Adrian Gubčo 07.11.2026 18:48

Každý môže byť urbanista. Fascinujúca hra odhaľuje základné princípy tvorby skvelého mesta

Tvorba miest sa v priebehu 20. storočia dramaticky zmenila. Po tisícročiach kontinuálneho vývoja ľudia opustili dovtedy zaužívané princípy budovania kompaktných štvrtí s bohatým funkčným mixom a nahradili ich výstavbou rozsiahlych monofunkčných zón, dostupných automobilom. Výsledkom bol vznik neprívetivých sídlisk a celkovo ohavného prostredia. V posledných desaťročiach preto rastie tlak na návrat k pôvodným postupom.

 Zdroj: The Aesthetic City

Základné princípy budovania miest boli tisícročia nemenné. Plošný rozsah miest bol limitovaný možnosťami ľudskej chôdze – obyvatelia nemohli žiť veľmi ďaleko od práce ani od služieb, preto boli mestá husto zastavané a v rámci jedného domu sa žilo aj pracovalo. Takto fungovali až do začiatku 20. storočia, keď nové vynálezy v kombinácii s negatívnymi dôsledkami priemyselnej revolúcie začali meniť pohľad na ich budúcnosť.

Rozvoj výroby, urbanizácia, demografické zmeny, nedostatočná hygiena, preľudnenie a rozvoj železnice či prvých automobilov podnietili urbanistov a architektov k hľadaniu nového modelu mestského života. Dovtedajší spôsob výstavby podľa nich viedol k epidémiám, špine, chudobe a ľudskému nešťastiu. Preto prišli s novým konceptom – modernistickým plánovaním, ktoré malo dramaticky zmeniť budúcnosť miest aj ľudstva.

V zmysle modernistického urbanizmu mali ľudia žiť v rozvoľnených lokalitách uprostred parkov s množstvom slnka a čerstvého vzduchu. Základné potreby síce mali mať dostupné peši, pracoviská ale mali byť lokalizované v na to určených zónach – administratívnych alebo priemyselných lokalitách v dostatočnej vzdialenosti, aby zamestnanci nedýchali skazený vzduch. Vzdialenosť nemala byť problémom vďaka dostupnosti áut, verejnej dopravy a rozsiahlej infraštruktúry.

Hoci mnohé myšlienky boli podnetné, praktická realizácia viedla k znetvoreniu miest. Popri vzniku veľkých, neosobných sídlisk spravidla s bezpohlavnou monotónnou architektúrou došlo aj k deštrukcii mnohých starších štvrtí, ktoré museli uvoľniť miesto cestám. Bratislava s tým má nanešťastie bohaté skúsenosti, keď prišla o vzácne historické lokality v Podhradí aj inde.

Tento problém sa však dotkol aj zvyšku Európy či sveta. Najhoršie následky mal modernizmus v kombinácii s autocentrizmom pre mestá v Severnej Amerike, zvlášť v USA, ktoré vďaka svojmu kultúrnemu významu exportujú tento urbanistický odpad do sveta. Možno aj preto práve v USA, konkrétne v New Yorku, vznikla jedna z najvplyvnejších publikácií o potrebe návratu ku klasickému plánovaniu.

Kniha Smrť a život amerických veľkomiest od Jane Jacobs zmenila pohľad na hodnotu tradične budovaných štvrtí a toho, čo robí život meste kvalitným. Neskôr sa pridali ďalší významní urbanisti, medzi nimi aj v Bratislave už dobre známy Jan Gehl, ktorý upozornil na potrebu ľudskej mierky v mestskom prostredí, na hodnotu ľudských interakcií a význam funkčnej rozmanitosti.

Popri týchto hlasoch zároveň začína ožívať volanie po prehodnotení architektonickej tvorby. Kritici vyčítajú súčasnej architektúre, že jej chýba príťažlivosť, elegancia či krása, ktorá sa spája s historizujúcimi štýlmi. Vytýkajú jej banalitu, odtrhnutie sa od lokálnych tradícií a podľa najnovších psychologických výskumov aj zlý dopad na ľudské prežívanie. Vyzdvihujú preto dnes zatiaľ len nepočetné príklady realizácií, ktoré sú založené na prepracovaní či dokonca aj kopírovaní starších štýlov.

Hoci má táto kritika podporu u laickej verejnosti, odborníci sú skeptickí. Návrat k starším štýlom odmietajú ako neoriginálne kopírovanie dnes už prežitých postupov. Staršie štýly vymizli aj kvôli objektívnym dôvodom vrátane nižšej funkčnosti či finančnej náročnosti, v súčasnosti obdobnú tvorbu zároveň sťažujú náročnejšie normy na udržateľnosť, bezbariérovosť, presvetlenie a podobne. V každom prípade, debata naďalej pokračuje.

Každý si môže vyskúšať plánovanie tradičného estetického mesta. Zdroj: The Aesthetic City

Oponenti modernistického urbanizmu aj súčasnej architektúry teraz vytiahli ďalšiu – a mimoriadne príťažlivú – zbraň. Portál The Aesthetic City, ktorý sa venuje rozširovaniu povedomia o tradičnej architektúre a urbanizme, otvoril pred niekoľkými dňami možnosť zahrať sa na urbanistu. Spustená bola hra The Aesthetic City, ktorá sa dá zadarmo hrať priamo v prehliadači.

Princíp hry je jednoduchý – každý si môže postaviť estetické mesto podľa svojich predstáv, a to v zmysle tradičného urbanizmu, založeného na blokovej štruktúre, veľkom dôraze na živé verejné priestory, mix funkcií či rozvoj verejnej dopravy. Grafika hry je pomerne schematická, zároveň však dostatočne výpovedná na to, aby objasnila základné princípy toho, čo robí tradičné mestá takými príťažlivými.

