Adrian Gubčo 23.09.2026 17:00
Stovky miliónov pre slovenské mestá a obce. Predstavená bola vízia fungovania verejnej správy, zmení tvár krajiny
V slovenských mestách a obciach, od Bratislavy po Sobrance, je cítiť obrovský investičný dlh. Prakticky každý starosta či primátor potvrdí, že zápasí s nedostatkom financií, ktorý mu neumožňuje zabezpečovať rozvoj infraštruktúry, občianskej vybavenosti alebo verejných priestorov, prípadne poskytovať kvalitné a dostupné služby. Zmeniť to má veľká reforma verejnej správy, ku ktorej pripravili kľúčoví aktéri zásadný pozičný dokument.
Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Bratislavský samosprávny kraj
Slovenské samosprávy potrebujú reformu
Mestá a obce na Slovensku, rovnako ako samosprávne kraje, v mnohých ohľadoch zaostávajú za sídlami v blízkom zahraničí, napríklad v Česku alebo Poľsku, nehovoriac o Rakúsku. Kým v týchto krajinách vo veľkom pribúdajú moderné školy, športové haly či verejné priestory, buduje sa kvalitná infraštruktúra verejnej dopravy, rozvíja dostupné bývanie a investuje sa do kultúry, u nás sa rozvojové zámery realizujú len veľmi náročne. Panuje široká zhoda, že bez európskych zdrojov by to bolo nemožné.
Situáciu navyše zhoršujú rozličné zásahy zo strany centrálnej vlády, ktoré narúšajú financovanie aj menia nastavenie kompetencií. Dôsledky pandémie, inflácie alebo vojenského konfliktu na Ukrajine sa citeľne podpísali na finančnej stabilite slovenských sídiel. Aj napriek tomu to boli ale práve samosprávy, ktoré sa s týmito krízami vyrovnali zo všetkých zložiek verejnej správy asi najlepšie.
To nič nemení na fakte, že Slovensko potrebuje reformu verejnej správy. V tomto smere panuje široká zhoda odborníkov aj zástupcov samospráv. Experti volajú po posilnení decentralizácie, hoci s prihliadnutím na fakt, že to nemá prispieť k ďalšiemu rozdrobeniu obcí (Slovensko je v tomto smere s Českom a Francúzskom najviac fragmentovanou krajinou v Európe), ale skôr k posilňovaniu kapacít, kapacít a medziobecnej spolupráce.
O tejto reforme sa hovorí už roky. Kľúčovými organizáciami sú v tomto smere Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Samosprávne kraje Slovenska (SK8), ktoré pripravili vlastný pozičný dokument. Ten približuje pohľad zástupcov miest, obcí aj krajov na možnosti posilnenia samospráv a modely spolupráce so štátom, ktoré by boli v súlade s víziou o úspešnej, decentralizovanej a štíhlej verejnej správe.
Tento materiál je dosiaľ v slovenskom kontexte výnimočný. „Prvýkrát nejde o návrh reaktívneho charakteru,“ vysvetľuje Barbora Lukáčová, riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov na Bratislavskom samosprávnom kraji a jedna zo zostavovateliek pozičného dokumentu. „Doteraz prinášal svoje návrhy na reformu štát, dokonca mala svoj návrh aj Únia miest Slovenska, pričom SK8 a ZMOS vždy na ne len reagovali. Prejavilo sa to počas obdobia nedávnych kríz aj vlády pána Matoviča, keď svoju víziu pripravovalo Ministerstvo vnútra, no my sme boli mimo.“
ZMOS aj SK8 patria k najstarším organizáciám, združujúcim jednotlivé samosprávne celky, a aj k najvplyvnejším. Absencia jasného postoja sa však odrazila na zásahoch do financovania a kompetencií miest či obcí, ktoré im v konečnom dôsledku ublížili. Kompetencie pribúdali bez dodatočného financovania. Namiesto toho, aby sa začali vo väčšej miere približovať štandardu vyspelých krajín, aký-taký rozvoj tak dokázali financovať len vďaka európskym zdrojom. Nejde ale o nekonečný zdroj peňazí a nebude ani navždy dostupný.
