Adrian Gubčo 22.07.2022 18:03

Príprava na výstavbu pokračovania Klingerky začína

Len nedávno bol definitívne dokončený polyfunkčný komplex Klingerka, tvorený nižšou administratívnou a vyššou rezidenčnou vežou. Developer J&T Real Estate však už v tejto chvíli aktívne pripravuje ďalšie pokračovanie výstavby v susedstve „jednotky“. Druhá a tretia etapa prinesie ďalšie stovky bytov a jednu z najvyšších budov v Bratislave, ešte predtým je ale potrebné vyčistiť priestor so zvyškami chemického závodu Gumon.

Priemyselný areál medzi Košickou, Mlynskými nivami, Pláteníckou a Prístavnou začal vznikať už na začiatku 20. storočia. V roku 1911 ho založil Egon Bondy, riaditeľ Kabla, ktorý potreboval zriadiť haly na výrobu umelej hmoty (gumonu, gumoidu a futuritu). Ako zaznamenáva historička Viera Obuchová, okrem uvedených výrobkov sa tu produkoval aj tvrdený papier a plátno, olejové lakované plátno, umelé živice na lisovacie hmoty, káblový papier, umelý asfalt alebo bakelitové výlisky.

Ako prvá vznikla budova lisovne, ktorá ostala najvýraznejšou súčasťou areálu. Zvnútra išlo o trojloďovú halu, predelenú železobetónovými a liatinovými piliermi. Pripomínala tak iné priemyselné haly z toho obdobia, vrátane neďalekej a dnes nádherne zrekonštruovanej Pradiarne 1900. Takmer v pravom uhle sa na ňu napájala nástrojáreň, ktorá vznikla v roku 1928. Postupne pribúdali ďalšie objekty, a to aj po Druhej svetovej vojne, keď bol podnik znárodnený. V 70-tych rokoch vznikla bývalá administratívna budova.

Výroba tu prebiehala do roku 2005 a v menšej časti areálu až do roku 2008, kedy bol takmer celý zrovnaný so zemou – vrátane lisovne, na ktorej zbúranie nemal vtedajší majiteľ (Koruna Invest) povolenie. Objekt bol totiž v konaní za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek tomu budovy zanikli v priebehu jediného víkendu. Zachovaná ostala administratívna budova a základy viacerých objektov. Na druhej strane, všetko zlé bolo aj na niečo dobré.

Chemická výroba, ktorá v areáli prebiehala, bola totiž spojená aj s výrazným znečistením, doplneným o znečistenie v dôsledku bombardovania rafinérie Apollo. Odstránenie pôvodnej zástavby otvorilo priestor komplexnejšiemu prečisteniu podlažia, ku ktorému však dochádza až teraz. V uplynulých týždňoch sa totiž na pozemku objavili mechanizmy, keďže developer JTRE, ktorý pozemky vlastní od roku 2017, spustil prvé sanačné práce.

Tieto súvisia s pokračujúcou prípravou na výstavbu druhej a tretej etapy Klingerky. Táto bola predstavená prvýkrát v roku 2020, odkedy získala kladné záverečné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) aj záväzné stanoviská od Hlavného mesta, čím bol potvrdený súlad projektu s Územným plánom. Teraz sa pokračuje v ďalších stupňoch povoľovania. „Pokračovanie projektu Klingerka má právoplatné rozhodnutie o využití územia (povolenie pre sanáciu) a je v procese konania o umiestnení stavby,“ približuje aktuálny stav Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE.

