Staronový klenot neďaleko bratislavskej Kalvárie. Povojnová vila získala vďaka rekonštrukcii moderný nádych
Bratislavské vily postavené v priebehu 20. storočia predstavujú významnú vrstvu mestskej architektúry, ktorá odráža spoločenské, kultúrne aj estetické hodnoty svojej doby. Mnohé z nich sa nachádzajú v dnes mimoriadne atraktívnych lokalitách a vyznačujú sa kvalitným remeselným spracovaním i nadčasovým výrazom. Vďaka citlivej obnove sa tieto hodnoty prenášajú do súčasnosti, čo sa podarilo aj v projekte rekonštrukcie povojnovej vily neďaleko Kalvárie.
Autor: Matúš Gondek
Architektonické štúdio playarchitects pôsobí na Slovensku už niekoľko rokov. Vzniklo ako výsledok dlhoročnej spolupráce medzi Matúšom Gondekom a Branislavom Hantabalom. Ako jeho zakladatelia sami tvrdia, „ponúkajú know-how nadobudnuté 20-ročnou praxou pri riešení investičných a stavebných zámerov pre klientov zameraných na osobný prístup s citom pre dizajn.“
V ich portfóliu sú projekty rôznych mierok, od interiérov cez rodinné a bytové domy až po väčšie či menšie zámery na poli občianskej vybavenosti. V minulosti pod ich taktovkou vznikol napríklad projekt Dobrá Lipa v pamiatkovej zóne Vajnôr či štvorpodlažný bytový dom Vila Vista v časti Bratislava – Dúbravka. Z mimobratislavských projektov stojí za zmienku napríklad pripravovaná rekonštrukcia a dostavba materskej školy K. Mahra v Trnave.
Najnovšie architekti na svojich sociálnych sieťach predstavili rekonštrukciu a dostavbu povojnovej vily, ktorá sa nachádza neďaleko bratislavskej Kalvárie. „S klientom sme sa snažili o maximálne zachovanie génia loci starej vily a zároveň sme jej chceli dodať novú súčasnú vrstvu v podobe modernej prístavby, ktorá zároveň nekonkuruje pôvodnej stavbe,“ približujú projekt jeho autori.
Výsledkom tejto snahy je objekt s jasne odlíšiteľnou pôvodnou architektúrou, ktorá tvorí harmonický celok s prístavbou. „Našim zámerom bolo zachovať a zvýrazniť autentickú identitu vily z povojnového obdobia prostredníctvom vrstvenia materiálov a tvarov,“ tvrdia architekti. Z materiálového hľadiska tak na fasáde vily kombinujú tradičnú omietku s cortenovou fasádou výraznejšej farby a s bezrámovým presklením.
Snaha naplno odlíšiť staré od nového sa prejavila aj pri riešení interiéru. Zachovaných ostalo veľa pôvodných prvkov či konštrukcií. Vila pozostáva z jedného podzemného a dvoch nadzemných podlaží. Hlavná denná časť bola situovaná na prvom podlaží, zatiaľ čo nočná časť bola v rámci návrhu situovaná o podlažie vyššie.
Do rodinného domu sa po novom vstupuje cez materiálovo akcentovanú prístavbu. Odtiaľ sa obyvatelia domu vedia dostať do hlavnej dennej miestnosti, ako aj do šatníka a ďalej do pracovne s výhľadom na terasu a priľahlý dvor.
Denná miestnosť predstavuje po rekonštrukcii jeden otvorený a priestranný priestor. Pozostáva z kuchyne, jedálenského kúta a obývacej izby. Celou miestnosťou sa tiahne drevená podlaha a k jedinečnej atmosfére prispievajú tiež drevené trámy. Z materiálového hľadiska je kuchynská linka kombináciou prírodného dreva, svetlosivej pracovnej dosky a čiernych detailov v podobe barových stoličiek či spotrebičov.
Priľahlému jedálenskému kútu dominuje okrúhly stôl, doplnený o jedálenské stoličky a dvojicu decentných svietidiel. V interiéri nechýbajú ani veľkoformátové umelecké diela či zeleň. Nočná časť rodinného domu pozostáva z hlavnej spálne, hernej zóny s výraznou strešnou šikminou a kúpeľne.
Práve kúpeľňa, situovaná na druhom nadzemnom podlaží, sa vďaka atypickému preskleniu stáva jednou z najzaujímavejších miestností v celom dome. Jej súčasťou je voľne stojaca vaňa, minimalisticky riešená umývadlová skrinka aj toaleta. Rovnako ako pracovňa či vstupná hala je situovaná v prístavbe.
Podľa slov architektov je „pragmatická integrácia nových funkcií – vstupu, pracovných priestorov a hygienického jadra – realizovaná tak, aby nenarušila pôvodný genius loci, ale naopak, posilnila ho vo vzťahu k požiadavkám 21. storočia.“
Vily postavené v povojnovom období v lukratívnych častiach Bratislavy dodnes predstavujú dôležité architektonické dedičstvo hlavného mesta. Ich jedinečný architektonický jazyk v kombinácii s géniom loci ich vnútorných priestorov z nich robí architektonické klenoty svojej doby. Okrem toho ich nie je až tak veľa, keďže počas socializmu nepatrili súkromné vily k veľmi častej typológii výstavby.
Na rekonštrukcie takýchto objektov sa preto laická aj odborná verejnosť nezriedka pozerá nielen so záujmom, ale aj s pomerne kritickým pohľadom. Rekonštrukcia a dostavba povojnovej vily, ktorá bola navrhnutá a zrealizovaná pod taktovkou architektov z playarchitects, predstavuje vydarený príklad toho, ako možno k podobným projektom pristupovať.
(Playarchitects, CE ZA AR 2025, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.



























