Author photoAdrian Gubčo 07.03.2025 15:19

Poškodená výzdoba i unikátne nálezy. Úrad vlády SR ukázal, ako postupuje rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach

Kaštieľ v Rusovciach patril donedávna k najvzácnejším bratislavským pamiatkam, ktoré dosiaľ neboli zrekonštruované. Po dlhom čakaní sa to začalo meniť v priebehu leta minulého roka, keď sa rozbehli stavebné práce. Odvtedy zaznamenal zhotoviteľ postup, pričom realizácia je spojená s výnimočnými archeologickými nálezmi aj náročnými zásahmi v interiéri budovy.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Dlhé roky prípravy aj realizácie

Kaštieľ v Rusovciach s areálom, ku ktorému patrí rozsiahly anglický park aj historický objekt čeľadníka, patrí k mimoriadne hodnotným bratislavským pamiatkam. Do súčasnej podoby sa dostal v rokoch 1843-1850, keď ho vtedajší majitelia z rodu Zichyovcov nechali prestavať vo vtedy populárnom novogotickom tudorovskom slohu. Vybudované boli dnes dominantné časti kaštieľa, predovšetkým dvojkrídlová budova v tvare písmena U s čestným nádvorím. Ďalší majitelia panstvo zveľaďovali.

Úpadok nastal po druhej svetovej vojne, keď začal postupne chátrať. Dlho ho využíval SĽUK, ale ani to nezabránilo zhoršovaniu stavu. Od roku 1982 sa rozbehlo a zase zastavilo viacero rekonštrukcií. V roku 1995 kaštieľ prevzala Správa zariadení Úradu vlády, ktorá tu zamýšľala vybudovať reprezentatívne sídlo pre vítanie zahraničných návštev. Do týchto plánov však zasiahli dlhé spory s rádom benediktínov, ktorým bývalí majitelia kaštieľ odkázali.

Po ukončení sporov sa otvorila cesta k rekonštrukcii. Zámer začala pripravovať už vláda Roberta Fica v roku 2012, pokračovali v ňom aj vlády Petra Pellegriniho, Igora Matoviča či Eduarda Hegera. Priebežne sa menili úvahy o funkcii či otvorenosti hlavného objektu kaštieľa, vízia rekonštrukcie však zostávala na stole. K reálnemu rozbehu prác však došlo definitívne až v roku 2024. Aktuálna vláda schválila projekt a ukončila verejné obstarávanie.

Galéria

  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
  • Vstupný priestor. Zdroj: Úrad vlády SR
  • Rytiersky sál. Zdroj: Úrad vlády SR
  • Sala terrena. Zdroj: Úrad vlády SR

Zhotoviteľom sa stala spoločnosť Adifex, ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní s ponukou vo výške 110 miliónov eur. Stavenisko si prebrala v júni minulého roka. Ako konštatuje Štefan Baxa, riaditeľ výstavby zo spoločnosti Adifex, kaštieľ našli vo výrazne zanedbanom stave. „Čo sa týka statiky, boli tam problémy. Boli zdegradované nosné konštrukcie, niektoré stropy boli zhnité,“ popisuje. Narušené boli aj strechy a do budovy na niektorých miestach zatekalo.

V interiéroch sa zas zhotoviteľ stretol s drevokaznými hubami, narušenými stropmi aj zničenými podlahami. Poškodené boli nielen konštrukcie, ale aj výzdoba. Podľa Baxu boli pritom reprezentačné časti kaštieľa v omnoho lepšom stave ako bočné krídla, kde sa nachádzali v minulosti izby alebo obslužné priestory.

V ešte horšom stave bol čeľadník, ktorý bolo potrebné očistiť od náletovej zelene, vypratať, preskúmať a následne úplne rozobrať, aby mohol byť reálne obnovený. Objekt bol totiž úplne zdevastovaný, bez striech a v podstate pripomínal ruinu.  

Za vyše polroka od začiatku realizácie sa podarilo viacero dôležitých krokov. „Spevnili sme vedľajšie krídla, kde máme zabetónované podlahy a statické spevnenie. Teraz postupne rozoberáme ďalšie stropy, ktoré sa idú vymeniť za železobetónové. V suterénnych častiach sa spevňujú staré základy, keďže sa priestor prehlbuje a robia sa vzduchotechnické kanály a rozvody všetkých sietí,“ vymenúva Baxa.

