Adrian Gubčo 12.06.2025 16:46

Neskoro, ale predsa. Mesto chce vyrovnať terén v susedstve Petržalskej radiály, ku kvalitnému priestoru to nestačí

V čase, keď sa rozhodlo, že nosným dopravným systémom v Petržalke nebude metro, ale električka, prebiehali debaty o forme vedenia jej trate. Časť odborníkov preferovala rozkývaný variant, príp. električkovú trať na estakáde, mesto sa ale napokon rozhodlo pre klasické riešenie na teréne s argumentom o jeho mestotvornosti. Tomu však ubližujú mohutné rigoly v susedstve trate.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Rozhodnutie o vybudovaní električkovej trate v Petržalke bolo spojené s intenzívnymi diskusiami o jej technickom riešení. Časť expertov presadzovala jej vedenie po estakáde, ktorá by bola vyvýšená nad terénom a umožňovala by pretínať cesty bez toho, aby bolo potrebné obmedziť automobilovú dopravu. Kritici však tvrdili, že pôjde o drahšie riešenie, ktoré vytvorí horšie prístupné zastávky a bude vizuálnou bariérou.

Druhou alternatívou mal byť rozkývaný variant, podľa ktorého by trať prechádzala po teréne, na niektorých miestach by sa však zarezávala pod úroveň terénu. Týkať sa to malo predovšetkým prekonania Pajštúnskej ulice, kde by vznikla mimoúrovňová rovnomenná zastávka. Aj toto riešenie bolo odmietnuté s tým, že by išlo o priveľkú bariéru.

Napokon sa tak mesto rozhodlo pre klasické vedenie trate na teréne. Dané riešenie označilo za najjednoduchšie, najlacnejšie, najkomfortnejšie pre chodcov a vďaka preferencii aj dostatočne rýchle pre električky. Spomalenie automobilovej dopravy údajne nebude výrazné. Okrem toho zdôrazňovalo, že ide o mestotvorné riešenie z hľadiska budúceho rozvoja tzv. Centrálnej rozvojovej osi Petržalky.

Z tejto časti najväčšieho slovenského sídliska sa totiž má (alebo skôr malo) stať jeho nové centrum. Pôvodne bolo určené pre rozvoj občianskej vybavenosti a výstavbu významných budov či verejných priestorov, ktoré sa mali zrealizovať po dokončení metra. Keďže sa jeho výstavba skončila v roku 1990 a ďalšie roky sa bezvýsledne čakalo na ďalší postup, koridor postupne zarástol a verejnosť si navykla na jeho čoraz zelenší charakter.

Električková trať mala vytvoriť základ pre atraktívny verejný priestor, popri ktorom by sa rozvíjala kvalitná zástavba. V praxi sa ale ukázalo, že toto dnes už nie je priorita. Okrem zmien na úrovni urbanistického plánovania k slabej kvalite prostredia prispelo aj samotné riešene električkovej trate.

Projekt, ktorého výstavba začala v novembri 2021 a teraz je tesne pred dokončením, priniesol vznik 3,78 km dlhej trate, ktorá spája existujúcu konečnú na Jungmannovej a Janíkovym dvorom. Takmer po celej dĺžke je riešená ako trať so zeleným zvrškom, zasadeným do rovnako zeleného prostredia. V okolí trate pribudla rozsiahla výsadba so stovkami nových stromov.

Trať je vložená do zeleného koridora s nevyužiteľnými plochami. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Napriek tomu možno o priaznivom prostredí hovoriť len sotva. Významne sa na tom podieľa fakt, že trať čiastočne vedie na násype, v susedstve ktorého sú rigoly – akési priekopy, ktoré sú zvyškom výstavby metra v minulosti. Najvýraznejšie sú medzi Holíčskou a Šintavskou, kde sú niekoľko metrov hlboké.

Mesto ako stavebník električky ich nepochopiteľne nezasypalo počas výstavby trate, preto k tomu muselo pristúpiť až teraz v rámci samostatného projektu. Na Centrálnom registri zmlúv bola zverejnená Zmluva o dielo, ktorým sú terénne úpravy a zásyp rigolov v rámci stavby NS MHD2. Mesto si tak objednalo vyrovnanie terénu za 256.810,79 eur s DPH, čo zabezpečí nitrianska firma Havetta Team s.r.o.

