Adrian Gubčo 08.11.2023 17:33

Legendárna Hlava V sa vracia. Umenie sa stane súčasťou novostavieb, navrhuje nová legislatíva

Mnohí umelci s určitou dávkou nostalgie spomínajú na tzv. Hlavu V – nariadenie, ktoré za minulého režimu prikazovalo určiť časť rozpočtu na umelecké dotvorenie verejnej stavby. Teraz by sa mohla táto úprava vrátiť. Má byť súčasťou nového Zákona o výstavbe, ktorý vstúpi do platnosti už o niekoľko mesiacov.

Nové umelecké diela v meste. Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Metropolitný inštitút Bratislavy

Viac umenia do verejného priestoru

Hlava V bola súčasťou našej legislatívy v období rokov 1965-1990, keď definovala vznik výtvarného diela ako povinnú súčasť každej verejnej stavby na základe určitého percenta rozpočtu. Výsledkom jej existencie bol vznik mnohých jedinečných umeleckých realizácií, ktoré dodnes dotvárajú prostredie slovenských obcí, miest alebo interiérov budov. Tieto hodnoty sú trvalé aj napriek tomu, že sa Hlava V spája s minulým režimom.

O prínosoch dovárania verejného priestoru dielami sú presvedčení aj odborníci. „Prítomnosť umenia vo verejnom priestore má silu vytvárať pocit súnáležitosti s prostredím, v ktorom žijeme,“ myslí si Nora Vranová, predsedníčka Slovenskej komory architektov. „Priamym následkom pozitívneho vzťahu k prostrediu je prirodzená potreba jeho obyvateľov a obyvateliek zaujímať sa o veci verejné, zveľaďovať náš spoločný životný priestor.“

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý zastrešuje prípravu novej legislatívy, sa preto rozhodol venovať aj otázke zapájania umenia do nových projektov. Zmeny v stavebnej legislatíve, ktoré nadobudnú účinnosť 1. apríla budúceho roka, so sebou majú priniesť aj rozšírenie hraníc podpory umeleckých diel. Zámerom nového zákona o výstavbe je vrátiť umenie do architektúry, čo povedie k zvyšovaniu estetických aj spoločenských kvalít budov, a to najmä tých verejných. 

Od apríla 2024 tak bude súčasťou stavieb obstarávaných z verejných prostriedkov umiestnenie umeleckého diela v hodnote najmenej 0,5% z predpokladanej hodnoty stavby. „Prístupom, ktorý sa podarilo implementovať do zákona o výstavbe, predbiehame aj Českú republiku,“ hovorí Milota Sidorová, podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorá je zároveň uznávanou urbanistkou. „Slovensko od apríla budúceho roka nastúpi na cestu prehodnotenia využívania verejných investícií, ktoré doteraz kládlo dôraz výhradne na cenu.“

Podľa návrhu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR sa bude povinnosť vzťahovať na stavby financované z verejných prostriedkov, pri ktorých predpokladaná hodnota podľa osobitného predpisu je vyššia ako 500-tisíc eur pri stavbách na účely školstva, starostlivosti o zdravie, kultúry, sociálnych vecí a stavbách, ktoré sú verejným priestranstvom alebo vyššia ako milión eur pri ostatných stavbách.

Úrad má zároveň záujem na tom, aby vznikali kvalitné diela. Konkrétny spôsob hľadali experti v rámci konferencie Umenie v architektúre, nad ktorým prebrala záštitu Slovenská komora architektov. Existuje zhoda, že dielo musí byť na verejne prístupnom mieste a obstarané v súťaži.

Ďalšie detaily majú byť vyriešené v rámci medziodborovej diskusie. Milota Sidorová sa spolu s hosťami z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, Úradu pre verejné obstarávanie, Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a Slovenskej komory architektov na konferencii venovali v samostatnom bloku aj legislatívnym vzťahom, potenciálom a prekážkam naplnenia reformy.