Stále ale ide len o úplný začiatok stavby. V zmysle zmluvy je doba realizácie nastavená na 48 mesiacov, dokončenie sa tak očakáva až v roku 2029. „Prípravné a reštaurátorské práce sú náročné na čas,“ objasňuje dôvody takého dlhého trvania Š. Baxa. „Pokiaľ nemáme zdemontované všetky prvky, ktoré idú na obnovu a reštaurovanie, statické konštrukcie musia počkať. Je to rozsiahly objekt a je tu veľa miestností. Procesy sú zdĺhavé aj z dôvodu veľkého objemu reštaurovania.“

Kaštieľ má tri nadzemné podlažia a jedno podzemné. Na každé nadzemné podlažie pripadá približne 30 miestností, kým v podzemných priestoroch sa pripravuje kuchyňa, reštaurácia sklady či technické miestnosti. Pre diplomatické návštevy zas budú v bočných krídlach ubytovacie priestory. Na reprezentačné podujatia bude slúžiť viacero miestnosti v centrálnej časti kaštieľa.

Úrad vlády SR ich dnes predviedol aj novinárom, najmä vstupný priestor, Salu terrenu, Rytiersky sál a Červený salónik. Ide skutočne o ohromujúce priestory. Aj tu sa vyskytli poškodenia, napríklad vo forme prítomnosti drevokazných húb v Rytierskom sále, obloženom drevenými kazetami. Zhotoviteľ tak odstraňuje obloženie, stropy, dvere či okná, ktoré budú reštaurované a spätne osadené.  

 

Rytiersky sál. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Prvé benefity rekonštrukcie sa odhaľujú

Investor v spolupráci s archeológmi predstavil aj mimoriadne vzácne a zaujímavé nálezy, ku ktorým došlo v rámci archeologického výskumu. Ten momentálne prebieha najmä na miestach, kde budú prebiehať stavebné práce – napríklad východne od kaštieľa, na mieste čeľadníka alebo vstupnej brány do areálu. Podľa odborníkov možno niektoré artefakty a zistenia označiť za unikátne.

Pripúšťa to aj Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity v Trnave. „Počas archeologického výskumu sme objavili nálezy z doby rímskej. Našli sme najmä príbytky, ale aj zvyšky rímskeho akvaduktu. Je to prvý akvadukt, ktorý sa našiel na území Slovenska, a veľmi kvalitne vystavaný a zachovaný. Máte tak slovenskú raritu,“ vysvetľuje.

Zvyšky akvaduktu dlhého 38 metrov sa našli východne od kaštieľa smerom k Dunaju. Pravdepodobne privádzal dunajskú vodu k rímskej dedine, k čomu dopomáhal fakt, že koryto Dunaja sa od rímskej doby výrazne zmenilo a v danej dobe rieka tiekla bližšie ku kaštieľu. Doba výstavby akvaduktu sa datuje do obdobia okolo roku 140 nášho letopočtu a funkčný bol len niekoľko desaťročí. Podľa Hrnčiarika je možné, že rímska dedina bola zničená počas markomanských vojen, počas ktorých sa obyvatelia stiahli do blízkej opevnenej Gerulaty, prípadne vyhorela nešťastnou náhodou.  

Nejde však o jediný nález. „Našli sme tu aj staršie nálezy. Máme tu nálezy z doby železnej, máme tu halštatské osídlenie, a potom nálezy z neskoršieho obdobia. Stredovek tu nemáme, ale pri výskume čeľadníka sme objavili domy z 11. a 12. storočia. Obyvatelia, ktorí ich obývali, vybudovali kostol sv. Víta, ktorý dnes slúži ako reštaurácia,“ upozorňuje na zaujímavý historický fakt.

Popri tom upriamuje pozornosť na individuálne artefakty. Jedinečná je najmä bronzová rímska peňaženka, ktorá je výnimočná v celoeurópskom kontexte. Čiastočné nálezy tohto typu sa našli v Budapešti (Aquincu) či Carnunte, ale v tomto prípade sa našla úplne zachovaná. Za pozornosť stojí aj bohato vyzdobená keramika z južnej Galie (kde sa dokonca podarilo identifikovať konkrétneho výrobcu), okolkované tehly (opäť je známy výrobca), mince z obdobia vlády cisára Trajána (98-117 n.l.) aj z post-trajánovského obdobia alebo sklené tabule, ktoré slúžili ako výplň okien (čo bol v rímskych časoch luxus).