Hráč si môže vybrať, v akom štýle bude svoje mesto budovať. Prednastavený je holandský štýl (celý portál podchádza práve z Holandska) a architektúra, v platenej verzii je však k dispozícii aj architektúra z Francúzska, Talianska, Španielska, Nemecka (tá je nášmu prostrediu najbližšia), Spojeného kráľovstva, Švédska, USA či Mexika. Popri základnej architektúre vrátane rozličných historických štýlov má k dispozícii aj rozširujúci sa počet verejných budov, napríklad škôl, kostolov, športovísk či pamiatok.

Kľúčová je však práve organizácia mestského priestoru. Základnou jednotkou je ulica (teda to, čo sa modernisti snažili potlačiť), námestie či park. Na výber majú hráči medzi viacerými typmi ulíc, od úzkych stredovekých uličiek cez radové obytné ulice po široké bulváry s električkami alebo vodné kanály. Následne môžu rozvíjať mestské bloky, prerážať ich, tvoriť námestia či kruhové objazdy a krok za krokom takto budovať mesto, ktoré na prvý pohľad pripomína staršie európske metropoly aj menšie mestečká.

Popri samotnom budovaní je k dispozícii informácia o počte vybudovaných bytov a výslednej populácii mesta, počte pracovných miest alebo dostupnosti základnej vybavenosti. Hráč sa môže rozhodnúť, či urobí z ulice pešiu zónu, či tu aktivuje parter s obchodmi alebo zvýši funkčný mix tým, že časť bytových domov vymedzí pre kancelárie. Môže presunúť parkovanie do podzemia alebo do dvora, prípadne ho úplne zrušiť.

Významnou časťou hry je možnosť „poprechádzať sa“ po takto vytvorenom meste. „Návštevníkovi“ sa tak odhalí pohľad na skryté uličky, veľkolepé triedy, pokojné ulice, námestia s atraktívnymi priehľadmi alebo zelené bulváre – v skratke, prehliadnuť si môže to, čo dodáva (nielen) európskym mestám ich príťažlivosť. Z takto vytvoreného prostredia si môže robiť zábery, videá alebo ho v platenej verzii „umelecky“ stvárniť.

Hráč nie je nútený prechádzať misie či plniť rozličné úlohy ako v iných hrách s budovaním mesta. Na druhej strane, niekoľko možností na splnenie zadaní má. Najzaujímavejšou z nich je prestavba typického modernistického sídliska na klasické mestské prostredie. Nemenej atraktívnou možnosťou je stiahnutie si reálneho podkladu z Open Street Map a prestavba skutočného mesta.

Všetky tieto možnosti sú podriadené jednému cieľu: ukázať kvality tradičného urbanizmu a architektúry a sprostredkovať ich hravou formou širokej verejnosti. Cieľovou skupinou však nie sú len bežní ľudia. Ide o veľmi užitočný nástroj aj pre mestských úradníkov, ako aj pre architektov a urbanistov, predovšetkým študentov. Už aktuálna veľmi raná verzia, ktorá sa priebežne rozširuje, ukazuje obrovský potenciál pre výučbu mnohých urbanistických princípov.

Atraktívnou súčasťou hry je prechádzka po vytvorenom meste. Zdroj: The Aesthetic City

Je otázne, či sa bude dať niekedy kvantifikovať dopad tejto hry na pohľady verejnosti (vrátane odbornej) na mestské plánovanie. Hrateľnosť je veľmi dobrá, a to aj napriek vcelku primitívnej grafike. Otvorená je v podstate každému s aspoň základným vnímaním urbanistických princípov. Nikdy asi nebolo jednoduchšie nielen diskutovať o meste, ale ho aj tvoriť – aspoň virtuálne.

Hráč môže veľmi skoro zistiť, že skutočne vytvára omnoho atraktívnejšie prostredie, aké ponúkajú mnohé štvrte vybudované v 20. či na začiatku 21. storočia. Hoci už desaťročia hlásajú urbanisti návrat k niektorým klasickým prvkom, najmä k ulici, bloku, dvorom alebo námestiam, predsa len sa zdá, že sa nedarí vždy vytvárať rovnako lákavé štvrte a lokality, ako to bolo v minulosti.

Nemožno vylúčiť, že súčasným generáciám chýba historický odstup a nasledujúce sa budú na dnešné developmenty pozerať omnoho priaznivejšie. Je to napokon aj prípad modernistických sídlisk, a to pri všetkých ich nedostatkoch. Napriek tomu sa ale treba rozprávať o tom, či by nebolo užitočné niektoré základné normy prehodnotiť.

Slovenska sa týka najmä svetlotechnická, ktorá prakticky znemožňuje tvoriť klasickú blokovú zástavbu bez toho, aby veľká časť rezidencií nebola definovaná ako apartmány. Investori ich nemajú radi, lebo sa predávajú za menšie peniaze pri rovnakých nákladoch, preto idú na istotu – a budujú opäť len sídliská. Na vizualizáciách vyzerajú tieto štvrte lákavo, nakoľko sú vyplnené vzrastlou zeleňou a množstvom šťastných ľudí. V praxi je realita smutnejšia.

The Aesthetic City ukazuje, že sa to dá aj inak – naozaj kvalitné urbanistické princípy sa dodržiavali v minulosti. V kombinácii s pokrokmi v hygiene, technológiách a zmenami v demografii či ekonomike dnes už neplatia prakticky žiadne z výhrad, ktoré im venovali modernistickí myslitelia a plánovači. Je preto čas, aby sme opäť začali budovať udržateľné, kompaktné, živé a pekné mestá – a to nielen v hre, ale aj v realite.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.