpila. Dobrou správou bol vznik viacerých buspruhov a regulácia parkovania, ako ale ukázala vládna snaha o zákaz parkovania na chodníku, v kritických momentoch môžu dobre iniciatívy naraziť. Proti zákazu sa najtvrdšie postavili starostovia a starostky mestských častí, ktorí varovali pred nedostatkom času na prípravu (teda vytvorenie nových legálnych parkovacích miest). Išlo o pomerne komickú reakciu, keďže na prípravu mali roky, napriek tomu sa účinnosť zákona odložila (pričom ani teraz nemožno hovoriť o výrazných intervenciách).

Snahu Bratislavy nezačínať veľký konflikt dobre reprezentuje aktuálna vlna realizácie ochranných pruhov pre cyklistov. V princípe ide o sofistikovanejšiu formu cyklopiktokoridorov, kedy sú plochy pre cyklistov oddelené dopravným značením a najnovšie aj podfarbené. Mesto ich realizovalo tam, kde to umožňovali šírkové pomery ciest. V skutočnosti ale nejde o skutočné cyklotrasy a nikde nedošlo ani k zmene dopravného režimu – šoféri si musia len dávať väčší pozor.

Magistrát argumentuje, že na komplexnejšie projekty treba viac času. To je samozrejme pravda, po takmer piatich rokoch od nástupu súčasného vedenia je ale už čas na to, aby sa Bratislava pustila do výstavby prvých reálnych cyklotrás. Vznikať musia aj napriek tomu, že si v niektorých prípadoch budú vyžadovať obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy.

Ak totiž Bratislava nespojí motivačné opatrenia s „represívnymi“, bude reálne zlepšenie stavu mesta len ilúziou. Metropola by mala mať záujem na skutočnej a nefalšovanej hĺbkovej zmene, ktorá naozaj prispeje k zvýšeniu jej udržateľnosti. Vydláždené chodníky v súčasnej šírke, vymaľované ochranné pruhy a platá, ktoré problém prekryjú zeleňou, až tak veľa nezmenia.

 

Fotografie z 11.7.2023. Pozrite si obnovu verejných priestranstiev vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.