Budúcnosť financovania v kombinácii s neuváženými návrhmi zo strany štátu a blížiacimi sa parlamentnými voľbami si tak vyžiadali akútnu potrebu odborne spracovaného dokumentu. Dnes je tento materiál na stole a prináša prepracovanú víziu budúcnosti fungovania slovenských samospráv.
Rozvoj slovenských sídiel by bol bez eurofondov nemožný. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Úplne nový prístup
Lukáčová upozorňuje, že doterajšie diskusie sa vždy uberali dvomi smermi. „Prvá debata sú územné hranice, čo je podľa môjho názoru prežitá téma, nakoľko nejde o najväčší problém, prečo fungujeme či nefungujeme. Druhá hovorí o zmene financovania bez akejkoľvek zmeny kompetencií, čo je už tiež prežité, keďže štát sa nemá dobre,“ popisuje. Pozičný dokument je v tomto odlišný.
Lukáčová zdôrazňuje, že nejde o akýsi politický názor. Namiesto toho sa hovorí o reforme štátu a spoločnosti ako takej. „Reforma verejnej správy sa nedá robiť len z pozície samosprávy. Tvrdíme, že všetky verejné inštitúcie sú dnes na limite poskytovania služieb. Nech by si ktokoľvek sadol na zodpovednú stoličku, nevie to robiť lepšie, nanajvýš len transparentnejšie alebo inak prerozdeliť financie,“ tvrdí Lukáčová. Toto sa nedá zmeniť úpravou hraníc ani nesystémového financovania. V doterajšej absencii reformy verejnej správy vidí jeden z dôvodov zaostávania Slovenska.
Pozičný dokument považuje za kľúčový kompetenčný audit, ktorý má hĺbkovo vyhodnotiť efektivitu, adresnosť a kvalitu vykonávaných kompetencií v rámci súčasného nastavenia. Na základe toho sa má upraviť pridelenie zodpovednosti, následne aj financovanie či teoreticky aj hranice samospráv. Lukáčová nechce spochybňovať kompetencie štátu, ten však má byť silný v jasne vymedzených oblastiach, ako je bezpečnosť, obrana, zahraničná politika, legislatíva a pod. Netýka sa to ale sektorových politík.
Autori sa prirodzene odrážajú od príkladov iných krajín, kde už boli realizované obdobné reformy. Mnohí odborníci ukazujú na Dánsko s podobnou veľkosťou populácie, kde je samospráv menej ako sto. Lukáčová však hovorí skôr o potrebe vlastnej cesty. „Môžeme sa v mnohom inšpirovať, musíme veci ale aj vyhodnocovať. Z pohľadu hospodárskeho rastu je veľmi úspešný model Litvy,“ naznačuje. „Jednou z priorít je vysporiadanie sa s fragmentáciou krajiny, musíme ale postupovať podľa kompetenčného auditu.“ Úpravy počtu samospráv sú až finálnym krokom.
Súčasný model, keď môžu obce zdieľať viaceré služby či aktivity (napríklad stavebné úrady), je podľa Lukáčovej nedostatočný. „Nehovorí sa totiž o zdieľaní originálnych služieb samospráv. Stále sa hovorí, že čo obec, to škola, čo mesto, to verejná doprava,“ pripomína. Ilustruje to na príklade Čunova, ktoré by potrebovalo školu, kým Petržalka naopak vymiera. Po novom by mohla menšia mestská časť financovať prevádzku školy v Petržalke, ktorá má voľné nehnuteľnosti.
Princípom je vysoká kvalita a vynútiteľnosť poskytovaných služieb. „Nehovorme, že ich vieme poskytovať v súčasnom systéme – nevieme. Motivujme k spájaniu, čo ale nemusí byť nutne zánik. Nevnímajme to nutne cez prizmu zverených služieb, ale aj originálnych kompetencií. Upustime od tvrdení typu obec musí mať školu, ale zaoberajme sa skôr tým, ako vieme v danej obci zabezpečiť kvalitnú službu, hoci aj v spolupráci s vedľajšou obcou,“ vyzýva odborníčka.
