Odvážny sen sa napĺňa. Úroveň ZOO Bratislava rastie, do výstavby ide nový výbeh pre dželady
Bratislavská Zoologická záhrada bola dlhodobo vnímaná ako prehliadaná a zaostalá. Oproti iným zoologickým záhradám v regióne je citeľný nedostatok investícií, odrážajúci sa v menej sofistikovaných výbehoch, absencii chovu náročnejších zvierat či menšom objeme a kvalite služieb. Postupne sa to ale začína meniť, pričom bratislavská ZOO postupne napĺňa víziu byť najlepším prostredím pre zvieratá.
Zdroj: ZOO Bratislava, ZOO Zlín
ZOO Bratislava bola po dlhé roky prehliadanou súčasťou mesta. Hoci ju aj v minulosti navštevovalo pomerne dosť ľudí, mnohí z nich sa zameriavali na Dino Park a jeden z mála špičkových pavilónov, určených primátom. Iné časti záhrady však na tom boli horšie. Po ukončení spolupráce s Dino Parkom sa zdalo, že to bude pre záhradu obrovská rana, z ktorej sa bude spamätávať veľmi dlho.
V posledných rokoch ale vidno novú energiu a úprimný záujem o zlepšenie stavu záhrady. Postupne sa začali realizovať viaceré investície, ktoré zlepšili stav niektorých z najzastaranejších výbehov a predovšetkým viedli ku skvalitneniu životných podmienok zvierat. Nových či väčších výbehov sa dočkali vlk, medveď, rys ostrovid či hrošík libérijský. Vedenie ZOO Bratislava začalo otvorene komunikovať, že chce byť najlepšou zoo pre zvieratá v regióne.
V súlade s touto víziou aktuálne pristúpila k ďalšiemu projektu – vybudovaniu výbehu pre paviány dželada. Stavebné práce v priestore za pavilónom primátov, kde predtým žili kamerunské kozy, sa už rozbehli, pričom do budúcej sezóny prinesú vznik omnoho lepších podmienok pre tieto zaujímavé zvieratá, prirodzene sa vyskytujúce v Etiópii. Architektonický koncept spracoval architekt Marcel Dzurilla, ktorý už pripravil projekty ostatných nových pavilónov spracovala kancelária Bakyta Architekti.
Ako uvádza ZOO Bratislava, riešenie výbehu citlivo pracuje s unikátnou polohou svahu bývalého výbehu oviec, ktorý ponúka diaľkové výhľady na panorámu Bratislavy a Malých Karpát. Architektonický návrh zachováva prírodný charakter niekdajších záhrad. Návštevníkom tak umožní pozorovať nielen dželady, ale si aj vychutnať výhľady na niektoré dominanty mesta vrátane veže na Kamzíku či Slovenského národného archívu.
Samotný výbeh bude mať rozlohu približne 1.910 m2 a poskytne dostatok priestoru pre skupinu dželád. Okolo výbehu vznikne séria vyhliadok, priehľadov a interaktívnych prvkoch, takže návštevníci budú mať možnosť pozorovať dželady počas rozličných aktivít vrátane kŕmenia. Výhľad budú mať aj do objektu ubikácie pre zvieratá.
Súčasťou projektu bude aj nová promenáda, ktorá z hornej časti svahu prepojí výbeh s budúcim africkým celkom, od výbehu nosorožcov až po pavilón primátov. Tento chodník sprístupní lokalitu aj z opačnej strany a ponúkne nové miesta na oddych v blízkosti lesa. Vysadené stromy prinesú podľa ZOO Bratislava v najbližších rokoch príjemný tieň a posilnia prirodzený charakter prostredia.
Vedenie záhrady očakáva, že sa tým ďalej výrazne zvýši návštevnícky zážitok. „Teším sa, že po hrošíkoch a rysoch, v Bratislave pribudne ďalší druh zvierat s výbehom v európskom štandarde,“ hovorí riaditeľ ZOO Bratislava Matej Dobšovič. „Vďaka jeho veľkej rozlohe budú môcť návštevníci pozorovať prirodzené správanie dželád takmer tak, akoby ich sledovali priamo v Etiópii.“
ZOO Bratislava dodáva, že v budúcnosti by mal v jej areáli vzniknúť Africký kopec, ktorý prinesie moderné výbehy a lepšie návštevnícke zázemie. Ide o úsek nad pavilónom primátov až po výbeh nosorožcov. Celá táto strana areálu sa bude postupne meniť a rozvíjať v rámci pripravovanej koncepcie novej zoo. Súčasťou Afrického kopca bude podľa všetkého aj nový výbeh pre žirafy, ktorý sa vybuduje v dôsledku plánovaného vzniku Zážitkového centra vedy a planetária.
Nový výbeh rysov ostrovidov. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
Bratislavská zoologická záhrada prechádza citeľnými zlepšeniami. Okrem vyššie spomenutých nových výbehov sa podarilo v nedávnej dobe vybudovať novú modernú krmiváreň a k realizácii sa blíži záchranná stanica pre poranené zvieratá. Reorganizáciou výbehov sa darí ďalej skvalitňovať podmienky pre zvieratá, z lepších podmienok sa tak tešia aj lemury kata, pávy korunkaté aj rysy kanadské. Najmä deti potešilo zriadenie Gazdovského dvora, kde sa dajú kŕmiť hospodárske zvieratá.
Zatiaľ sa tak nebudujú obrovské dómy či výbehy, ktoré vznikajú v niektorých popredných záhradách v regióne. ZOO Praha napríklad nedávno otvorila monumentálnu Rezerváciu Dja, ktorá poskytuje zázemie pre život goríl a ďalších zvierat, imitujúc prostredie kamerunského pralesa. V príprave sú pavilóny Arktída pre ľadové medvede a Amazónia. Významné úpravy prebiehajú aj v ZOO Viedeň.
Ide o projekty za desiatky miliónov eur, čo je v bratislavskom kontexte nepredstaviteľné. Faktom ale je, že v roku 2024 ju navštívilo len niečo vyše 262-tisíc návštevníkov, kým pražskú ZOO navštívilo takmer 1,39 miliónov ľudí. Len na vstupnom vyberie pražská ZOO šesťnásobne viac oproti všetkým príjmom bratislavskej.
Nanešťastie je tak oproti tým naozaj najlepším ZOO Bratislava ďaleko pozadu. Obrovské, mnohomiliónové pavilóny naozaj očakávať nemožno, minimálne kým sa nestanú prioritou v rozpočte Hlavného mesta – to je však v podobných finančných problémoch. Preto je potešiteľné, že sa aj napriek situácii darí záhradu viditeľne skvalitňovať. Ide o dôkaz veľkej energie a nadšenia vedenia, ktoré si stanovilo podľa všetkého správnu a racionálnu víziu.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.























