Martina Gregová 25.03.2025 19:00

Výškový gigant pod Tatrami. Z bývalého popradského pivovaru má vzniknúť projekt bratislavskej mierky

O budúcnosti bývalého pivovaru v Poprade sa diskutuje už dlhé roky. Areál, ktorý kedysi patril k významným priemyselným objektom mesta, postupne chátral a jeho ďalšie využitie zostávalo nejasné. Rôzne návrhy na jeho prestavbu sa objavovali opakovane, no doteraz žiadny z nich nedospel do fázy realizácie. Najnovší projekt však sľubuje výraznú premenu územia, ktorá môže zásadne ovplyvniť panorámu celého mesta.

Zdroj: Centrum Park s.r.o. / EIA

História varenia piva v Poprade siaha až do začiatkov 19. storočia. Prvý pivovar bol v meste založený v roku 1812 a nepretržite fungoval do roku 1882, keď ho nahradil nový modernejší priemyselný komplex s rovnakou funkciou. V roku 1948 bol popradský pivovar znárodnený. Istý čas patril pod Východoslovenské pivovary so sídlom v Košiciach, neskôr sa spolu so závodmi v Levoči, Spišskej Novej Vsi a Revúcej stal súčasťou podniku Spišské pivovary v Poprade.

V roku 1992 bol areál spolu s existujúcimi objektmi sprivatizovaný a odvtedy viackrát zmenil majiteľa i obchodný názov. Väčšina miestnych ho pozná pod menom Pilsberg, ktoré spoločnosť prijala v roku 2005. Po ukončení prevádzky bola v roku 2013 veľká časť objektov v blízkosti kruhového objazdu v centre mesta zbúraná.

Odvtedy sa verejnosť dozvedela o viacerých možnostiach využitia areálu bývalého pivovaru. Uvažovalo sa o výstavbe obchodného centra, hotela či obytných domov. Najnovšie predložila spoločnosť Centrum Park s.r.o. zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), podľa ktorého plánuje areál premeniť na moderný polyfunkčný komplex. Architektonické riešenie zadal známej košickej architektonickej kancelárii Atrium. 

Riešené územie sa nachádza v širšom centre Popradu. Z juhu ho ohraničuje cesta I/18, zo západu štátna cesta I/66, zo severu kruhový objazd a z východu park s peším ťahom Centrum Poprad - Sídlisko Juh. Prevádzka pivovaru je dlhodobo utlmená, čo sa odráža aj na jeho stavebno-technickom stave. V minulosti bolo v areáli odstránených osem budov, v dohľadnom čase majú byť podľa spracovateľa zámeru zbúrané aj dve sladovne, vodojem a trafostanica. Ak sa projekt podarí zrealizovať, v riešenom území postupne vyrastie sedem nových objektov.

Výsledkom má byť výrazné zvýšenie kvality prostredia. „Navrhované polyfunkčné centrum nielenže zásadným spôsobom prispeje k prirodzenému funkčnému začleneniu tohto územia – likvidáciou súčasného brownfieldu a jeho nahradením funkciami zodpovedajúcimi charakteru okolia – do existujúcej zástavby, ale vytvorí aj novú architektonickú dominantu širšieho centra, reflektujúcu postavenie Popradu ako vstupnej brány do Vysokých Tatier,“ uvádza sa v dokumente.

V severnom bloku bude vybudované obchodné centrum s podzemnými garážami. Parter tejto budovy sa bude nachádzať v úrovni prvého podzemného podlažia, keďže okrem čelnej fasády je celé podlažie situované pod úrovňou upraveného terénu. Celková zastavaná plocha podzemnej časti bude dosahovať 14.944 metrov štvorcových. 

„Zelená strecha nad prvým podzemným podlažím obchodného centra vytvára výškovú úroveň, umožňujúcu vstup do parterov bytových domov i do dvoch samostatných nadzemných častí samotnej budovy obchodného centra,“ píše investor. Nad podzemnou časťou obchodného centra budú v severnom bloku situované dve budovy bytových domov a komunitné centrum.

Južný blok zástavby budú tvoriť tri objekty – štvorpodlažný parkovací dom (situovaný pod úrovňou terénu), bytový dom a administratívne centrum. Zastavaná plocha podzemnej časti tu dosiahne 3.764 metrov štvorcových, nad úrovňou terénu budú objekty s celkovou podlažnou plochou 1.966 metrov štvorcových.