V konečnom dôsledku sa tak majú obce autonómne rozhodovať o tom, ktoré služby budú poskytovať, pokiaľ sa už ale k tomu odhodlajú, musia byť splnené určité kvalitatívne kritériá (hoci nie predpísaným spôsobom). Pokiaľ ich nedokážu splniť, zasiahnuť môže štát a určité kompetencie odobrať.
Jedným z cieľov reformy je garantovať vysokú kvalitu poskytovaných verejných služieb. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
Čo to prinesie Bratislave
Prirodzene, Bratislava a jej mestské časti štandardne riešia iné problémy ako drobné obce, kde chýbajú obyvatelia, ktorí by niektoré z verejných služieb využívali. Reforma podľa predstáv ZMOSu a SK8 sa má ale výrazne dotknúť aj metropoly. Lukáčová prízvukuje, že kompetenčný audit má ukázať, či sú niektoré štruktúry potrebné. Hoci nechce povedať, či to napríklad znamená aj mestské časti, určite považuje za potrebný nový Zákon o Bratislave a Zákon o Košiciach.
V súvislosti s hlavným mestom treba podľa nej otvoriť diskusiu o metropolitnom regióne, nakoľko dnešný stav, keď je v Bratislave prítomných viacero zložiek a úrovní verejnej správy, považuje za problematický. Popri viacúrovňovej samospráve je špecifický aj omnoho väčšou dopravnou záťažou, environmentálnymi výzvami či zlou dostupnosťou bývania. „Musíme sa pozrieť s dávkou kritiky a perspektívy a na základe odborných poznatkov na možnosti a obmedzenia metropolitného regiónu,“ konštatuje Barbora Lukáčová.
Táto analýza je jednou z úvodných fáz – dokonca nultou – prijímania celej reformy štátnej správy. Po audite sa možno pozrieť na financovanie. Samospráva musí mať predvídateľné zdroje, čo dnes neplatí, keďže existuje len jednozložkové financovanie. „Bez ohľadu na kompetenčný audit, samospráva musí mať viaczložkové financovanie. Predmetom odbornej debaty má byť spôsob či pomer týchto zdrojov,“ hodnotí Lukáčová.
V konečnom dôsledku to ale nemusí znamenať viac peňazí pre slovenské obce a mestá (vrátane Bratislavy), skôr účelnejšie a adresnejšie príjmy, príp. viac peňazí za viac výkonu. Určite by sa mal nielen podľa Lukáčovej zmeniť daňový mix. Súčasný model, keď samosprávy dostávajú prerozdelenú daň z príjmu fyzických osôb, by sa mohol rozšíriť napríklad o časť dane z pridanej hodnoty. Taktiež panuje na úrovni mnohých expertov zhoda, že sa má viac zdaňovať majetok a menej ľudská aktivita.
Lukáčová v tomto kontexte dáva za príklad Prahu. České mestá a Praha zvlášť majú daňový mix nastavený inak, v čoho dôsledku majú samosprávy príjmy zhruba o tretinu vyššie. Aj vďaka tomu dokáže metropola do veľkej miery z vlastných zdrojov financovať obrovské projekty vrátane rozšírenia siete metra. To je v slovenských pomeroch niečo absolútne nepredstaviteľné.
Avšak aj to je cieľom reformy aj pozičného dokumentu. Obyvatelia budú mať dostupnejšie, kvalitnejšie a garantovanejšie služby aj vďaka dostupnosti finančných prostriedkov. Lukáčová to ilustruje na sociálnej politike, kde nielen Bratislava bojuje so starnúcou populáciou, nedostatkom pracovnej sily a vysokou chorobnosťou. „Sociálnu službu potrebujete tu a teraz, pričom by mala byť pobytová – darmo, že máte stacionár... Veľa obyvateľov by využívalo podporné služby, ale dnes neexistujú,“ popisuje.
