zoradiť: podľa dátumu
Už o niekoľko hodín začnú ďalšie Komunálne voľby, v ktorých si budú obyvatelia a obyvateľky Bratislavy vyberať nového, resp. staronového primátora. Ide o náročnú pozíciu, keďže primátor má zásadný vplyv na celkové smerovanie metropoly a musí reagovať na množstvo podnetov. Čo sú kľúčové úlohy, ktoré by mal primátor v najbližších rokoch splniť?
Poľsko ohlásilo vznik obrovského centrálneho dopravného uzla, ktorého súčasťou bude integrácia železničnej, cestnej a leteckej dopravy. V poľskej metropole sa rozvíja systém metra, električiek a realizuje sa naraz niekoľko múzeí a kultúrnych stavieb. Poľské mestá prechádzajú masívnymi revitalizáciami. Ako si popritom vodí Slovensko?
V posledných rokoch sa opakovane hovorilo o konci tradičného modelu práce v kancelárskych priestoroch. Podľa niektorých názorov to malo viesť k veľkému úbytku záujmu firiem o nové priestory a vyprázdneniu mnohých budov. Realita však ukazuje, že tento scenár sa nenapĺňa.
Za minulého režimu vzniklo v Bratislave množstvo verejných stavieb. Niektoré sú lepšie, iné horšie. V postsocialistickom období sa začali univerzálne odmietať, čo sa darí postupne naprávať. Objavuje sa však aj druhý extrém – ich nekritická chvála, čo vedie k zachovávaniu objektov, ktoré by mali odísť do minulosti. Príkladom je budova Najvyššieho súdu SR.
Otvorených brán sa dočkala po 21 rokoch rekonštrukcie a len na otvorenie prišlo niekoľko tisíc ľudí. Slovenská národná galéria (SNG) sa teší mimoriadnej obľube už piaty deň. Mnohí návštevníci mohli prvýkrát obdivovať jej ikonickú architektúru aj zvnútra a projekt sa stal okamžite vzorovým príkladom obnovy staršieho komplexu. Nová etapa SNG však nesmie byť len o budove, ale aj o jej obsahu.
Zlaté Piesky, pomerne rozsiahla umelá vodná plocha, ktorá vznikla po ťažbe štrku, je počas teplých mesiacov populárnym rekreačným areálom, ktorý obohacuje život v Bratislave. Napriek tomu je úroveň ich okolia mimoriadne nízka a za posledné desaťročia videlo územie minimum verejných investícií a niekoľko kontraproduktívnych súkromných. Potrebná je tak nová koncepcia pre túto časť Bratislavy.
V uplynulých dňoch sa primátor Hlavného mesta Matúš Vallo nechal počuť, že po najnovších vládnych zásahoch sa z Bratislavy stane druhé najchudobnejšie hlavné mesto v Európskej únii. Príčinou je daňový bonus, ktorý bude štát financovať z peňazí, pôvodne určených pre samosprávy. Toto rozhodnutie zapadá do kontextu dlhodobých politík, ktoré tlačia metropolu aj celý štát späť do minulosti.
Posledným dvom rokom dominovala pandémia koronavírusu COVID-19, ktorá zásadne ovplyvnila akékoľvek úvahy o rozvoji mesta či financovaní mnohých projektov. Na začiatku roka 2022 sa začalo zdať, že sila vírusu poklesla a situácia sa pomaly začne zlepšovať. Vzápätí však prišiel ďalší šok v podobe vojny, energetickej krízy a masívnej inflácie. Tieto javy predstavujú obrovskú výzvu pre najbližšiu budúcnosť Bratislavy.
Súčasťou povoľovania každého väčšieho projektu alebo strategického materiálu je posudzovanie vplyvov na životné prostredie – EIA (v prípade projektov) alebo SEA (stratégií). Pre verejnosť predstavuje tento proces možnosť, ako sa k zámeru vyjadriť. Nezriedka sa však stalo, že boli tieto procesy zneužívané kariérnymi „aktivistami“, čo viedlo ku kontroverzne prijatej novele, zameranej na elimináciu obštrukcií.
Bratislava je veľmi zelené mesto. Platí to z akéhokoľvek uhla pohľadu a každý obyvateľ mesta má do pár minút v pešom dosahu zelenú, parkovo upravenú a u mnohých ľudí dokonca lesnú plochu. Ak však niečo chýba, sú to komplexne vybavené parky celomestského významu, ktoré by poskytovali naozaj širokú škálu aktivít – nielen prechádzky, venčenie psa alebo sedenie na lavičke, ale aj bohatý rekreačný, športový a kultúrny program s náležitou vybavenosťou. Kde by mohol takýto park vzniknúť?
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac