Simona Schreinerová 26.05.2026 11:55
Zabudnutá štvrť sa vracia do pozornosti. V okolí Mierovej kolónie pribúdajú nové projekty, ide o počiatok väčšej premeny
Mierová kolónia a jej okolie sú odľahlejšou časťou Nového Mesta, poznačenou priemyselnou minulosťou. Územie medzi Vajnorskou a Rožňavskou ulicou sa ale postupne dostáva do pozornosti developerov. Popri pôvodných bytových domoch vznikajú alebo sa plánujú nové rezidenčné a polyfunkčné projekty. Lokalita na okraji niekdajšieho Istrochemu sa tak môže v najbližších rokoch výrazne zmeniť.
Zdroj: Macho Consulting
Mierová kolónia v Novom Meste bola pôvodne nazývaná Vistra. Vznikla v polovici 20. storočia ako bývanie pre pracovníkov Chemických závodov Juraja Dimitrova, niekdajšej Dynamitky. Výstavba lokality prebiehala v niekoľkých etapách v území medzi Rožňavskou a Vajnorskou ulicou.
Najskôr vznikli dvojpodlažné bytové domy na konci Magnetovej ulice. Následne pribudlo šesť dvojpodlažných objektov charakteristických drevenými okenicami, ktoré sa v mimoriadne zachovanom stave dochovali dodnes. Záverečná etapa bola dokončená v roku 1946, keď pribudlo desať trojpodlažných podpivničených bytových domov s balkónmi.
Mierová kolónia je vedená Mestským ústavom ochrany pamiatok ako nehnuteľná pamätihodnosť. Hoci tento status neznamená plnohodnotnú pamiatkovú ochranu, potvrdzuje historickú a urbanistickú hodnotu územia. Za jej riešením napokon stojí slávny baťovský architekt Vladimír Karfík.
V Mierovej kolónii aj jej okolí postupne pribúdajú nové zámery. Priamo v lokalite sa už dlhší čas plánuje bytový dom Magnetová od spoločnosti BKP Corporation. Projekt získal súhlasné záväzné stanovisko mesta až na druhý pokus a po úprave spočívajúcej v zmenšení objemu stavby. Súhlas mesta má projekt od leta 2024, v povoľovacích procesoch sa však zatiaľ neposunul.
Bytový dom Magnetová. Zdroj: BKP Corporation / HFD
Naopak, neďaleká Mlynica od spoločnosti ISE, s.r.o., dokončená ešte v roku 2017, bola prijatá s nadšením laickou aj odbornou verejnosťou. Revitalizáciu bývalej pórobetónky na Turbínovej ulici navrhol ateliér GutGut. Dnes ide o kultúrny, obytný a administratívny objekt.
V priamom susedstve Mlynice sa stále nachádza silo s výškou takmer 35 metrov. Investor sa ho rozhodol zachovať s víziou budúceho využitia. V sile by mali vzniknúť administratívne priestory a bývanie. Koncepčne tak nadväzuje na susednú Mlynicu. Byty vzniknú priamo v existujúcej budove, zatiaľ čo kancelárske priestory budú súčasťou novej horizontálnej prístavby pri úpätí tubusového objektu sila.
Projekt počíta len s tromi bytmi, ktoré však budú v bratislavskom prostredí predstavovať mimoriadne unikátny typ bývania. Každý z nich bude mať kruhový pôdorys a prístupný bude cez vnútorný výťah a vonkajšie oceľové schodisko.
Mlynica. Zdroj: Teslová s.r.o.
Na križovatke Vajnorskej a Magnetovej ulice pripravuje nový projekt developer Macho Consulting. Polyfunkčný komplex Nové Mesto má priniesť priestory na bývanie, podnikanie aj občiansku vybavenosť, čím prispeje k intenzívnejšiemu mestskému životu v tejto časti mesta.
Súbor bude tvoriť polyfunkčný objekt s garni hotelom, obchodnými prevádzkami na prízemí a trojicou bytových domov situovaných vo vnútrobloku. Spoločne vytvoria kompaktnú mestskú štruktúru s kombináciou rezidenčných, ubytovacích a komerčných funkcií. Projekt počíta s výstavbou 86 bytov a 137 ubytovacích jednotiek, čím reaguje na rastúci záujem o bývanie aj krátkodobé ubytovanie v širšom centre Bratislavy.
Investícia s odhadovanými nákladmi približne 28 miliónov eur vzniká podľa návrhu kancelárie Morocz_Tacovsky. Development má zároveň reflektovať súčasné požiadavky na multifunkčné mestské prostredie, kde sa prelína bývanie, práca aj trávenie voľného času v dobre dostupnej lokalite. Realizácia projektu je podľa oficiálnej stránky developera plánovaná v rokoch 2027 až 2031.
Polyfunkčný komplex Nové Mesto. Zdroj: Macho Consulting
Územie okolo Mierovej kolónie vstupuje do obdobia výrazných premien. Popri historickej obytnej štruktúre sa objavujú nové rezidenčné, administratívne aj polyfunkčné projekty, ktoré postupne menia charakter tejto časti Nového Mesta. Kým niektoré zámery sa snažia nadviazať na industriálnu minulosť lokality citlivou konverziou existujúcich objektov, iné prinášajú intenzívnejšiu zástavbu a vyššiu mieru urbanizácie.
Štvrti však zatiaľ chýba ucelenejšia vízia budúceho rozvoja. Nie je pritom vylúčené, že sa územie v najbližších rokoch dostane do väčšej pozornosti developerov, ktorí hľadajú rozsiahlejšie rozvojové plochy v dobre dostupnej polohe neďaleko centra Bratislavy.
Lokalita je síce dodnes poznačená niekdajšou priemyselnou výrobou a jej environmentálnymi dôsledkami, tlak na využitie vnútromestských pozemkov však môže postupne zvýšiť atraktivitu územia pre ďalšiu výstavbu. Napokon, areál bývalej chemickej továrne Istrochem predstavuje najväčší brownfield na území vnútorného mesta s výmerou 138 hektárov.
Budúce riešenie environmentálnej záťaže areálu Istrochemu je pre Bratislavu strategickou témou. Miera kontaminácie v území je mimoriadne vysoká a predstavuje potenciálne riziko pre zdravie obyvateľov aj stav podzemných vôd. Zároveň ide o rozsiahlu vnútromestskú lokalitu, ktorej environmentálna záťaž dlhodobo obmedzuje ďalší rozvoj a možnosti budúcej expanzie mesta. Náznaky, ktorým smerom by sa malo územie uberať, však budú známe veľmi skoro.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