K ďalším kľúčovým sektorom patrí vzdelávanie, čo sa má odraziť aj vo vyššej kvalite pedagógov a lepších podmienkach pre ich prácu, na vyššej úrovni verejnej dopravy, ktorá bude motivovať k využívaniu, čo sa týka aj železníc, alebo rozličných „quick wins“ – úprav, ktoré zabezpečia kratšie povoľovanie či lepšiu starostlivosť o životné prostredie.
Lukáčová tak aj so svojimi kolegami kreslí víziu úspešnej a dobre fungujúcej samosprávy, ktorá vytvára ideálne podmienky pre rast životnej úrovne. Podľa ich predstavy budú poskytovať slovenské obce, mestá či kraje ideálne podmienky pre život, budovanie kariéry, zakladanie rodín alebo trávenie voľného času, pričom nebudú v ničom zaostávať za vyspelým štandardom západoeurópskych krajín. Nikde to nemá platiť vo vyššej miere ako v Bratislave, ktorá má byť lídrom v inováciách, ponuke a rozsahu verejných služieb.
Barbora Lukáčová. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
Podarí sa reformu naozaj prijať?
Lukáčová pripúšťa, že zmena bude skutočne tvrdá. Nie je to totiž len o reforme samosprávy, ale aj štátu ako takého. Mnohé výzvy súčasnosti si totiž vyžadujú spoluprácu naprieč všetkými sektormi. O ľudskom kapitále podľa nej nemožno hovoriť len na úrovni školstva, ale aj množstva ďalších sektorov. Spolupráca je potrebná aj pri veľmi konkrétnych výzvach, napríklad odkanalizovaní, nakoľko drobné vidiecke obce nemajú zdroje, finančné ani ľudské, na realizáciu.
Spolupráca je však na Slovensku nezriedka kameňom úrazu. Ľudia so skúsenosťami z verejného sektoru potvrdia, že nezriedka dochádza k úzkemu rezortnému pohľadu, a interdisciplinárne uvažovanie je skôr zriedkavé. Ak sa má ale krajina aj naše mestá a obce posunúť, bude potrebné postupovať inak. Pozičný dokument ZMOSu a SK8 k tomu vytvára omnoho lepšie predpoklady.
Preto je absolútne zásadné, aby došlo k reforme verejnej správy, a ideálne takej, ktorá si otvorene pripúšťa všetky nedostatky fungovania slovenských samospráv i štátu ako takého, a zároveň ponúka nástroje, ako tieto problémy prekonať. Popri zmene kompetencií, modelov financovania a vytvárania predpokladov pre vzájomnú kooperáciu to znamená aj zníženie rizík, že bude na úrovni štátu vznikať legislatíva, ktorá bude mať na samosprávy deštrukčný účinok.
Dôležité je tak aj posilnenie sily samosprávy pri komunikácii so štátom. Autori pozičného dokumentu preto pracujú s „právom veta“ pri legislatíve, ktorá by mohla teoreticky samosprávam uškodiť.
V preklade to znamená, že akékoľvek zákonné zmeny alebo úpravy s dosahom na mestá a obce by mali byť povinne predmetom medzirezortného pripomienkového konania a mali by byť predmetom rokovaní na úrovni príslušných parlamentných výborov. Zástupcovia samospráv budú mať možnosť odmietnuť legislatívu, ktorá bude mať preukázateľne škodlivý dopad.
Napriek tomu Lukáčová aj ostatní zostavovatelia materiálu zdôrazňujú, že ich cieľom je byť najmä partnerom štátu. Práve kombinácia vysoko kompetentných štátnych orgánov a silných a efektívne fungujúcich samospráv je v Európe základom prosperity, ekonomického rozvoja a rastu životnej úrovne. Pozičný dokumentu ZMOSu a SK8 naznačuje, ako sa k takémuto úspešnému Slovensku – a Bratislave – dostať.
V spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