Sanácia bude v tomto prípade rozsiahlym procesom. „Samotný proces sanácie zaberie viac ako dva roky a v úvodnej fáze ide predovšetkým o montáž zariadenia staveniska, osadenie dopravného značenia, čistenie pozemku od náletových drevín a komunálneho odpadu, drobné búracie práce a realizáciu oplotenia od Pláteníckej ulice,“ konkretizuje Pelikán. Asanáciu administratívnej budovy Gumonu plánujeme v najbližších týždňoch. „Následne sa bude realizovať podzemná tesniaca stena a začneme s odstraňovaním environmentálnej záťaže a odvozom nebezpečného odpadu mimo priestoru staveniska na špecializované skládky a biodegradačné plochy.“

Developer chce po vyčistení podložia pravdepodobne súvislo pokračovať vo výstavbe. „Po získaní všetkých potrebných povolení budeme pokračovať výstavbou jednotlivých etáp projektu podľa konceptu, ktorý sme už predstavili verejnosti,“ uzatvára P. Pelikán. Je reálne, aby JTRE získalo všetky potrebné povolenia za dva roky, samotná výstavba Klingerky II a III tak začne pravdepodobne v polovici roka 2024.

Ďalšie etapy masívneho developmentu by mali priniesť približne 600 bytov a možno až 31-tisíc metrov štvorcových kancelárií v sérii niekoľkých objektov, vrátane viacerých výškových budov. Mohutnejšie hmoty budú orientované do Košickej ulice, kde sa budú zároveň dotýkať električkovej trate, do Pláteníckej ulice budú vložené menšie solitérne objekty s občianskou vybavenosťou. Developer a architekti z kancelárie GFI chcú takto zmierniť prechod medzi výškovou zástavbou bratislavského downtownu a pôvodnou zástavbou Klingerovej obytnej kolónie s malopodlažnými domami. Medzi vežami a objektami občianskej vybavenosti vznikne parkovo upravený vnútroblok.

V tejto chvíli je ešte predčasné hodnotiť architektúru, náznaky však nasvedčujú, že by mal vzniknúť omnoho lepší projekt, ako prvá Klingerka. Súčasťou developmentu bude okrem samostatných objektov aj vybavenosť v parteri jednotlivých domov, cyklistické spojenie po Pláteníckej, ktoré prepojí Mlynské nivy s Prístavnou, detské centrum a logicky naplánované veže s postupnou gradáciou smerom ku križovatke Košickej a Prístavnej. Najvyššia budova by mohla mať až 141 metrov, čím by sa stala nielen druhou najvyššou budovou v Bratislave, ale aj potrebnou dominantou, ktorá obohatí panorámu mesta.

Obrovským benefitom je aj odstránenie záťaže, z čoho bude profitovať celé mesto. Gumon totiž patril k významným znečisťovateľom a pamätníci si dodnes spomínajú na štipľavý zápach, ktorý sa z neho miestami šíril. Značne narušené je aj podložie. Hĺbková sanácia by mala zabrániť ďalšiemu šíreniu znečistenia do zdrojov podzemnej vody, ktorej hladina je v tejto lokalite relatívne vysoká.

Po dokončení celej Klingerky – teda azda v roku 2027 – bude mať táto časť mesta do veľkej miery stabilizovanú podobu, keďže by v tej dobe mali byť dobudované viaceré blízke developmenty. Zrealizovaný bude Zwirn, azda aj celá východná časť Eurovea City, to isté sa predpokladá v prípade Portum-u alebo minimálne jedného z pripravovaných rezidenčných projektov HB Reavis. Ďalšie by mali byť vo výstavbe. Hlavné mesto zase vyvíja snahu, aby už bola v realizácii aj električková trať na Košickej ulici. Jej výstavba by mala priniesť celkovú prestavbu a skvalitnenie celej ulice

Ak sa všetky tieto projekt podarí naozaj dokončiť, z dnes zanedbanej transformačnej lokality vznikne aktívna a atraktívna časť metropoly so súčasnou architektúrou, množstvom nových bytov a pracovísk, s obchodmi a službami alebo lepšou infraštruktúrou verejnej dopravy, cyklodopravy či pešej dopravy. V neposlednom rade však jednotlivé projekty prinesú aj odstránenie väčšiny environmentálnej záťaže, ktorá tvorí nechcené dedičstvo minulého storočia. To je na prvý pohľad neviditeľný, ale inak veľmi výrazný benefit vzniku bratislavského downtownu.

 

Fotografie z 22.7.2022. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.