„Len otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými stranami nás dokáže priviesť k riešeniu, ktoré bude skutočne v prospech Slovenska. Z diskusie pripravíme aj písomný výstup, ktorý  bude slúžiť ako pomôcka zadávateľom z verejnej správy,“ zhŕňa Milota Sidorová. Kroky úradu privítala aj odborná obec. Architekti však pripomínajú, že potrebné bude vhodne nastaviť využívanie legislatívy v prospech vyššej kvality života.

 

Doteraz mohli vznikať umelecké diela aj bez náležitej súťaže. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Bratislava sa už mení

Vďaka Hlave V v minulosti v Bratislave vzniklo skutočne enormné množstvo umeleckých diel. Dobrá predstava sa dá urobiť na základe online databázy Galérie mesta Bratislavy Umenie mesta. Nedávno spustená služba dnes obsahuje 269 diel v ôsmich mestských častiach. Z toho je zrejmé, že ešte ani zďaleka nesumarizuje všetky umelecké realizácie v Bratislave.

Od ukončenia existencie Hlavy V v metropole vznikli ďalšie diela, nie vždy ale boli spojené s vysokou kvalitou. Taktiež poklesol význam verejného sektora ako objednávateľa týchto realizácií. V čoraz silnejšej miere osádzajú umenie do exteriéru súkromní investori, kde sú možnosti ovplyvniť kvalitu obmedzené v ešte výraznejšej miere. Napriek tomu badať v posledných rokoch pozitívne signály.

Viacero spoločností, vrátane developerských, v posledných rokoch zorganizovalo súťaže, v ktorých hľadali podobu diel, dotvárajúcich firemné priestory, ako aj okolie ich investičných projektov. Väčšinou išlo o interné súťaže, teraz ale prichádzajú prvé, overené Slovenskou komorou architektov. Zvyšuje sa tak šanca na vznik skutočne kvalitných a výnimočných diel, ktoré obohatia bratislavské ulice, námestia alebo parky.

Známym príkladom je súťaž na umelecké dotvorenie nábrežia v komplexe Eurovea od developera J&T Real Estate sa napokon porota rozhodla pre návrh od známeho umelca Viktora Freša pod názvom Octahedral Body. Výrazná skulptúra je už dnes zrealizovaná a je súčasťou nábrežia pod prvým slovenským mrakodrapom Eurovea Tower. V overenej súťaži sa hľadalo aj riešenie diela v komplexe Zwirn od YIT Slovakia. Víťazný návrh od kolektívu Selmeci, Kocka Jusko a Sýkorová odkazuj na minulosť územia. Dokončený má byť na budúci rok.

Okrem privátnych investorov sa opäť vracia aj verejný sektor ako významný objednávateľ. Staré Mesto tak v súťaži hľadalo podobu Hrobu neznámeho vojaka, Hlavné mesto Pamätník obetiam koronavírusu a Národná banka Slovenska si chcela uctiť Imricha Karvaša. Hoci nemožno povedať, že všetky súťaže dopadli úspechom, pre ďalší rozvoj diskusie o umení vo verejnom priestore ide o dôležité aktivity aj polemiky.

Po zapojení novej legislatívy už nepôjde len o ojedinelé lastovičky, ale o automatickú súčasť investičného procesu. Je to dobrá správa pre mestá a obce, pre verejnosť aj pre umelcov, ktorí dostanú šancu presadiť sa, príp. sa viac zapájať do procesov tvorby miestneho prostredia. Vyhnúť by sme sa mali aj kontroverziám, ako bolo osadenie sochy Svätopluka či súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda na Bratislavskom hrade. 

Bratislava ani Slovensko nie sú tak zaostalé ani chudobné, aby mohli umenie odsúdiť ako „panské huncútstvo“ – práve naopak, pre spoločenský a tým pádom aj ekonomický rozvoj treba dbať na rozvoj ducha. Zmena legislatívy spôsobí určitú miernu záťaž na verejné rozpočty. V porovnaní s potenciálom pre duchovný vývoj spoločnosti sú však zvýšené prostriedky o 0,5% zanedbateľnou položkou.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.