Adrian Gubčo 03.10.2022 12:05

Tragédie, ktorým sa dá predísť

Bratislavu šokovala otrasná zrážka na Zochovej ulici, ktorá priniesla niekoľko nevinných obetí. Nejde o nehodu – celá udalosť je dôsledkom otrasnej hlúposti tých, ktorí ju spôsobili. Takýmto prípadom sa nedá celkom zabrániť, napriek tomu je možné zmeniť dizajn mesta tak, aby nedochádzalo k zbytočným stratám na životoch.

Na začiatok – budem osobný. Zastávkou na Zochovej prechádzam každodenne a len minúty delili haváriu od toho, aby ňou boli zasiahnutí aj moji osobní známi. Informácie o počte obetí som prijal so zdesením. Nebudem tajiť, že so mnou zmieta aj hnev. Dôvodom je nielen primitívny prístup vodiča, ale aj samotný charakter priestoru, kde sa včerajšia zrážka udiala.

Hoci sa zastávka nazýva Zochova, nachádza sa v dotyku so Staromestskou ulicou – širokou komunikáciou, ktorá spája Hodžovo námestie s Mostom SNP. „Ulica“ (plnohodnotnou ulicou ju možno len sotva nazvať) vznikla prerazením cesty cez pôvodnú historickú zástavbu. Predošlá uličná sieť pripomínala verejné priestory kdekoľvek v starých európskych centrách. Prispôsobená bola pešej chôdzi, teda rýchlosti zhruba 5 kilometrov za hodinu. Nová cesta priniesla radikálnu zmenu, kedy vznikla komunikácia, umožňujúca obrovské rýchlosti.

Staromestská je príkladom typickej modernistickej vízie o oddelení jednotlivých typov dopravy v záujme „bezpečnosti“ a „kvality“ pešieho pohybu. Chodci sa tak nemajú nijakým spôsobom priblížiť k ceste s výnimkou zastávky verejnej dopravy. Súčasťou tejto koncepcie bolo dokonca vybudovanie mimoúrovňovej križovatky na Hodžovom námestí, ktoré je neuralgickým bodom celého mesta – a opäť s oddelením chodcov, ktorí majú prechádzať pod námestím podchodom. To isté platí o nešťastnej zastávke Zochova.

Celý dizajn Staromestskej nabáda k tomu, aby vodiči chodili rýchlo, bez ohľadu na aktuálne dopravné predpisy. Ulica má charakter diaľnice, vrazenej do úplného centra Bratislavy. Takisto ide o dôležitú tranzitnú komunikáciu, slúžiacu ako prieťah stredom mesta, čím je tento zaťažovaný hlukom, emisiami a celkovým zhoršením prostredia. Bezpečnosť sa tu zvyšuje reštriktívnymi opatreniami voči chodcom a cyklistom.

Opäť, platí, že sa nedá zabrániť všetkým nehodám a zvlášť hlúposti. Je však možné zásadne zmeniť charakter priestoru, aby nikomu normálnemu ani len nenapadlo, že by mal v tejto časti mesta zvyšovať rýchlosť a ohrozovať svojou jazdou okolie. Zo Staromestskej je potrebné spraviť ulicu alebo bulvár, ktorý bude mať mestotvornú kvalitu, bude slúžiť nielen autám a autobusom a predovšetkým, bude nútiť dopravné prostriedky pohybovať sa pomalšie. Existuje na to viacero riešení, od jednoduchších po zložitejšie.

 

Hlavné mesto chce zlepšiť okolie Zochovej, možno by však malo spracovať masívnejší projekt, ktorý by preriešil celú Staromestskú ulicu. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Prvým krokom je nainštalovanie statických radarov, ktoré budú vďaka inštitútu objektívnej zodpovednosti automaticky zasielať pokuty vodičom a vodičkám áut, ktoré prekročili rýchlosť. Ide o represívne opatrenie, ktoré ale nerieši základný problém Staromestskej. Na začiatok je to však úplne zásadná vec.

