Martina Gregová 30.12.2023 17:00

Veľké víťazstvo v tvrdej konkurencii. Rozvíjajúca sa európska metropola dostane atraktívnu vežu, stvárnia ju česko-slovenskí architekti

Obnova brutalistických budov z čias socializmu, výstavba výrazných súčasných developmetov či rozvoj celých mestských štvrtí. Albánske hlavné mesto v súčasnosti prechádza obdobím prudkej transformácie. Pripeje k nej aj návrh od renomovaných česko-slovenských architektov, ktorých aktivita v Bratislave v poslednej dobe rastie. 

Zdroj: Chybik+Kristof

Súčasná podoba albánskej architektúry je, rovnako ako vo väčšine krajín, ovplyvnená najmä geografickým ukotvením krajiny a jej historickým vývojom počas uplynulých storočí. Architektúru Albánska ovplyvnilo najprv staroveké Grécko, neskôr Rímska, Východorímska či Osmanská ríša. V 18. a 19. storočí prešli mnohé albánske mestá urbanistickými premenami pod dohľadom uznávaných rakúsko-uhorských a talianskych architektov. Práve vďaka tomuto obdobiu sa albánska architektúra začala omnoho viac podobať európskej. 

Počas niekoľkých desaťročí trvania vlády komunistov sa pečať ideológie odzkadlila v podobe architektúry. Najviac pretvorila práve hlavné mesto Tiranu. Na jeho území v tej dobe vzniklo niekoľko ikonických budov. V roku 1988 bola napríklad otvorená slávna pyramída v Tirane, ktorá len nedávno prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Za jej novou podobou stojí svetoznáme holandské štúdio MVRDV.  

Hlavným zámerom spomínanej rekonštrukcie bolo očistenie budovy prostredníctvom odstránenia nevhodných stavebných vrstiev z predchádzajúcich renovácií. Dôležitou súčasťou zároveň bolo doplnenie úplne nových architektonických zásahov. Do interiéru budovy, rovnako ako aj v jej vonkajšej časti a v okolí, boli umiestnené farebné boxy. V boxoch boli následne umiestnené viaceré funkcie, napríklad kaviarne, štúdiá, dielne či kancelárie, určené začínajúcim podnikom. 

Mesto tým ukazuje svoju modernú orientáciu a snahu premeniť sa na vyspelú európsku metropolu. Za týmto cieľom sa tu v súčasnosti realizujú projekty nových výškových budov, ale aj celých nových štvrtí v zmysle koncepcie od známeho talianskeho architekta Stefana Boeriho. V novej štvrti severne od centra Tirany sa tak čoskoro objaví realizácia od známeho česko-slovenského architektonického štúdia Chybik+Kristof .

Prednedávnom sa totiž architekti stali víťazmi medzinárodnej súťaže, prvej z dvadsiatich, vďaka ktorej je Tirana o krok bližšie k vybudovaniu novej multifunkčnej veže v novobudovanej lokalite v blízkosti veľkého severného bulváru. Presadili sa v kokurencii ateliérov ako Coop Himmelb(l)au, Bovenbouw Architectuur, XDGA alebo Atelier Martel.

Hlavným cieľom projektu je podľa architektov zvýšenie životnej úrovne obyvateľov a upriamenie pozornosti na Tiranu ako modernú metropolu. Navrhovaný objekt sa po vybudovaní sa stane jasnou priestorovou aj funkčnou dominantou celej oblasti. Nová výšková budova má mať 83 metrov. Väčšina podlaží má plniť funkciu obytných priestorov. Byty budú doplnené o kancelárske a obchodné priestory. Tie zaberú predovšetkým prvé tri nadzemné podlažia.  

Nové funkcie však ani zďaleka nie sú jediným dôvodom, prečo na seba víťazný projekt strháva pozornosť. Kľúčovou konkurenčnou výhodou je jeho forma a zvolené materiálové riešenie fasády. V duchu brutalizmu, ktorý je súčasťou architektonického dedičstva mnohých (aj) postkomunistických krajín, vrátane Albánska, bol za hlavný materiál zvolený betón. V tomto prípade ale ide o červeno sfarbený betón.  

Návrh od česko-slovenského ateliéru sa preto právom začína označovať ako kombinácia architektonického dedičstva mesta a jeho snahy napredovať. Okrem samotnej budovy návrh načrtol aj riešenie okolitých verejných priestorov. V lokalite by tak v dohľadnej dobe mohla pribudnúť vysoká zeleň, oddychové zóny či stretávacie plochy. Autorom konceptu krajinnej architektúry je ďalší známy ateliér Marko&Placemakers.  

Okrem výnimočnej architektúry a špičkových urbanistických návrhov je ateliér Chybik+Kristof známy aj prepracovanou ekologickou stránkou ich projektov. Napríklad v rámci projektu Cukrovar Modřany prišiel ateliér s prepracovaným systémom hospodárenia s pitnou, dažďovou aj úžitkovou vodou, ako aj s opätovným využitím stavebnej sute pri výrobe nových betónových zmesí.  

V prípade tiranskej veže zas architekti navrhli prepracovaný systém zelených strešných terás. Práve tieto priestory majú okrem primárnej funkcie slúžiť aj k zachytávaniu dažďovej vody a prispievať k znižovaniu teploty vo vnútorných priestoroch. 

Aj napriek niekoľkým pozoruhodným zrealizovaným či plánovaným projektom, hlavné mesto Albánska čelí  viacerým vážnym problémom. V meste dlhodobo dochádza k strate verejného priestoru v dôsledku nedostatočne regulovanej a chaotickej výstavby. Problematická je aj nedostatočná infraštruktúra, či už pre verejnú dopravu, alebo pre peších a cyklistov.

Projekt od česko-slovenského ateliéru by mal prispieť k pozitívnemu formovaniu verejného priestoru mesta, rovnako ako jeho inovatívneho obrazu. (Aj) Slovenskí architekti sa tak začínajú podieľať na rozvoji nielen domácich miest a obcí, ale aj zahraničných metropol. Je to dôkaz o ich rastúcej konkurencieschopnosti a sile držať krok so špičkovými európskymi kanceláriami. 

 

(Archdaily, YIM.BA) 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.