Adrian Gubčo 08.06.2025 19:16
Príjemné prekvapenie a citeľný pokrok. Bratislavská ZOO ukazuje, ako dokáže úprimná snaha priniesť pozitívne zmeny
V poslednej dobe sme si v súvislosti so Slovenskom a Bratislavou navykli skôr na zlé správy. Krajina potrebuje konsolidovať, hlavné mesto zas trpí na obrovský investičný dlh a nedostatok financií. No aj v tejto mizérii existujú pozitívne príbehy zmien a citeľného napredovania, z ktorého benefituje komunita, návštevníci a v tomto prípade aj zvieratá. Patrí k nim totiž aj rozvoj bratislavskej ZOO.
Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
ZOO Bratislava bola otvorená v roku 1960 v Mlynskej doline, na úpätí malokarpatského vŕšku Sitina. Počas svojej existencie si prešla viacerými zložitými momentmi. V 80-tych rokoch sa napríklad kvôli výstavbe kanalizačného zberača a diaľničnej prípojky odstránili dve tretiny pôvodnej expozičnej časti, na začiatku 21. storočia zas bola postavená diaľnica D2, ktorá priniesla ďalšiu priestorovú redukciu. Stav záhrady navyše reflektoval dlhodobú absenciu adekvátneho financovania.
Dnes je bratislavská záhrada nanešťastie hlboko podrozvinutá oproti špičkovým stredoeurópskym zariadeniam vo Viedni či Prahe, rovnako ako v ďalších českých mestách. Kým tieto záhrady majú svetovú kvalitu, ZOO Bratislava sa s výnimkou Pavilónu primátov nemohla pochváliť naozaj modernými expozičnými a chovnými priestormi, rovnako ako dostatočnou infraštruktúrou pre návštevníkov. Nemožno sa čudovať, že nejde o jednu z dôležitých atrakcií slovenskej metropoly.
To sa však môže v budúcnosti zmeniť – a treba povedať, že každý, kto záhradu navštívil s odstupom niekoľkých rokov, tento posun cíti. V nedávnej dobe bola záhrada spojená s určitými škandálmi ohľadne vypovedania zmluvy DinoParku, ako aj menovania riaditeľky bez platných pracovných povolení. Odvtedy sa ale situácia stabilizovala a ZOO mohla začať s úpravami.
Súčasný riaditeľ Matej Dobšovič prezentuje víziu, podľa ktorej sa má ZOO Bratislava stať najlepšou záhradou pre zvieratá. Ako konštatuje, uvedomuje si, že rozpočtové možnosti sú obmedzené a asi sotva sa v dohľadnej dobe dočkáme veľkolepých pavilónov a dómov, aké sa napríklad budujú v zmieňovanej Prahe či Viedni. To ale neznamená, že zvierací obyvatelia bratislavskej ZOO nemôžu žiť v omnoho lepších podmienkach.
V praxi to vidno na konkrétnych zásahoch – väčší výbeh konečne získal medveď hnedý, ktorý dovtedy žil v otrasných stiesnených pomeroch. Štvornásobne väčšieho výbehu sa dočkal hrošík libérijský, ktorý má teraz k dispozícii lepší bazén(y) a veľkú zelenú plochu. Takmer dvojnásobnú plochu dostali k dispozícii diviaky lesné. Päťnásobný výbeh napokon získal aj rys ostrovid, teda zviera, ktoré je aj v logu záhrady. Po novom budú mať rysy viac priestoru, lepší enrichment a návštevníci zas lepší pohľad na majestátne šelmy.
Okrem toho treba spomenúť realizáciu novej krmivárne, vytvorenie Gazdovského dvora, kde môžu ľudia a najmä deti spoznať kozy alebo ovce, pripravovanú záchrannú stanicu pre poranené zvieratá, ako aj rozličné sadové úpravy. Návštevu záhrady spríjemňujú safari busy, ktoré za malý poplatok prevezú návštevníka k odľahlejším výbehom, napríklad k zubrom alebo nosorožcom.
Dobšovič sa netají ďalšími plánmi, pričom by chcel zlepšiť napríklad podmienky pre žirafy a zebry. Súčasný žirafinec by totiž mal byť výhľadovo nahradený zážitkovým centrom vedy a planetáriom. Nový by mal vzniknúť na svahu smerom k nosorožcom, byť priestornejší a umožniť tak návštevníkom pozorovať žirafy v pre ne príjemnejšom prostredí.
Z Dobšoviča aj celej ZOO cítiť energiu a snahu sa posunúť. Záhrada je stíhaná mnohými problémami a nedostatkami – reagovať musela na následky víchrice a povodne v priebehu minulého septembra, postupne odznievajúcu epidémiu slintačky a krívačky, nepomáha jej ani neustály hluk zo susednej diaľnice. Plán mesta postaviť v jej susedstve obrovský parkovací dom, ktorý doslova zatieni celú záhradu, vnímam skôr kriticky.
Napriek tomu k zlepšeniam dochádza. Ak sa na nadviaže na doterajšie úspechy a krok za krokom sa budú zlepšovať výbehy a podmienky pre zvieratá, zamestnancov a v neposlednom rade aj pre návštevníkov, možno sa predsa len podarí naplniť ambíciu vedenia záhrady. Bude to dobrá správa pre Bratislavu, ktorá bude disponovať omnoho príťažlivejšou atrakciou, ale predovšetkým pre samotné tvory. Tie si zaslúžia žiť v dôstojnom prostredí, v ktorom je o ne vynikajúco postarané.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
