Adrian Gubčo 10.09.2026 12:36

Začnite s vyrúbaním. Poškodené stromy ohrozujú zdravie, treba odstrániť aspoň invázne

Ružinovský starosta Martin Chren zažil jeden z najhorších dní vo svojej funkcii. Tak aspoň tvrdí na sociálnej sieti. Dôvodom bol pád časti stromu na Kulíškovej ulici na detské ihrisko, pričom poranil tri deti – našťastie len ľahko. Táto situácia opäť varuje pred rizikami, spojenými s nedostatočnou starostlivosťou o stromy, ale aj s prítomnosťou určitých (druhov) stromov.

Ilustračný záber. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Utorok večer bol na inak pokojnej Kulíškovej ulici v Ružinove rušný. Na detské ihrisko padli totiž mohutné časti stromu, pričom na sa na ňom v tom čase nachádzalo desať detí. Podľa Polície SR išlo o samovoľné odlomenie a následný pád mohutných častí koruny. Tri deti utrpeli ľahké zranenia a boli prevezené na ošetrenie do nemocnice.

Policajti sa začali venovať prešetrovaniu, či boli zabezpečené dostatočné opatrenia vo vzťahu k drevinám v priestore ihriska. Začaté bolo trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia.

Veľmi otvorene sa k incidentu vyjadril aj starosta Ružinova Martin Chren. „V podvečerných hodinách najprv volal vicestarostovi jeden z rodičov a vzápätí mi zazvonil telefón z krízovej linky Hasičského zboru a informovali ma, že nad detským ihriskom Kulíškova sa zo stromu odlomil veľký konár a dopadol priamo na pieskovisko a na detské ihrisko,“ uviedol v emotívnom statuse. „Viete si predstaviť, že ako otcovi sa mi takmer zastavilo srdce.“

Chren tvrdí, že chce zamedziť tomu, aby sa takéto veci stávali. Ide však o veľmi náročnú úlohu, nakoľko sa len v Ružinove nachádza asi stotisíc stromov, pričom mestská časť má v správe asi polovicu z nich. Miestna samospráva v priebehu minulého roka dokončila ich pasport, v rámci ktorého má v informačnom systéme fotku, lokáciu, úvodné zhodnotenie zdravotného stavu aj záznamy o potrebných zásahoch a s prehľadom všetkých opatrení, orezov a podobne. Každý strom je raz ročne vizuálne kontrolovaný.

Netýkalo sa to predmetného stromu, keďže je na pozemku v správe Hlavného mesta. Chren však pripúšťa, že sa oň aj tak stará Ružinov. „Nebudeme sa ale vyviňovať, keďže je na našom detskom ihrisku, staráme sa oň aj tak my a bol zaevidovaný a kontrolovaný v našich systémoch,“ priznáva.

V zlom stave podľa zbežného pohľadu nebol. „Aj z fotiek je zrejmé, že nebol vyschnutý a vizuálne pôsobí zdravo a v poriadku, ako drvivá väčšina ružinovských stromov dnes. V našich záznamoch je vedený ako strom bez viditeľných známok choroby či iných problémov, ako zdravý,“ konštatuje Chren. Analyzovať ho už mal arborista, podľa Chrena ale nevykazuje viditeľné známky poškodení či chorôb. Padnutý konár však začala napádať hniloba, ale na mieste, ktoré je zo zeme neviditeľné.

S tým súvisí téma komplexnejších kontrol, starosta ale pripomína, že dendrologický posudok, vykonaný stromolezcami, stojí asi 200 eur na strom – teda pri počte stromov v Ružinove by to bolo 10 miliónov eur ročne. Navyše je otázne, či existujú vôbec ľudské kapacity na zabezpečenie takejto úlohy. Okrem toho by neodhalila rýchlo sa meniaci zdravotný stav stromov. „Takže takmer úplnú istotu by nám dávala len kontrola každého stromu raz mesačne, čo nie je v ľudských silách a stálo by to viac, než je celý rozpočet Ružinova na všetko,“ zhodnotil starosta.