Zdroj: Centrum Park s.r.o. / EIA

Z architektonického hľadiska sa dominantou územia stane trojica výškových obytných domov, ktoré tvoria základ koncepcie, zameranej na maximalizáciu voľného priestoru a zachovanie jednotného architektonického výrazu celého areálu. Vďaka svojej výške až 25 podlaží a 86,5 metrov výrazným spôsobom ovplyvnia miestnu panorámu. „V záujme dosiahnutia tohto efektu sú ostatné objekty čiastočne ponorené pod terén, pričom ich nadzemné časti tvarovo, materiálovo i farebne odrážajú architektonické pôsobenie hlavných dominánt,“ konštatuje spracovateľ zámeru.

Komplex bude dopravne napojený na miestnu cestu veľkokapacitným vjazdom a ramenom okružnej križovatky, ktorá vznikne prestavbou existujúceho priesečníka ulíc Francisciho, Murgašova a Vajanského. Súčasťou areálu bude aj systém na zachytávanie dažďovej vody. Podľa zverejnených informácií by plocha zelene a vodných prvkov mala pokrývať približne 15,5-tisíc metrov štvorcových.

Realizácia celého projektu je rozdelená do piatich etáp. V prvej fáze sa plánuje výstavba päťpodlažného obchodného centra s podzemným parkoviskom, prvého bytového domu s výškou 25 podlaží a 182 bytmi, a rekonštrukcia dopravných ťahov v okolí. V druhej a štvrtej etape pribudnú ďalšie dva 25-podlažné bytové domy, z ktorých každý bude obsahovať 182 bytov, doplnené o parkovací dom v štvrtej etape. Medzi nimi sa postaví tretia etapa v podobe komunitného centra. Piatu fázu bude tvoriť nové administratívne centrum.

Celkovo sa tu bude nachádzať 546 bytov a 1.005 parkovacích státí. 696 státí sa postaví už v prvej časti, budú teda zväčša slúžiť obchodnému centru. Investor naznačuje, že na srechách výškových budov bude zriadený wellness, pravdepodobne určený pre rezidentov. Popri areáli má byť umiestnená cyklotrasa, v rámci vnútroného parku sa uvažuje s umiestnením umeleckých diel. 

Začiatok stavebných prác je v súčasnosti naplánovaný na apríl 2025 (čo je nereálne aj na pomery Popradu, kde povoľovanie netrvá tak dlho ako v Bratislave), pričom dokončenie projektu sa predpokladá v horizonte šiestich rokov. Celkové náklady sa odhadujú na 85 miliónov eur.

Areál bývalého popradského pivovaru nie je jediným bývalým priemyselným komplexom, ktorý sa na Slovensku už roky spája so slovami „zlý stavebno-technický stav“ či „asanácia“. V tomto prípade však existujúce objekty nemajú významnú architektonickú hodnotu, a preto ich búranie nevyvoláva výraznejšiu kritiku verejnosti.

Po zverejnení najnovšieho zámeru sa však na sociálnych sieťach objavila vlna negatívnych reakcií. Obyvatelia Popradu kritizujú predovšetkým dopravné napojenie komplexu na existujúcu infraštruktúru, ktoré podľa nich ešte viac zhorší už dnes komplikovanú dopravnú situáciu. Otázkou taktiež je, či je vôbec v podmienkach 50-tisícového mesta projekt realizovateľný. Okrem výškových budov je napríklad súčasťou zámeru nákupné centrum, a to aj napriek tomu, že priamo naproti sa nachádza moderné a etablované Forum Poprad. 

Ambiciózna vízia tak má pred sebou ešte nepochybne dlhú cestu. V Poprade sa skutočne budujú väčšie projekty, ako je na Slovensku v prípade obdobne veľkých miest bežné, nie je to však úplne jednoduché. Pomaly sa rozvíja neďaleká Karpatská Residence, na nábreží rieky Poprad v západnej časti mesta zas vzniká development Nové Nábrežie. Status brány do Tatier je prestížny a napomáha rozvoju. Na projekt bratislavskej mierky to ale stačiť nemusí. 

(EIA, SME, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.