Podľa opisu predmetu zákazky vznikli po vybudovaní telesa násypu pre električkovú trať rigoly medzi chodníkmi, násypom trate a cestou, taktiež v tesnej blízkosti trate zostali pôvodné rigoly a terénne depresie. Tieto je teraz potrebné zasypať. Na zásypy rigolov bude použitá výkopová zemina, ktorá je umiestená na depóniách v rámci koridoru trate, pričom zhotoviteľ si musí vybudovať cesty k jednotlivým lokalitám i depóniám.

Mesto pripomína, že zhotoviteľ nesmie poškodiť násyp, rovnako ako dreviny, ktoré sa tu nachádzajú. Očakáva sa, že zásyp bude dokončený do 40 dní od začiatku prác. Zmluva nadobudla účinnosť v priebehu dneška, takže práce by mali byť ukončené pravdepodobne ešte v lete.

Električky tak nemajú premávať po násype, ktorý od okolia oddeľujú hlboké zárezy, celistvým terénom. Ide o logické riešenie, otázkou akurát zostáva, prečo sa to rieši až teraz a nie už dávnejšie, keď sa trať len stavala. Mesto aj zhotoviteľ sa tak mohli vyhnúť riziku poškodenia násypu alebo zelene. Taktiež je zvláštne, že práce na tejto časti projektu začínajú len teraz, (údajne) tesne pred spustením prevádzky trate.

Na radiále totiž prebiehali začiatkom týždňa zisťovacie konania stavebných úradov. Posledné z nich bolo v stredu, 11. júna. Stavebné úrady by mali následne vydať rozhodnutia potrebné pre prevádzku električky. Na projekte sa dnes dokončujú chodníky, cyklotrasy, v pondelok 16. júna sa začnú inštalovať prístrešky a prepojená bude zmodernizovaná Pajštúnska s obnovenou Jantárovou cestou.

Niektoré práce ale budú prebiehať aj po spustení trate do prevádzky. Očividne medzi nimi bude aj zasypávanie rigolov.

Trať vedie uprostred zelene, aspoň miestami by ale okoliu pomohla zástavba. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Hoci budú jamy zasypané a minimálne v úseku medzi Holíčskou a Šintavskou nebude električka premávať v úplne zdevastovanom prostredí, o mestotvornosti možno hovoriť len sotva. Bratislava za to môže vďačiť predovšetkým faktu, že trať bude zasadená do zeleného koridoru, v rámci ktorého sa nemá do budúcnosti povoľovať výstavba. Mesto to chce potvrdiť zmenou Územného plánu.

Jeho súčasné znenie totiž ešte vychádza z predpokladu, že tu bude nové centrum Petržalky s náležitou mierou zástavby. Niekoľko posledných vedení Bratislavy ale sľubuje, že sa to zmení a bude tu skôr zelený koridor s občasnou výstavbou. Jedno z najredšie zastavaných sídlisk v Bratislave by skôr potrebovalo mestské prostredie, namiesto toho dostane električku uprostred ničoho.

Ak chce mesto naozaj zvýšiť mestotvorný potenciál električkovej trate, nedosiahne to tým, že pôjde o takmer výlučne zelený koridor. Aspoň na niektorých miestach – najmä vo väzbe na zastávky – by mali vzniknúť lokálne centrá vybavenosti, kde sa budú kombinovať obchody, služby a aj bývanie. Len takto vytvorí nová trať skutočne priaznivé prostredie, ktoré spojí kvalitnejšiu mobilitu s lepším obslúžením obyvateľstva sídliska na jednom mieste.  

Ideálne nie je vyriešená ani výnimka v tomto prostredí – projekt SOHO Petržalka medzi Rusovskou cestou a Romanovou. Pôvodne uvažovaný mestský bulvár, ktorý tu mal vzniknúť, bude mať domy len na jednej strane. Výstavbe na druhej zabránil odpor verejnosti a miestnych zastupiteľov.

Petržalská radiála tak bude mať po dokončení ďaleko od skvelého projektu. Zabránilo tomu niekoľko faktorov, od manažérskych zlyhaní po podvoľovanie sa verejným náladám. Sľubovaná mestotvornosť nanešťastie zostane len na papieri.

Pozrite si výstavbu električkovej trate vo fotoalbumoch.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.