Ani to ale napokon nemusí stačiť. „Pred ôsmimi týždňami sme napríklad úplne orezali stromy v areáli jednej materskej školy (o stromy v areáloch škôl a škôlok sa staráme ešte intenzívnejšie, než o ostatné). Napriek tomu, že každý jeden z nich bol orezaný, na každý z nich vyliezol odborník, dal preč všetky suché konáre, stačilo osem týždňov a tiež z neho jeden podobný konár odpadol,“ ilustruje M. Chren. Problémom je dlhodobé sucho, ktoré ubližuje aj zdravým stromom.

Sadiť treba domáce druhy, kým invázne treba odstraňovať. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Starosta tak vidí jediné riešenie – alebo, lepšie povedané, „riešenie“.  „Ak tomu chceme naozaj zabrániť, existuje jediná cesta – vyrúbať všetky stromy v areáloch škôl, parkov, detských ihrísk. A to asi nikto z nás nechce,“ naznačuje. Riziko tak bude do istej miery prítomné vždy. Zodpovednosť bude najmä na starostoch, primátoroch a riaditeľov škôl.

Záverom Chren tvrdí, že Ružinov zlepšil starostlivosť o stromy. „Orezov a údržby stromov dnes robíme niekoľkonásobne viac ako pred ôsmimi rokmi, máme vlastné tímy, aj externých dodávateľov, kúpili sme dve plošiny, ktoré našim zamestnancom pomáhajú pri práci, ale stopercentnosť bez takýchto udalostí nedokáže garantovať nikto – a ak to hovorí, klame,“ hovorí. Alternatívou je jedine rúbanie veľkých stromov, čo ale nepovažuje za žiadúce.

Odstraňovanie starších stromov, ktoré sú inak zdravé, by skutočne nebolo prospešné. Na druhej strane je tu ale určitá skupina stromov a drevín, ktoré by sa mali vytratiť nielen z Ružinova, ale aj celej Bratislavy a ideálne aj Slovenska. Ide o tzv. invázne druhy drevín, v tomto prípade najmä pajaseň žliazkatý, javorovec jaseňolistý alebo pohánkovec japonský. Zavlečené sem boli z odlišných geografických prostredí a začali vytláčať pôvodné druhy rastlín, ako aj poškodzovať verejný majetok. Do istej miery sú dokonca toxické.

Existuje zákonná povinnosť ich odstraňovať, pričom by ju mali realizovať aj samosprávy. V praxi je to ale problém. Mnohí obyvatelia nevedia rozpoznať rozdiely medzi druhmi stromov a pozitívne preto hodnotia akúkoľvek zeleň. Naopak, veľmi negatívne sa stavajú k akémukoľvek výrubu vrátane ničenia pajaseňov alebo javorovcov. V niektorých prípadoch ich v tom dokonca podporujú aj miestni a mestskí poslanci.

Napriek tomu by minimálne v tomto prípade mali mestské časti aj mesto zakročiť. Nikto si neželá odstraňovanie zdravých stromov domácich druhov. Invázne dreviny však treba jednoznačne eliminovať. V prípade vyššie zmienených druhov sa to dokonca robí aj za pomoci injektáže chemického roztoku (herbicídu) do kmeňa alebo stonky. V opačnom prípade výrub len spomalí ich šírenie, rozhodne ho ale nezastaví.

Ide o situáciu, kedy netreba brať ohľad na názory, postoje a pocity verejnosti. Aspoň čiastočne sa tak môže znížiť riziko nehôd a škôd. Chren uzatvára, že bolo šťastie v nešťastí, že v tomto prípade nikto neutrpel vážne zranenie. Odstránenie inváznych druhov môže prispieť k tomu, aby sa verejnosť nemusela spoliehať len na náhodu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.