Druhým krokom, ktorý by už vedel pomôcť zmeniť rýchlostný charakter cesty, je zúženie pruhov. V Bratislave je tradíciou, že pruhy majú absurdnú šírku – v prípade Staromestskej, na základne ľahkého odhadu z fotografií na Google StreetView, to môže byť okolo troch metrov, na niektorých miestach až 3,5 metra. Ich zúženie na šírku zhruba 2,7 metrov by okamžite zvýšilo pozornosť vodičov, pomohlo k vyššej bezpečnosti a získaný priestor umožnilo preriešiť inak – napríklad vo forme chodníka popri hradbách. Už dnes sa totiž čas od času objavia zablúdení turisti, ktorí sa nebezpečne pohybujú po úzkom pásiku asfaltu, smerujúc od Katedrály sv. Martina na Zochovu alebo opačne.

K náročnejším riešeniam patrí zmena dopravného režimu na mieste, kde sa cesta z Mostu SNP spája s nájazdovými rampami z nábrežia. Tento priestor si pýta svetelnú križovatku, ktorá by okrem spomalenia dopravy mala aj ďalšiu výhodu: pri jej existencii by nebola potrebná existencia rampy, spájajúcej nábrežie so Staromestskou smerom na Hodžovo námestie, alebo spojnice Mostu SNP s nábrežím. Ich odstránenie by otvorilo obrovský priestor, využiteľný v prospech verejného priestoru, alebo hoci aj obnovy Synagógy neológov, symbolu starej Bratislavy. Svetelná križovatka, spojená s priechodom pre chodcov, by bola vhodná aj v blízkosti zastávky Zochova. Odstrániť by sa mohol súčasný bariérový podchod.

S tým súvisí iná požiadavka, ktorá je v podstate kľúčová – treba odstrániť mimoúrovňovú križovatku na Hodžovom námestí. Tento kľúčový bratislavský verejný priestor je dnes redukovaný na malú plochu, obklopenú mohutnými a nepriechodnými dopravnými stavbami. Tie zároveň napomáhajú tomu, aby ho mnohí ľudia vnímali ako tranzitný priestor – miesto, kadiaľ sa prechádza pri dochádzke do vzdialenejších štvrtí. Na to však má slúžiť mestský okruh, vymedzený Mlynskou dolinou, Einsteinovou a Bajkalskou (a jedného dňa snáď Severnou tangentou), nie vnútromestské komunikácie.

Preto treba robiť všetko preto, aby do centra vchádzali len autá, ktoré v ňom majú cieľ. Ak to tak bude, nebudú potrebné rýchlostné komunikácie, mimoúrovňové križovatky a podchody. Namiesto toho sa otvoria tisíce metrov štvorcových pre chodníky, cyklotrasy, výsadbu a predovšetkým sa radikálne zvýši bezpečnosť na uliciach.

Niekto by mohol argumentovať, že by to Bratislava dopravne nezvládla. To je však planá hrozba. Historické centrum mesta už dávno nie je miestom s takou vysokou koncentráciou pracovných miest ako kedysi. Dnes túto úlohu prebrali Nivy s rastúcimi bizniscentrami v nových výškových budovách a developmentoch. Centrum zároveň zostáva vynikajúco obslúžené verejnou dopravou, ktorá je na dobrej úrovni a znesie medzinárodné kritériá. A napokon, aj Bratislava má skúsenosť, že apokalyptické scenáre dopravných kolapsov v prípade uzáver dôležitých ciest sú prehnané – Mlynské nivy v dopravnej kostre mesta nechýbali po celé dva roky, čo boli uzavreté.

Toto – budovanie kompletných ulíc, ktoré „nútia“ vodičov a vodičky, aby prispôsobili svoju jazdu prostrediu – je cesta k bezpečným uliciam bez nehôd a obetí. Že sa nikdy nič nestane, nemožno sľúbiť. Je však overenou praxou, že mestá s kvalitným uličným dizajnom vykazujú ďaleko menej strát na životoch alebo majetku. Je to cesta aj pre okolie zastávky Zochova.

Po včerajšej nehode by možno Hlavné mesto mohlo prehodnotiť svoje plány na revitalizáciu okolia zastávky, ktoré sú kozmetického charakteru. Namiesto toho by sa malo zamerať na totálnu prestavbu celej Staromestskej, od Hodžovho námestia po Most SNP. Bratislava by tým nielen mimoriadne opeknela, ale stala by sa aj bezpečnejším a lepším mestom.

 

Príbuzným a blízkym obetí vyjadrujem úprimnú sústrasť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.