Hrnčiarik upozorňuje, že archeologický výskum bude pokračovať až do roku 2029, pričom ocenil výbornú spoluprácu so zhotoviteľom aj pamiatkarmi. Na druhej strane, kritický je k zhotoviteľom rekonštrukcie v 80. a 90. rokoch minulého storočia, keď došlo k poškodeniu podložia v rámci jeho spevňovania a narušeniu archeologickej situácie. Ďalšie vedenie akvaduktu sa tak priamo rekonštruovať nedá. Očakáva však, že sa ešte nejaké nálezy z rímskej doby objavia.

Veľa si sľubuje aj od architektonicko-historického výskumu v suteréne kaštieľa, kde je možný objav druhotne použitých prvkov z antických stavieb. Samotné artefakty by sa mohli po ukončení archeologických prác prezentovať. Samotné stavby trvalého charakteru budú buď prekryté zemou alebo obnoveným čeľadníkom, budú teda konzervované.

 

Unikátny nález rímskej peňaženky. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Verejnosť sa do kaštieľa nedostane

Keďže kaštieľ bude slúžiť na reprezentačné účely Úradu vlády SR, nebude štandardne verejne prístupný. Predpokladá sa, že sa tu budú vítať významné zahraničné návštevy a hostiť dôležité rokovania či stretnutia. Najreprezentatívnejším priestorom je v tomto smere Rytierska sála, využité však budú početné salóniky či menšie miestnosti. Kaštieľ bude mať k dispozícii aj podzemné parkovanie, ktoré vznikne severne od objektu.

Verejnosti bude otvorený najmä čeľadník a podstatná časť kaštieľskeho parku. V prípade čeľadníka vzniknú viaceré významné verejné funkcie, ktoré obohatia život miestnej komunity. Keďže bol úplne rozobratý, jeho rekonštrukcia prinesie vznik jednopodlažnej stavby s átriom, ktorá bude navonok historizujúca, vnútri však bude súčasná. Obsahovať bude kultúrny priestor, obradnú sieň a reštauráciu.

Zhotoviteľ sľubuje, že sa verne obnoví pôvodná architektúra. „Konštrukcie čeľadníka boli postupne rozobraté s tým, že boli zachované a ošetrené prvky, ktoré majú byť spätne zabudované. Jedná sa hlavne o kamenné prvky a výzdobu čeľadníka ako takého,“ približuje Milan Mravský, vedúci výstavby čeľadníka z Adifexu. Každý vzácny prvok je zakreslený, uložený a kategorizovaný, v najbližšej dobe sa budú reštaurovať.

Zachované budú aj stromy, ktoré dnes stoja okolo pôvodného objektu. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že pred štartom je aj revitalizácia parku. Začne sa výrubom chorých či nebezpečných drevín, nasledovať má obnova stromov, porastov, trávnikov, chodníkov a drobnej architektúry, ako aj doplnenie nových prvkov. Tie by mali mať skôr súčasnejší dizajn.

Park bude od kaštieľa oddeľovať oplotenie, ktoré zamedzí prieniku verejnosti. Podľa projektovej dokumentácie by malo ísť o presklený plot, čo asociuje oddelenie Prezidentského paláca od Grassalkovichovej záhrady. V každom prípade, realitou bude až o niekoľko rokov.

Verejnosť tak nebude môcť chodiť do kaštieľa v Rusovciach na prehliadky ako do múzea, čo je dané jeho zamýšľanou funkciou. Budova bude mať nepochybne vysoké nároky na ochranu a zabezpečenie, čo znemožňuje jej otvorenie. Prístupná snáď bude aspoň počas vybraných dní či podujatí, inak však zostane pred bežnými pohľadmi skrytá.

Na strane druhej ale dôjde na mimoriadne potrebnú rekonštrukciu nesmierne vzácnej pamiatky. Slovensko dostane priestory, akými by mal disponovať každý ako-tak významný štát, a to práve v čase pred konaním predsedníctva krajiny v Rade Európskej únie v roku 2030. Verejnosť bude nepochybne profitovať z atraktívneho parku, ktorý je taktiež hodnotný, a miestna komunita dostane dlhoočakávané priestory pre rozličné typy podujatí vrátane svadieb.

Veľký projekt sa úspešne rozbehol. Podľa zhotoviteľa zatiaľ nedošlo na nijaké prekvapenia, ktoré by stavbu spomalili, a postupuje sa podľa harmonogramu. Po viacerých neúspešných pokusoch tak azda kaštieľ v Rusovciach smeruje k tomu, aby sa opäť stal perlou medzi obnovenými slovenskými pamiatkami.

 

Fotografie zo 7.3.2025. Pozrite si viac fotografií vo fotoalbumoch

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Mapa projektu

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube